Život je posvätný, a zabrániť zomieraniu včiel je viac ako záväzok, na ktorý sme hrdí v obci včelárov.
Moje pohanské včelárenie na prírodnom diele je metódou nič nerobenia a zároveň ekologickým luxusom, ktorého výsledkom sú včelie produkty výnimočnej kvality. Uvedomil som si, že včely nie sú moje, že len žijú so mnou. Včely ma naučili päť včelárových kritérií: pozorovanie, uvažovanie, logika, sedliacky rozum a inštinkt.
[private role="subscriber"]Pochopil som, že odborná včelárska literatúra je len katalógom na predaj výrobkov potrebných ku včeláreniu a odporúča drahé vynájdené metódy, aby ste boli “dobrý” a poslušný včelár. Skôr alebo neskôr zistíte, že to čo čítate o včelárskych technikách, ktoré vám včelárska literatúra doporučuje, je reklamou pre všetkých dodávateľov včelárskych zariadení, liečiv, odložencov a včelích matiek. Keď prehodnotíte svoj všeobecne uznávaný spôsob včelárenia, necháte sa viesť včelami a nie naopak, tak za názory o prírodnom včelárení budete považovaný včelármi, ktorí myslia inak, za človeka duševne zraneného. Netreba sa nechať uniesť omylmi týchto včelárov, ktorí si myslia, že vedia viac ako včely. Prírodné techniky včelárenia ponúkajú úľovú zostavu, ktorá je plne automatická, pretože úľ stačí otvoriť raz do roka a to pri medobraní. S takýmito názormi sa dostanete do opozície voči včelárom, ktorých pretechnizované včelárenie za posledných 150 rokov úplne odstránilo prírodné spôsoby vo včelárstve a donútilo celú včelársku obec, aby každé včelstvo bolo registrované, že každý včelár musí sledovať včelstvo jeho častým rozoberaním a podľa výsledku monitoringu ho ošetriť spôsobom chemickej povahy.
Pri moderných postupoch chovu včiel berieme do úvahy množstvo múdrych teoretických postupov a pridávame do úľovej zostavy nadstavky na tie najlepšie pozície. Je to však lepšie, ako keď mal včelár k dispozícii len dvojpriestorový úľ? V každom prípade používame dnes techniku zmenšovania úľového priestoru na zimu. Takto vykonávané praktiky sú z pohľadu včiel nekalé, pretože im priebežne meníme veľkosť úľa počas celého roka, nedopustíme, aby včely sedeli v obrovskej diere a mohli podľa toho plodovať a plniť prázdne bunky medom. Keď neposkytneme včelstvu trvale veľký úľový priestor, bránime matke počas celého roka využiť jej rezervy, ktoré má na budovanie obrovského hniezda, čo vo veľkých úľch, ale bez škodlivých rozoberaní plodiska, každá matka využije na rast veľkej populácie a také včelstvo dokáže vyrobiť veľkú úrodu medu.
Lawrence Lorraine Langstroth si neuvedomoval, že jeho rámiky prispôsobené nadstavkom sú pre včely neprirodzené a príliš nízke, pretože sa domnieval, že dobrá kráľovná vždy vytvára hniezdo guľovitého tvaru a že ak toto hniezdo zväčšíte bude sa snažiť vždy posúvať guľovité hniezdo a klásť vajíčka smerom hore kde sú zásoby medu. Netušil, že včelia medzera medzi poschodiami vytvára mŕtvy priestor, ktorý neumožňuje šíriť teplo cez voskové dielo k zásobám medu.
Langstroth vedel, že boxy jeho úľa sú veľmi nízke, pretože ak hniezdo včiel má tendenciu byť guľaté, najlepším spôsobom ako to dosiahnuť je pôdorys štvorca, takže časť plodiska v úli má byť kocka. Preto plodisko jeho úľa je dvojnadstavkové. Toto opatrenie na vytváranie plodiska v Langstrothových nadstavkoch je nedostatočné aby matka kládla vajíčka vo veľkom kruhu, čo je potrebné na vytváranie silného včelstva s veľkou populáciou včiel, pretože nízke rámiky obmedzujú matku v kladení vajíčok do kruhu a hniezdo s plodom má tvar splošteného oválu.
