0
0

Directive 2001/110/CE du 20/12/2001 relative au miel, ANNEXE II CARACTÉRISTIQUES DE COMPOSITION DES MIELS …aucun pollen ou constituant propre au miel ne peut ętre retiré, sauf si cela est inévitable lors de l’élimination de matieres organiques et inorganiques étrangeres…, preklad:….žiaden peľ, alebo základná zložka medu nesmie byť odobratá, okrem prípadov ak je to nevyhnutné pre odstránenie organických a anorganických cudzorodých látok…..,

Môj výklad tejto časti Smernice EÚ je, že u štandartného SE konzumného kvetového medu predávaného v obchodnej sieti pre spotrebiteľov, obsah vody mal by byť maximálne do 19 %, EÚ povoľuje do 21 %. K čomu teda používa istá maďarská firma vo svojej výrobni v MR vysoké vákuové odparky? Tam balia kvetový viac zložkový med s etiketou krajina pôvodu SR a reexportujú ho do SR, kde sa predáva za lacné peniaze, napr. v sieti hypermarketov Kaufland. Existuje v SR prevádzka firmy, ktorá vykupuje, balí slovenský med a odníma z neho prebytočnú vodu vo vákuových odparkoch? Neviem o takej firme.

Tvorca Smernice EÚ a v preklade Výnosu MP SR upravujúceho med, Hlava 9, neuviedol výslovne zákaz odoberať z medu vodu, ktorá je jeho základnou zložkou. Dá sa to chápať tak, že voda ako základná zložka medu nesmie sa z neho odoberať. Pre jednostranný výklad také závažné ustanovenie či sa z medu smie, alebo nie odoberať prebytočná voda, to by malo byť podľa môjho názoru osobitne jednoznačne spomenuté v origináli citovanej časti Smernice EÚ a následne aj vo Výnose MP SR!. Napr. EÚ z Číny nakupovala med za cca 0,90 USD/kg. i za menej počas viacerých rokov, čo je možné načítať si z dokumentu EU ann_en. pdf. Je známe, že vo Fr a De vyskytli sa prípady miešania čínskeho medu s medom tamojšieho domáceho pôvodu, čo bolo pokladané za falšovanie medu. Uvádzam el. adresu:

Znova povolenie importu medu z Číny je viazané už na prísnejšie podmienky kontroly jeho kvality a zdravotnej nezávadnosti. Ak každý hobox bude musieť mať predpísané požadované laboratórne vyšetrenia a, certifikáty – atesty pred jeho dovozom do EÚ, tento med nebude tak lacný ako kedysi. Napokon včelári v EÚ zaslúžili by si, aby na importovaný med z 3. štátov bolo uvalené nemalé clo.

Neviem si predstaviť, čo sa stane s pozastaveným medom, ak laboratória v EÚ napriek kladnému vyšetreniu dovezeného medu čínskou stranou následne zistia jeho závadnosť pre spotrebiteľov v EÚ. Pochybujem, že taký med sa vráti, alebo spáli na náklady exportéra. Darmo som zisťoval, čo sa stalo s obrovským množstvom pozastaveného importovaného medu z Číny do De, čo sa stalo v jan. 2002. Nikto z opýtaných mi neodpovedal. Načo bude EÚ med s obsahom vody 25 – 30 %, keď taký med sa nepovoľuje predávať pre spotrebiteľov, o čom pojednáva Codex Alimentarius z r. 1993, najvyšší medzinárodne platný predpis týkajúci sa kvality medu. Sudy takého medu museli byť označené, že je to priemyselný – pekárenský med. Napr. cca 50 tisíc ton ročne prv dovezeného „pekárenského“ medu EÚ nepotrebovala, ale prv aj toľko medu z Číny dovážali. Kde sa podel po dlhé roky z Číny dovážaný med do EÚ, keď sa vie, že Číňania ho získavajú s nadlimitným obsahom vody a ako taký spotrebiteľom v obchodných reťazcoch EÚ nesmel sa predávať. Nemeckí veterinári nevedeli, že v Číne z celkového počtu chovaných včelstiev 39 % bolo plemena Apis cerana a v takom prípade získavajú med aj z nezaviečkovaných buniek plástov. Taký med nie je dokonale odparený – zrelý na vytáčanie, alebo na získavanie iným spôsobom.

Domnievam sa, že dovozcovia predovšetkým z De zosmutnejú, ak sa nedostane na nemecký trh dostatok lacného medu z Číny a Argentíny. Za normálnych okolností javí sa nanajvýš dubiózne uveriť, že všetok importovaný med z 3. štátov bude OK. Kto vyvoláva nateraz veľmi prísne podmienky ohľadom nadlimitného obsahu antibiotík v dovážanom mede? Mali by sme poznať aj mienku WHO, ako sa vlastne veci majú čo sa týka maximálnych limitov nežiadúcich rezíduí v mede so skutočným dopadom na ľudské zdravie. Žiadalo by sa poznať aj mienku z USA a Kanady. Zaujala by aj, štatistika zdravotníctva – WHO, koľko ľudí bolo v minulosti postihnutých ochorením z požitia kontaminovaného medu vplyvom nadlimitného obsahu vytypovaných rezíduí škodlivín.

