Slama je prírodný materiál, jej využitie vo včelárstve je rôznorodé – od stavby úľov, košníc, rojákov až po výrobu rohoží. Pre zhotovenie slamených (pálkových) rohoží potrebujeme lis na šitie rohoží, hrebeň na vyčesanie slamy, ihlu na šitie, zošívací materiál, štikacie kliešte a nôž na zrezávanie slamy.
[private role="subscriber"]
Lis na šitie rohoží vyhotovíme podľa obr. č.1. Celý lis je pospájaný skrutkami označených rozmerov. Klanice lisu sú nastaviteľné, a preto možno na ňom šiť rohožky rôznych rozmerov. Pre JÚ však prichádzajú do úvahy iba dva formáty rohožiek, a to do okienka a do plodiska. Rohož do okienka je zahrnutá v cene úľa a je teda jeho kompletizačnou súčasťou. Bude nás teda zaujímať len výroba rohoží pre zimné utepľovanie včelstiev v plodisku.
Pohľad na lis z boku obr.č.2
Krajné klanice lisu sú okuté z vonkajšej voľnej strany po celej výške pásikmi z hrubšieho nehrdzavejúceho plechu, aby nôž pri zrezávaní slamy nezabiehal do drevených klaníc. Ak máme možnosť vyhotoviť lis celokovovej konštrukcie, okutie klaníc odpadá. Kovový lis treba nafarbiť proti hrdzi a skrutky občas naolejovať.
Hrebeň na vyčesávanie slamy
Hrebeň na vyčesávanie slamy v nijakom včelárskom obchode nedostať, preto ho zhotovíme podľa obr. č.3 z drevenej laty dlhej asi 80 cm o priereze približne 5 X 2,5 cm. Do prostriedku laty na vzdialenosť asi 30 cm natlčieme klince dlhé 100 mm tak, aby na druhej strane prečnievali cca 75 mm. Zarážajú sa teda do laty až po samú hlavičku klinca. Hroty klincov pilníkom zaoblíme. Ich ostré hrany by poškodzovali slamu pri česaní. Osová vzdialenosť zarážaných klincov je 15 mm. Takto vyhotovený hrebeň upevníme vo výške 80 až 100 cm od podlahy tak, aby klince smerovali hore. Potom môžeme už na ňom vyčesávať slamu.
Čalúnnická ihla – obr.4
20 až 30 cm dlhá je hlavným nástrojom pri zošívaní slamy. Kúpime ju v obchode, alebo ju vyhotovíme zo spice motorky tak, že jeden jej koniec ihlovito zabrúsime a na jej druhom konci prerazíme za tepla pomocou iného špicatého predmetu očko.
Zošívací materiál
Na zošívanie rohoží možno použiť rôzny zošívací materiál. Najprístupnejší je silný tenký špagát (manila). Ním zošitá rohožka sa po čase uvoľňuje a stráca žiaduci tvar. Špagát sa ľahko pretrhne a prehrýzajú ho aj myši, V takom prípade treba rohožku znova prešiť.
Najvhodnejším zošívacím materiálom na rohože je hobľovaný rákos. Pred prácou ho treba namočiť do vody, aby sa pri šití nelámal. Je ťažko dostať a nahrádza sa mäkším tenkým pozinkovaným drôtom. Ten má však nevýhodu, že v miestach, v ktorých je zinkový povlak porušený, hrdzavie a neskoršie sa preláme.
Veľmi dobrým zošívacím materiálom je medený drôt zo spálených cievok z elektromotorov nie hrubší ako 1 mm. Často ho možno nájsť v kovošrote. Ďalším vynikajúcim materiálom je tenký mäkký drôt izolovaný igelitom. Používa sa v kameňolomoch pri elektrickom odpaľovaní. Zvyšky po odpálení míneri zahadzujú a môžeme ich použiť na šitie rohoží. Podobný materiál možno kúpiť aj v elektroobchodoch (drôt pre elektrické zvončeky).
Rohožky možno zošívať aj hrubším rybárskym lankom, ktoré dostať v rybárskych obchodoch.
Príprava slamy
Slamu z ručne zožatej a cepami vymlátenej raži očistíme a vyrovnáme pomocou hrebeňa. Berieme naraz do oboch rúk len toľko slamy, koľko môžeme v rukách dobre držať. Prečesávame najprv stebla zo strany odrezanej od koreňovej časti a hneď na to opačnú odklasenú časť.
Pri prečesávaní sa slama vyrovnáva a vypadáva z nej všetka burina (pupenec, kúkoľ a iné zelené zaschnuté rastliny). Vyčesanú slamu narovnáme na jej hrubšom konci tak, že ňou klepneme vo zvislej polohe o vodorovnú podložku (zem, dosku a pod.), pričom ju len voľne držíme v rukách, aby stebla z vyššej polohy mohli tiež dopadnúť na podložku. Takto upravenú slamu odkladáme na zem na dva podložené špagáty, ktorými ju po vyčesaní zviažeme opäť do snopčeka. Tým je už slama pripravená a môžeme z nej začať šiť rohožky.