Plást má dať matke dostatok priestoru na vytváranie kruhových koláčov s plodom a zároveň musí poskytovať včelám teplé zásoby s medom bez akéhokoľvek prerušenia medzi zásobami a plodom. Langstroth sa však musel prispôsobiť rezivu, ktoré v tom čase produkoval drevársky priemysel o šírke desať palcov, čo je 25,4 cm.
Dnes používajú včelári veľmi nízke rámiky. Nútia matku klásť vajíčka do elipsy a včelstvo tým pádom nevytvára chumáč v tvare gule, ale v podobe splošteného koláča. Včely často nevyužívajú na stavbu plástov celý priestor rámika a nad spodnou latkou rámika vzniká nedostavaný priestor vysoký najmenej 10 mm. Keď k tomu prirátame hrúbku spodnej latky 10 mm, včelie medzeru medzi poschodiami 8 mm a výšku hornej latky rámika 19 mm, vznikne medzi poschodiami úľa mŕtvy priestor vysoký 47 mm. “Bezbariérovú” včeliu medzeru 8 mm medzi poschodiami včelár z pohodlnosti technicky zväčšil šesťkrát na približne 5 cm. To už je prekážka, ktorá bráni matke vytvárať kompaktné hniezdo do kruhu a budovať tak silné včelstvo. Tých 5 cm je zároveň pre chumáč neprekonateľnou prekážkou na jeho ceste za zásobami. V nízkonadstavkovom plodisku s uzavretými rámikmi sa včelstvo nebude nikdy cítiť pohodlne, pretože taký úľ nespĺňa požiadavky matky na stavbu veľkého hniezda a tým pádom silného včelstva, ktoré dokáže využiť každú znášku.
Mŕtvy priestor bráni šíreniu tepla cez voskové dielo k zásobám medu, ktoré sú uložené v nadstavku nad hniezdom a včely ich môžu odoberať len pri udržovaní vyššej teploty v úli. Nemôžu odviečkovať bunky s medom, ak voskový plást nie je dostatočne zohriaty. Opačná situácia je v hniezde s prirodzenou stavbou, ktoré je aspoň 80 cm vysoké bez prerušenia. V takto situovanom plodisku majú včely všetok priestor k dispozícii, ktorý potrebujú na vybudovanie veľkého hniezda a trvalo ponúknutý veľký úľový priestor je pre včely najlepším stimulom vytvárať silnú populáciu sezónu po sezóne. Zlatým pravidlom tohto systému je, že po každom medobraní, kedy včelstvo rastie a dosahuje vrchol rozvoja, podstavíme prázdne odobraté nadstavky pod plodisko, aby včelstvo pokračovalo vo svojom vývoji v nezmenenej veľkosti úľového priestoru. V neprerušenom vysokom plodisku sú zásoby s medom uložené nad plodom a je tam dostatok miesta na veľké zásoby peľu.
Treba si uvedomiť, že veľkosť zásob medu sa rovná veľkosti plodu, preto zásoby s medom a peľom musia byť v každom ročnom období dostatočné, čo je podmienkou nielen pre obživu včiel, ale ešte dôležitejšie je, aby veľké rezervy medu umožňovali matke na začiatku každej sezóny rozvíjať obrie plodové teleso. Aj keď začiatok sezóny býva každý rok chladný, dostatočné množstvo zásob v dosahu chumáča je pre včelstvo motiváciou a skutočným urýchľovačom rastu super-kolónie, dôvodom pre včelstvo byť v sezóne úspešným. Prečo by sa mal včelár pracne venovať niekoľkým zakrpateným úľom, keď vidí, že jedno silné včelstvo mu nahradí výnos tých ostatných? Ak sa niekomu zdajú moje skúsenosti prehnané a neprimerané, môže si techniku s prirodzeným dielom bez rámikov otestovať.