Česi sa vystatujú, že v u nich v ČR vyrobený med je bez rezíduí antibiotík a ostatných škodlivých látok, ale napriek tomu ani o ich med nie je záujem u čelných veľkých importérov medu .z De. Výkupcovia ponúkajú tamojším včelárom za kvetový med 40 Kč /kg a nateraz výkup medu aj u nich je zastavený. Pritom sa vie, že napr. v A SE kvetový med sa predáva spotrebiteľom v hypermarketoch za cca 8 Euro/kg. Veľmi zle zapôsobila správa o zistení falšovania medu v ČR /JSG FOOD s.r.o. Radobyčice/, čo sa zistilo nielen v Hypermaketoch v ČR, ale aj v obchodnej sieti SR.

Domnievam sa, že javí sa potreba preštudovať okrem citovanej Smernice EÚ, ktorá bola vydaná v r. 2001, aj Codex Alimentarius. Tento predpis týkajúci sa medu vznikol už v r. 1974 a novelizovaný bol v r. 1993. Naposledy na siedmom zasadnutí komisie v Londýne 1.2.2000. V publikovanom dokumente zo zasadnutia komisie v Londýne je možné pozorovať tlak EÚ na odstránenie názvu priemyselný – pekárenský med. Hranica povoleného obsahu vody v kvetovom mede je stanovená do 21 % a obsah HMF z 80 mg/kg sa znížila na do 40 mg/kg.

Disciplinovaným včelárom v SR, ktorí sú producentmi medu bez nepovolených nadlimitov rezíduí antibiotík a ostatných liečiv, výrazne môžu pomôcť veterinári napr. v Brémách, De, pri vstupnej kontrole dovážaného medu do destinácii v EÚ z 3. štátov. Domnievam sa, že ak sa bude zodpovedne, precízne vykonávať vstupná kontrola dovážaného medu do EÚ, tak veľkoobchodníci s medom z De lepšie si ocenia náš SE med, čo však nečinia niekoľko desaťročí. Dlhé roky tomu tak bolo, že koristili exportérov medu, tým aj našich včelárov a preto vec treba riešiť. V De vlastná produkcia medu kryje iba z 27 % ich celkovú spotrebu medu. Na 1 obyvateľa podľa posledných údajov spotrebovali 1,1 kg, v A je to 1.5 kg. Ak by sme docielili v SR takú spotrebu na 1 obyvateľa ako v De a A, nepotrebovali by sme med vyvážať. Nízka spotreba medu v SR pretrváva hlavne z dôvodu nedostatočnej informovanosti obyvateľstva o blahodárnych účinkoch medu na ľudské zdravie. Veci neprospelo aj to, že spotrebitelia medu v SR zažili mnohé sklamania po nákupe medu z obchodnej sieti hypermarketov, lebo predával sa tam aj med umelý, falšovaný izoglukózou a reexportovaný med z MR horšej kvality ako med predávaný spotrebiteľom priamo od disciplinovaných svedomitých včelárov. Je známa skutočnosť, že aj spotrebitelia medu v krajinách EU dávajú prednosť nákupu medu domácej proveniencie a priamo od renomovaných včelárov.

Nepáči sa mi nasledovné ustanovenie uvedenej Smernice EÚ:

1) a) Na etikete musí byť uvedená krajina alebo krajiny pôvodu, v ktorých bol med získaný.
Ak má med svoj pôvod vo viac ako jednom členskom štáte, prípadne v tretej krajine, tak potom toto označenie môže byť podľa potreby nahradené jedným z nasledovných:
– “Zmes medov z ES”,
– “Zmes medov mimo ES”,
– “Zmes medov z ES a mimo ES”.

Mám dojem, že týmto sa zamlčuje napr. pôvod medu z Číny. Je známy výrok publikovaný v Apiservices, že renomovaní obchodníci s medom v EU spoznajú čínsky med aj medzi tisíckou vzoriek. To značí, že tento med vyznačuje sa nie práve najlepšou kvalitou, ale imponuje im nízkou importnou veľkoobchodnou cenou 0,.7 – 1.- USD/kg. Je v ich záujme, aby vyspelý spotrebiteľ v EU bol uvedený v omyl a nedozvedel sa, že kupuje čínsky med, alebo jeho zmes, na čom dovozcovia, baliči a obchod rozprávkovo vysoko profitujú. V Európskych podmienkach včelárskej výroby nikto nevyrobí med za 0,70 USD/kg a preto nikto ho za takú VOC ako Číňania ani nepredá. Zastane sa niekto zo 14 euro poslancov za SR za záujmy včelárov a spotrebiteľov medu v EU a tým aj v SR?

Je v záujme európskych včelárov, aby sa kupoval med európskej proveniencie, ktorý má nízky obsahu vody pri jeho získavaní, neupravuje sa a je pôvodom SE flóry a stromových štiav – medovice.