Výčesky zo slamy, ktorých býva až jedna tretina pôvodnej váhy slamy pred vyčesaním, vrátime majiteľovi, aby ich zužitkoval.
Vyčesanú slamu zväzujeme do snopov len vtedy, keď ju nemienime hneď spracovať na rohože. Opätovným zväzovaním sa slama poškodzuje, a preto vyčešeme radšej len také množstvo, ktoré sme schopní v ten deň spracovať.
Vkladanie slamy do lisu. Lis nastavíme tak, aby vzdialenosť postranných klaníc až po ich vonkajšie okuté hrany bola len o 2 až 5 mm menšia ako šírka, do ktorej sa má rohožka vložiť. Pre JU je to 385 až 388 mm. Dlhšie rohožky by sa len s námahou dali vložiť do plodísk a nespĺňali by ani svoj účel.
Slamu do lisu medzi klanice vkladáme postupne po vrstvách asi tak hrubých, ako môžeme uchopiť medzi palec a prsty jednej ruky. Tieto vrstvy kladieme na seba striedavo tak, aby sa striedali hrubšie priemery stebiel s tenšími. Dosiahneme tým rovnomernú hustotu rohožiek na oboch stranách. Na navrstvenú stranu položíme medzi klanice stláčací hranol. Týmto hranolom slamu stlačíme na potrebnú výšku rohože. V žiadanej polohe stláčací hranol zabezpečíme závlačkami. Závlačky zasunujeme do príslušných dierok vyvŕtaných v klaniciach.
Aby sa klanice pri stláčaní na hornom konci nevzďaľovali od seba, sú zaistené dištančnými latami spojenými medzi sebou na dvoch miestach skrutkami.
Ak chceme, aby rohožka po zavesení do plodiska sedela v sedlách pre rámiky a nespadávala na dno úľa, musíme k nej hneď v lise zhora prišiť latku širokú 30 až 35 mm, dlhú 405 mm a hrubú 1 cm. Preto musíme do latky vyvŕtať pred šitím dierky; cez tieto poprevliekame zošívací materiál, ktorým rohožku prešívame. Latku odspodu k rohožke prišívať nie je potrebné.
Rohožka v plodisku nemá siahať až ku dnu, ale medzi ňou a dnom má byť asi 15 mm vysoká medzera. Vyplýva to z potreby vkladania podmetovej podložky, čistenia dna hrabielkom, z hygienickej nevyhnutnosti ako aj potrieb komorovania.
Zošívanie
Rohože do plodísk zošijeme na šiestich miestach medzi štyrmi pármi klaníc. Rohožky do manipulačných okienok iba na štyroch miestach medzi tromi pármi klaníc. Zošívame len jednou ihlou. Šiť začneme odspodu a ukončíme hore.
Do ihly navlečieme asi 130 cm dlhý drôt (špagát, rybárske lanko, trsť a pod.). Na jeho voľnom konci urobíme očko obr. č.5.
Ihlou prepichneme stlačenú rohožku asi 3 cm od jej spodného okraja, pretiahneme ňou drôt na druhú stranu rohožky a hneď ho aj popod rohožku pretiahneme späť. Tu prevlečieme ihlu cez očko vytvorené na voľnom konci drôtu a zatiahneme tak, aby očko vniklo až do rohožky. Po tomto zatiahnutí prevlečieme drôt ponad rohožku alebo cez latku, ktorú prišívame na rohožku zhora. Potom z druhej strany ihlu podvlečieme pod už zatiahnutý drôt, pretiahneme ho opäť cez rohožku a dobre stiahneme. Tým slama je už po obvode zviazaná. Potom už len rohožku prešívame popri zvislých drôtoch tak, aby sme pri spiatočnom viazaní vždy vytvorili slučku okolo zvislého drôtu. Hustotu stehov regulujeme sklonom ihly. Čím menší uhol sklonu ihly volíme, tým sú stehy hustejšie. Osvedčená je asi 4 cm vzdialenosť stehov. Keď sme poprešívali a pritom súčasne aj pozaťahovali proti sebe zvisle ležiace drôty, dostali sme sa s viazaním až po hornú hranu rohožky. Tu viazanie ukončíme tak, že pichnutím zhora nadol pretiahneme drôt cez rohožku. Potom drôt po napnutí tesne pri slame kliešťami odcvikneme. Odcviknutý koniec drôtu vnikne do rohožky a potom už nie je viditeľný ani začiatok a ani koniec ukončenia šitia.