Ďalším dôvodom na udržiavanie dostatočného priestoru nad plodiskom a pod ním, je znáška. Nektár obsahuje 80 % vody a 20 % cukrov. Včely svojím čarovaním obohacujú nektár o enzýmy, zbavujú ho vody a premieňajú na med. Úľ je živou odparkou, v ktorom včely odparia vodu z nektáru naliateho v bunkách prúdením vzduchu keď odparovanie urýchľujú vetraním úľa na letáči. Je to pre včely namáhavá práca, pretože kvalitný med musí obsahovať 18 % vody. To znamená, že z každých 1000 cm3 nektáru prineseného do úľa, čo je jeden liter, včely nakoniec uložia do plástov 250 cm3 medu, čiže štvrtinu z doneseného nektáru. Ak chceme mať plný nadstavok medu, musíme mať rezervu dva nadstavky nad trojdielnym plodiskom a ďalšie dva pod plodiskom, aby včely mohli donesený nektár rozptýliť do čo najväčšej plochy na odparenie prebytočnej vody a aby mali možnosť pokračovať v stavbe nového diela smerom nadol a rozširovať tam plodisko.
Odparovaním prebytočnej vody z nektáru získavajú včely pre seba ďalšiu výhodu v horúcich letných dňoch tým, že nektár ukladajú do všetkých prázdnych buniek v celom úli, odkiaľ ho po spracovaní prenášajú nad plodisko. Na chladenie úľového priestoru využívajú známy fyzikálny efekt vodných pár, ktoré odoberajú z úľa prebytočné teplo a ochladzujú ho.
To hovorí jasne o potrebe veľkého úľového priestoru na spracovanie nektáru a len veľká populácia včiel dokáže priniesť do úľa jeho veľké množstvo a spracovať ho. Veľká populácia včiel určuje množstvo vyprodukovaného medu, pričom platí pravidlo, ktoré hovorí, že dvakrát silnejšie včelstvo nevyprodukuje dvakrát viac medu, ale štyrikrát viac. Ak 10000 robotníc donesie 1 kg medu, tak 20000 robotníc 4 kg, 30000 = 9 kg, 40000 = 16 kg, 50000 = 25 kg, 60000 = 36 kg. Je to otestované a osvedčené v praxi Dr. Farrarom a publikované v roku 1937.
Samozrejme, také vysoké rámiky v úli by boli nepraktické pri používaní tradičnej metódy včelárenia s pravidelným rozoberaním včelstva. A o tom je včelárenie na prírodnom diele, kde nikdy plodisko nerozoberáme, pretože je pre nás posvätné, preto úľ otvoríme iba pri odoberaní medu z najvrchnejších nadstavkov. V nadväznosti na výsledky získané v mojej praxi musím konštatovať, že pre včelstvá bohaté na populáciu neexistuje žiadny chudobný rok, pretože silné včelstvo disponuje bohatým kapitálom umožňujúcim mu dosahovať ekologické výsledky, o ktorých sa ani nesníva slabým včelstvám. Nezabúdajme, že zdravie včelstva je neoddeliteľne spojené s počtom včiel v úli. Dôležité je, aby úľ vyzeral dobre, potrebnejšie je, aby bol úspešný a dával zisky.
Milan Bencúr, Dolný Kubín
[/private]
Nechcem reagovať na Váš názor podrobne, pretože pri posudzovaní prírodného včelárenia vychádzate z poznatkov o včelárení v rámikových úľoch, preto Vašu reakciu považujem, pre včelára so štýlom vedenia včelstiev na nerozoberateľnom diele, za nepresnú a zavádzajúcu.