Karta sa môže obrátiť a o náš SE med už ako z členského štátu EÚ môže vzniknúť u EÚ eminentný záujem, nakoľko obchodníci môžu ho nakúpiť u nás bez cla a aj laboratórne vyšetrenie medu v SR je uznávané a akreditované v 25 členských štátoch EÚ.. Otázne však je to, či slovenská strana vyvinie produktívne úsilie, záujem uspieť a taktiež presadiť u riadiacich orgánov EÚ spomenuté clo. Vhodné by bolo dôvodiť enormnými ziskami importérov, baličov a obchodu, ktorí nemajú snahu iba o primeraný zisk. Ich počínanie je gniavenie celoeurópskeho včelárstva. Na jeho podporu mohlo by poslúžiť uvalenie spomenutého cla na dovoz medu z 3. štátov. Ako príklad mohli by menovať USA, kde je uvalené vysoké clo na dovoz bavlny z Afriky s cieľom ochrániť domácich producentov. Ovšem význam včelárstva pre spoločnosť je nepomerne vyšší než ako pestovanie bavlny.

Nakoniec chcel by som podotknúť, že na adrese Europa Direct je hodne štatistiky z včelárskej výroby členských štátov EÚ. Som zvedavý, ako sa zhosti aj SR povinnosti poskytnúť EÚ hodnoverné štatistické údaje.

Ján Hájek, Nové Zámky

3 thoughts on “K importu medu do EÚ z 3. štátov”
  1. V prvom rade ďakujem za podporu a uznanie mojej snahy vniesť argumenty a svetlo proti zvoli riadiacich orgánov štátnej správy SR i EU.

    Chcel by som usmerniť čitateľov. Mnohí zaiste si pamätajú, že tento príspevok v tomto istom znení bol uverejnený na tejto stránke cca pred rokom, ale transformáciou nového šatu tejto stránky príspevok nebol pojatý do archívu uverejnených príspevkov, preto som požiadal majiteľa stránky, aby dodatočne príspevok zverejnil, aby si ho čitatelia mohli načítať. Rozhodol sa datovať ho 16. jan. t.r. Predpokladám, že preto, lebo medové krimi je nanajvýš aktuálne a každý z nás očakáva nápravu krajne nepriaznivého stavu. Nechcime našu nespokojnosť prejavovať na ulici protestnými zhromaždeniami. Prakticky to nie je ani možné, lebo mnohí z nás sú prestárli /včetne mňa, 77 r./ a nepocestujú do Bratislavy, kde je sídlo vlády a centrálnych úradov SR. Dobre vieme , čo dosiahli Maďari v Bruseli. Treba zbierať argumenty, dôvodiť, že takýto stav je neznesiteľný nielen pre včelárov, pestovateľov hmyzomilných kultúr, ale v budúcnosti aj pre konzumentov nášho pravého medu. Vplyvom lacného konkurenčného tiež medu nebudeme držať krok s jeho cenou, k čomu sme teraz tlačení, ale bude to ako v CH a De, kde med domáceho pôvodu sa cení vysoko. K tomu speje vývoj u nás, ale za cenu radikálneho zníženia stavov včelstiev. V De je iba 0,3 % profesionálnych včelárov, nakoľko sú tam profesie z ktorých sa dá lepšie vyžiť.

    Znižovaniu stavov v SR nateraz sa nevenuje náležitá pozornosť.. MP SR už po 3 roky má k dispozícii štatistické údaje v ročných výkazoch o včelárstve a dá sa predpokladať, že stavy klesajú a neriešených problémov takého stavu je značný počet. Málo včelárov číta Agrofórum a Fórum ministra. Nepozeráte w. stránku http://www.mpsr.sk ? Tam je aj kontakt pre e.mail. Nemajte starosť o to, že MP SR a jeho orgány nečítajú včelársku stránku Laca Šebošíka. Ten robí ako dievča pre všetkou sám, zadarmo a navyše platí providerovi za umiestnenie stránky na Internete 1700 Sk ročne.

  2. Prideľovanie bodov uverejnenému článku
    Tretí hlas (2 body), ktorý pridelil po mojom bodovaní (5 bodov) je bod zo zlosti, možno aj z nevedomosti, lebo otázka dobrého speňaženia medu je otázka prežitia slovenského včelárstva.

  3. Je dobré keď sa niekto na Slovensku tak fundovane zaoberá problémom odberu medu od producentov, Ktorých by za svoju prácu s včelami bolo aj primerane odmeniť. Predsa nejde len o samotný med, ale hlabvne o včely ako také, ktoré potrebuje aj príroda. Preto si pán Ján Hájek zaslúži našu vďaku a úctu, za tak dlhý boj (zatiaľ márny) s úradníkmi na ministerstvách. Tak ako on v článku udáva, že raz sa tento nenormálny stav v predaji vyrieši a ustáli, verím aj ja, že boj s výkupnými monopolmi aj vďaka takýmto ľuďom skončí v prospech včelárov.
    Je tragické, že si štátny úradníci skutočnosti minimálne všímajú, preto by bolo možno vhodné, aby sme tento článok, ten kto túto možnosť má, poslali vláde a p. ministrovi. K tomu potzrebujeme e-mailovú adresu, môžete ju zviditeľniť na webe? Anti

Comments are closed.

error: Obsah je nedostupný !!!