Zrezávanie prečnievajúcej slamy
Ostrým dlhším kuchynským nožom, ktorý vedieme tesne vedľa vonkajšieho okutia klaníc smerom nadol, slamu, ktorá z lisu prečnieva, na oboch stranách zrežeme. Odrezanú slamu uchopíme na odklasenom konci a po vytrasení krátkych zvyškov ju ukladáme pre ďalšie použitie. Stebla slamy sú také dlhé, že sa dajú po prvom zrezaní ešte dvakrát vkladať do lisu. Naostatok nám teda zo slamy zostanú len odklasené tenké konce.
Zošitú rohož po zrezaní vytiahneme z lisu. Potom z jej povrchu oberieme vyčnievajúce zvyšky po pôvodnom klásku a šupinky, ktoré v rohožke nemajú miesta. Sú totiž lákadlom pre myši, ktoré by rohože v mieste kláskov poškodili.
Ošetrovanie rohoží
Pri používaní rohoží vo viacerých úľoch nastáva nebezpečenstvo prenesenia nákazy z jedného včelstva do druhého. Preto je nevyhnutná ich dezinfekcia.
Vieme, že v slnečnom rozpúšťači dosahujeme teplotu až vyše 140 °C. Ak teda postupne za slnečných dní vkladáme použité rohožky do rozpúšťača, máme záruku dostatočnej dezinfekcie a vysušenia všetkej vlhkosti. Takto ošetrené rohožky nepotrebujú už nijaký iný dezinfekčný kúpeľ a možno ich ďalej s istotou používať. Sú ako sterilizované.
Spracované podľa knihy:
Vojtech Križan – Včelárska technika
[/private]
Už ste niekedy videli roj v slame? Ja zatiaľ nie. A čo na to ďatle?Viem, že strom, a skalná dutine to je prirodzené prostredie pre uletený roj. Včelám zima nevadí, ale nadmerná vlhkosť.Skúste si dať vhlkú košeľu na seba a choďte na mráz a pochopíte.Ked si dáte suchú košeľu a pôjdete do davu medzi 200 ľudí tak Vám nebude zima, lebo všetci vyžarujú teplo. Samozrejme sa musia ľudia striedať.A to nieje ešte žiadny superorganizmus ako včelí chumáč. A ako robíte v týchto úľoch dezinfekciu? Stále sme nepoučiteľní a vymýšlame niečo iné čo je už vo svete vyskúšané. Tenkostenné úle Langtrot. Skoro 200 rokov. Celý svet ich využíva. Nové štúdie dokázali, že dobre odvetrateľný úl, neuteplený so silnými včelstvami je základ dobrého včelárenia. A čo chrobáky na slamu v zime?
Pouvažujte. S pozdravom Pavol Červinka. http://www.medonosky.szm.sk
Som v rozpakoch, lebo neviem ako by som slamenné rohože vo svojich nadstavkových úľoch použil. Včelstvá nezužujem, pretože je viac ako isté, že včely v zime priestor okolo zimného chumáča nevyhrievajú, ako si to myslí prevážna časť včelárov.
Na uteplenie (aj proti letnému prehrievaniu úľov) zhora používam oveľa dostupnejšie materiály, ražnú slamu získam už len vlastným výsevom ( a koľko z Vás si to môže dovoliť?). Aj ďalší argument zohráva úlohu, veď koľký tu plačete, že nestačíte a ešte si chcete pridať ďalšej roboty. Ale proti gustu žiaden dišputát.
Keď už píšem spomeniem jednu skúsenosť, v mojich raných začiatkov som poznal včelára, ktorý rohože zhotoval (ražnú slamu si nosil od súkromňíkov z lazov, ktorí pestovali raž na kvalitnú rožovku. Ale žiadne mlátenie zrna cepami , ale musel snopy zbaviť snopy zbaviť odrezávaním nožíkom.
Na šitie rohoží používal tzv luby z lieskových palíc, ktoré vedel umne ohýbaním naštiepiť a potom luby z nich párať. Pred použitím (boli upravené na rovnakú šírku a hrúbku) ich namáčal prikrytím vrecovinou alebo starým šatstvom a polieval zhora vodou. Hors sa junač do šitia rohoží. Možno i teraz sa niekto nájde, kto má na to podmienky.
Výborný článok, dnes aktuálna téma už len preto, že slama je prírodný materiál. U nás rákos nerastie a raž farmári nesejú, preto si musím raž zasiať na malom kúsku záhrady a opäť využívať tento výborný tepelno izolačný materiál. Mám odskúšané, že omlacok ražnej slamy treba mať stále v zásobe, pretože každý rok je potrebná voľajaká drobná údržba. Ja som [url=http://issuu.com/milanbencur/docs/posuvn__lis_na_slamen__roho_e/3?mode=a_p]môj lis[/url] skonštruoval podľa návrhu včelárskeho praktika M.Harmana, do ktorého sa slama tiež kladie z vrchu, ale lisuje sa z boku. Na zošívanie rohoží doporučujem sisalový špagát, ktorý používajú farmári na viazanie balíkov vymlátenej slamy na poli. Dostať ho bežne kúpiť v obchode s poľnohospodárskymi potrebami.