Mám však otázku: Môžete citovať zákon, ktorý na Slovensku spôsob včelárenia na nerozoberateľnom diele zakazuje? Určite nemôžete, pretože taký zákon na Slovensku nikdy nebol.
Veľmi starostlivo som si prečítal Váš článok. Tzv. sedliacky rozum je veľmi zradné kritérium. Čo nám výjde je sedliacky rozum, čo nie, tak to je múdry teoretický postup? Namiesto inštinktu by som skôr hovoril o včelárskej intuícii. Ale to len na okraj. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením, že včelárska literatúra je len katalóg výrobkov atď. Je to dosť hrubá demagógia. Snaď nechcete tvrdiť, že výrobcovia včelárskych zariadení sú nepriatelia včelárov? Rovnako výrobcovia liečiv. Keby sa neboli včelstvá liečili po invázii klieštika, (boj s ním ešte zďaleka nie je vyhratý), tak je vysoko pravdepodobné, že dnes by ste mali iné hobby ako včelárenie.
Ak som to dobre pochopil, včelárite s nerozoberateľným dielom a takýto spôsob včelárenia je u nás a v každej civilizovanej krajine zakázaný.
Zmenšenie úľového priestoru v zimných mesiacoch ako nekalú prax – to snaď nemyslíte vážne. Matka tvorí plodové hniezdo v tvare gule alebo elipsy v úľoch s nedostatočnou teplodržnosťou. Nie je to vlastnosť matky, ako sa to v literatúre traduje, je to jedna z charakteristík úľa. Požiadavka na štvorcový pôdorys úľa je z tej istej kategórie a z toho istého dôvodu a neopodstatnený.
Myslím si, že ste to s tými milimetrami trošku prehnali. Vrchná latka 12+spodná latka 8, medzera 8 je spolu 28 mm a zďaleka nie 47 mm a aby to vyzeralo hroznejšie je to takmer 5 cm ako uvádzate. V tom ale neväzí problém. V prípade, že ponecháte spodnú latku rámika úzku alebo ju postavíte na kant, včely ju plytko zastavajú, urobia aj voskové mostíky (matka nemá problém prechádzať aj keby mostíky neboli) a 47 mm sa nám môže scvrknúť na tú medzeru t.j. 8 mm. Faktom však zostáva, že je tam prerušenie diela. Čiže teplo sa vedením nemôže šíriť na ďalší rámik. Nemôže sa šíriť vedením nielen z tohto dôvodu. Včelý plást je tak dokonalý izolátor a tak zle vedie teplo (to je jeho vynikajúca a možno aj rozhodujúca vlastnosť pre prezimovanie chumáča), že používať velikanské plásty a obetovať pohyblivosť diela je veľmi zlé riešenie. Je veľmi pravdepodobné, že úspešné včelárenie vo Vašich úľoch tkvie v niečom úplne inom. Som presvedčený, že je to v tom prírodnom včelárení, v sústavnej výmene diela. Domnievam sa, že ani mor Vašim včelám nehrozí. Lisovať med z plástov vyše 100 rokov po objavení medometu je cesta späť.
Len v úľoch s nedostatočne izolovanými stenami je prebytočné teplo, včely musia chladiť. Takáto situácia vzniká len prehriatim tenkostenných úľov alebo vtedy, keď teplota prostredia je viac ako 35 C a to býva veľmi zriedkavo.
Veľmi často sa termín Populácia používa celkom nevhodne nielen vo včelárskych článkoch (napr. populácia maloletých detí). Ani včelia rodina nie je populácia. Populácia je súbor jedincov toho istého druhu, ktoré zaberajú rovnaký areál a ktoré sa vzájomne a nepretržite medzi sebou krížia.
Spôsob prírodného včelárenia na princípe, ktorý používate je známy a je ho možné úspešne realizovať aj s použitím rámikov. Sústavné rozoberanie včelstiev = sústavné vyrušovanie včelstiev. Rojeniu sa dá zabrániť aj bez toho! V akomkoľvek úli.
Vaše včelárenie vôbec nie je pohanské, zbytočne si však komplikujete život. No a s tým Farrarom opatrnejšie, včeláril v USA na úrovni severného Egypta.
Treba si naštudovať, za akých podmienok včely stavajú svoje dielo. Keď nie sú vonkajšie podnety a zdroje, vytvárané prírodou alebo včelárom, včelstvo nemôže robiť stavbu z vosku. Ono to vždy funguje, len sa treba tomu povenovať, [url=http://www.vcelarskeforum.cz/tema-Medna-krava-a-Warre-horizontalni-a-vertikalni-ul-s-hornimi-louckami-TBH?pid=11222#pid11222]ako napríklad tu.[/url]
Pán Bencúr. Skúšam Vašu technológiu prirodzenej stavby. Ale včely mi nechcú stavať pod plodiskom plásty. Skúšam to v NN o výške rámika 15 cm. Na hornú latku som dal 1 cm pásik medzistienky, aby som im určil smer. Koľko trvá než to vystavajú po vytočení agáta? 😆
No keď nad tým uvažujem, tak by to mohlo ísť aj v NN. Akurát, že do plodiska sa musím pozrieť, lebo ak ste raz už mali MVP tak Vám to nedá. A ešte by ma zaujímalo, keď pod plodiskom a po stranách sú zásoby peľu, či matky potom bude klásť na nové dielo pod plodiskom. Lebo v prírode je to plodisko vždy pod medom a keď náhodou dám zapeľovaný rámik napr. tretí z kraja, tak matka mi nechce klásť na novo vystavanú medzistenku, ktorá je za peľovým rámikom a tým vlastne som svojou neopatrnosťou zúžil plodisko. V NN to mi vždy fungovalo tak, že na jar som plodisko dal nad zásoby medu. Po odobratí zásob včelami zo spodného NN si tento NN odkladám do skladu do sezóny. Potom nad plodisko dám NN z medzistienkami už koncom Apríla, kde matka rozšíri svoje plodisko do polovice mája až do 3,5 NN. (výška nádstavku 19cm) Za sezónu dám 2/3 plodiska na nové rámiky. Môj názor je taký, že obe metódy môžu dobre fungovať. A fungujú dobre v tedy, keď včelárite bez materskej mriežky. Toto je hlavné tajomstvo vo výnosoch, alebo o cítení skúseného včelára, ktorý dáva MM u B10 nad 2 VN. U NN je to nad 4 NN. A druhá je v tom, že včelstvo kontrolujem raz za 12. dní s výnimkou včelstiev v ktorých mam chov nových matiek. Posledná otázka moja je, ako zistíte bez zásahu do plodiska či je matka kvalitná a či včelstvo nemá rojovú náladu?
😆
medonosky, nepochopil si tému ani môj štýl včelárenia na prírodzenej stavbe. Píšeš od veci.
V konečnom dôsledku je to stále o kruhu či elipse a hlavne o priestore, aby mala matka vždy kde klásť. A ešte ak nepoužívate mriežku v úle tiež dosiahnete veľké výnosy. Ja včelárim v NN a B10 bez mriežky. Plodisko mám do kruhu. Výnos mám 65-80kg ročne na úľ keď je dobrá sezóna. Tento rok mám B10 na 4. nádstavkoch. Váha 128 kg celý úľ. Neviem si predstaviť, že by som nezasahoval do plodika. V dnešnej dobe chorôb by sa malo plodisko kontrolovať. Moderný včelár chce chovať zdravé včelstvá a robiť oddelky a musí použiť plod z plodiska. Ja nechcem liezť po stromoch a zberať roje. Mimochodom mám priateľa, ktorý včelári v NN na prirodzenej stavbe a nemá stým vôbec žiadny problém. A ešte jedna poznámka včelstvo, ktoré sa dostane roj nálady svedčí jeho dobrom zdravotnom stave. Ako zistíte bez zásahu do plodiska rojovú náladu? Veď keď sa to vyrojí tak prídete o úrodu.
Ako dôkaz posielam môj odkaz
http://www.vcely.sk/index.php?name=coppermine&file=displayimage&meta=lastup&cat=13524&pos=1
http://www.medonosky.ic.cz/photogallery/fotografia0182.html
😆
je pravdou,že náš súčasný pohľad na včely je pohľadom cez včelie produkty a tomu prispôsobujeme aj techniky včelarenia,život včiel ích potreby sú chápané len naším spôsobom myslenia,ktoré založené na pravideľných prehliadkach včiel,kde hlavne odhaľujeme chyby,ktoré behom práce so včelami urobíme,myslím,že tak ako bolo niekoľkokrát povedané,že silné a zdravé včelstvá nepotrebujú toľko zásahov,koľko je častokrát uvádzané v literatúre,že častokrát náš zásah môže privieť opačné reakcie,než sme očakávali,všetko je len otázka čo najmenšieho vyrušovania včiel,ktoré sami poznajú čo ím najlepšie vyhovuje,dajme ím dostatok priestoru,postarajme sa o ích zdravie,prostredie a primeraná znáška už urobia ostatné
Len pre upresnenie , ak hovorím o výnose z jedného včelstva , vždy ho chápem ako výsledok prirodzeného vývoja s jednou matkou . V tomto prípade rôzne zlučovania sú prirodzené len do vystriedania zimnej generácie , novou – mladou . Tie rôzne kombinácie viacerých matiek , alebo rojov (bez plodu) , nie sú celkom čistým riešením a hovoriť o rekordoch takéhoto mimoriadneho celku kontra jedno normálne včelstvo je tak trochu zavádzaním . Netvrdím tým , že to netreba skúsiť – tu je prípustné všetko , len tváriť sa , že toto je prirodzené , nie je namieste . To sú mimoriadne a neopakovateľné výsledky náhodných zoskupení . Ako rekordné výnosy ja chápem len výsledky včelstva s jednou matkou , po spontánnom jarnom rozvoji v jednej zostave , nie náhodné super zostavy . To si treba povedať . To neznamená , že to zatracujem , vyskúšať treba skoro všetko .
Určite, že špičkový výnos sa dá dosiahnuť aj iným postupom. Aj priateľ Turčáni, zo Závady v okrese Veľký Krtíš, nazýva jeho metódu kombajnom na zber medu a uvádza, že spojí aj štyri roje dohromady, osadí ich do priestranného úľa zloženého zo štyroch nadstavkov miery “B”, poskytne tak včelám veľký úľový priestor, v ktorom včelstvo dokáže využiť nárazovú znášku z agáta na uloženie bohatého množstva nektáru do voľných buniek a následne ho spracuje na med, čo však nemožno porovnávať s vývojom včelstva do sily počas jari bez vyrojenia v dostatočne veľkom priestore úľa pre plod aj pre med.
Mal som špičkové výnosy okolo 80 kg , ale musím sa priznať , že s priemerom sa mi ešte nepodarilo preskočiť významne 50 kg . Myslím si , že to chce len priaznivú kombináciu prírodných podmienok a mojej starostlivosti a výnosy musia poskočiť hore . Zatiaľ sa viem tešiť aj z takýchto výnosov . Rozhodne vysoká zostava plná včiel dokáže divy , tiež si to myslím . Ostatné je len racionálna technológia .
K napísaniu tohoto článku ma inšpiroval Bojo z Cífera, ktorý uvádza svoje stokilové výnosy medu [url=http://www.vcely.sk/index.php?name=Forums&file=viewtopic&t=1079&postdays=0&postorder=asc&&start=250]v diskusnom fóre na tejto stránke.[/url] Myslím, že to nie je náhoda. Podobné výsledky dosahuje aj kamarát z obce Svederník pri Žiline, ktorý kladie na seba aj 6 “B” nadstavkov a dosahuje výnosy, o ktorých sa môže ostatným včelárom len snívať. Keď začal používať techniku Warré kamarát z Piešťan, jeho roje z polovice júna mu vystavali dielo a mali ešte do konca júla výnos 33 kg medu. Podobné skúsenosti mám aj ja a v mojich skromných Warré debničkách donesie včelstvo 80 kg medu za sezónu. Aj Vasilisa, ktorý ma sústavne podpichuje, uvádza, že rozloží rámiky s plodom aj do ôsmych nadstavkov nad seba, aby včelstvo donieslo čo najviac medu, čo ja považujem za veľkú chybu v jeho postupe, pretože do plodiska sa nesmie zasahovať.
Mojim cieľom nie je spochybniť výhody jednotlivých úľových zostáv. Ten článok je prírodnom včelárení s prepojeným dielom v trámikovom úli od povaly až ku dnu a o tom, že mostíky medzi poschodiami sú pre včelstvo len prospešné a tenké horné latky rámikov sú výhodnejšie ako vysoké.
S hlavnou myšlienkou , ktorá hovorí o silnom včelstve a dostatku priestoru na plodovanie a spracovanie prineseného nektáru je treba len súhlasiť , toto úspešné včelstvo naozaj potrebuje a potom hravo zvládne väčšinu prírodných situácií . Len ten komentár okolo detailov by som trochu korigoval niekoľkými poznámkami podľa mojich skúseností , tieto sú samozrejme poplatné mojim prírodným podmienkam . Na zimovanie je najvhodnejší priestor , kde môže prezimovať chumáč o priemere max. 30 cm , často stačí aj menší . Tento priestor môže mať včelstvo navrchu vysokej dutiny (kde si v lete uložilo zásoby) , alebo v debničke výšky 40 cm , nič viac včely nepotrebujú . Priestorové nároky sa ale dosť menia počas jarného rozvoja – na jeho konci potrebuje včelstvo pre samotný plod výšku asi 35 až 55 cm s tým , že dokáže zaujať a využiť každý cm priestoru – pre spracovanie a uloženie zásob potrebujú výšku 20 až 35 cm v miernej znáške za 10 dní . Pri intenzívnejšej znáške je to aj 50 cm výšky okrem plodu . Je len na včelárovi ako racionálne zmanipuluje potreby včelstva . Kritika NN nie je odôvodnená . Ja mám fyzickú medzeru medzi plástami do 30 mm (včetne latiek) a netvorí sa žiadny prázdny priestor medzi rámikmi a to plodové teleso sa tvorí cez 2 až 3 NN . O výhodách pri manipulácii s NN tu nebudem hovoriť to treba skúsiť a naučiť sa využiť . Návrat na vyššie rámiky nemá racionálne zdôvodnenie – zatiaľ každá kritika NN spočívala v neznalosti a zbytočnom teoretizovaní praktikov na rozmere B , ktorí ani nevedia o čom hovoria .
Dielo v plodisku je obnovené každý rok. Napísal som: ” Zlatým pravidlom tohto systému je, že po každom medobraní, kedy včelstvo rastie a dosahuje vrchol rozvoja, podstavíme prázdne odobraté nadstavky pod plodisko, aby včelstvo pokračovalo vo svojom vývoji v nezmenenej veľkosti úľového priestoru.” Ide o prírodné včelárenie. To znamená, že z úľovej zostavy sa najvrchnejšie nadstavky s medom odoberú, dielo sa z nich vyreže a med sa vylisuje, Prázdne nadstavky treba vrátiť pod plodisko, kde včely budú pokračovať v stavbe panenského diela smerom nadol. V úli sa nachádza najviac dva roky staré dielo.
ako funguje obnova diela ked ako vravite nerozoberate plodisko ?