Ženské kráľovstvo, monarchia i demokracia

To všetko je vo včelom úli, v ktorom každá medonoska miluje svoju blížnu viac ako seba a niekedy ešte viac. … už zase vyleteli včely do terénu, tak ako to robia vyše päťtisíc rokov, odkedy si ich človek podmanil – najprv kvôli medu. Dokonca až zo siedmeho tisícročia pred naším letopočtom pochádza v Anatólii nájdená kresba včely a plástov.

[private role="subscriber"]

Už starí Egypťania a Rimania si ctili prácu a produkty včiel. V jednej z egyptských pyramíd našli nepriedušne uzatvorenú nádobu s medom, v ktorej bolo uložené celkom zachované detské telo. Aj pri prevoze telesných pozostatkov Alexandra Macedónskeho do hlavného mesta Macedónie použili med, ktorý zabraňoval ich rozkladu. Dary včiel využíva dodnes a stále viac a viac aj moderná farmácia, nehovoriac už o ľudovom liečiteľstve – vo forme medu, materskej kašičky, včelieho jedu, peľu či propolisu. Včely teda žijú už tisícročia na prospech človeka a v živočíšnej ríši predstavujú ojedinelý štát žien, v ktorom sú všetky od seba závislé, žiadna z nich nemôže existovať osamotene, stáť na vlastných nohách. Každá miluje svoju blížnu viac ako seba a niekedy ešte viac…

Včela je až neuveriteľne veľkorysý tvor: Pri jednom teste vedci nakŕmili šesť zberateliek nektáru roztokom cukru, do ktorého pridali neškodnú rádioaktívnu substanciu. Za necelý deň dostalo potravu z tohto pôvodného dielu už 27 tisíc včiel! Včela nepozná svoj žalúdok, aj ten je spoločný. Keď po dlhom období dažďov zasvieti opäť slnko, je to práve včas. Včela Alfa Modrá – pomenovaná podľa označenia – opúšťa svoj úľ pred všetkými ostatnými. Keď narazí na sladkú šťavu, s pôžitkom ju nasaje, letí k ďalšiemu kvetu, aby postupne plnila medový váčik pod žalúdkom. Hoci je maličký, Alfa Modrá doň dokáže nasať šťavu z vyše tisícky ďatelinových kvetov. Keď priletí do úľa, vyšplhá sa na jeden kolmý plast a v polovici cesty zostane bez pohnutia sedieť. Hladné kolegyne ju okamžite obklopia a prosebne k nej nastrkávajú sosáčiky. Alfa Modrá nespotrebovala z nazbieranej potravy nič pre seba, všetko rozdá. A keď je už všetko rozdelené, sama poprosí, aby v zapätí dostala zaslúžený milodar.

Deľba práce u včiel je fantastická, včely ju rozvinuli o mnoho miliónov rokov skôr ako človek. Vďaka spoločnému žalúdku, ako uvádza Günther Karweina v mníchovskom časopise Quick, môže byť práca rozdelená medzi štyridsať až osemdesiat tisíc obyvateliek úľa.

Úľ je štát s formou akejsi monarchie, ale svojou podstatou má podobu demokracie, pretože najdôležitejšiu otázku spoločenstva rozhodujú robotníčky voľbami. Ide o otázku sídla, ktorá je vždy aktuálna na jar, keď starú matku vytláča nová a keď sa s časťou svojho národa vyrojí.
„Je to skutočná revolúcia,“ uvádza Günther Karweina. „Táto revolúcia vyháňa starú matku do exilu. Príčinou boja je skutočnosť, že včelia matka nestrpí v úli sokyňu a okrem toho je priestor preplnený mladými larvami.“
Revolúcia sa začína vtedy, keď nové princezné dozrievajú v kolískach. Robotníčky ich vykrmujú svojou zázračnou zmesou a starú matku kŕmia čoraz menej a navyše čoraz horšou potravou. Tá síce zoštíhlie a môže lietať, ale tiež znervóznie. Pokúša sa napadnúť kráľovské kolísky a vajíčka zničiť. To sa jej nikdy nepodarí, pretože robotníčky vytvoria pred kráľovskými zárodkami nepreniknuteľný obranný val a napokon prinútia starú matku – kráľovnú opustiť úľ rovnakým spôsobom, ako neskôr prinútia princeznú na svadobný let. Na tento let nastúpi len tá, ktorá sa vyliahne ako prvá, lebo ona, korunná princezná, zavraždí všetky zostávajúce sestry ešte v kolíske…
„Stará matka síce musí opustiť domov, ale nezostáva sama. Magickými vôňami, čo sú latky podobné hormónom, zatiahne časť národa do svojho kúzla. Robotníčky, ktoré sú jej oddané, s ňou odletia. Lenže len niekoľko stovák metrov, potom sa unavená mocnárka posadí na vetvu a jej národu neostane nič iné ako vytvoriť okolo nej ochranný strapec z včelích tiel. Z tohto provizórneho bivaku vylietajú najskúsenejšie prieskumníčky všetkými smermi, aby pre národ bez strechy vyhľadali ubytovanie. Na strapci tiel pritisnutých k sebe zvádzajú volebné bojovníčky svojou tanečnou rečou veľký rečnícky boj pre miesto svojej voľby. Každá si robí pred družkami neúnavne reklamu a láka stúpenkyne, aby sa po prehliadkovom lete taktiež zasadzovali pre dotyčný objekt. Tancujúce skupiny sú stále väčšie. Kandidátky v beznádejnej pozícií sa pomaly vzdávajú, ich stúpenkyne sa obracajú na iné volebné bloky a starajú sa tak o potrebné vyjasnenie. Zrazu ja zreteľná väčšina pre nejaké miesto. Teraz opozícia prijíma prehru a súhlasí s väčšinou. Včelí strapec sa po celé dni trvajúcom boji s úľavou rozpúšťa a národ letí do nového domova. Tam začína stará matka, ktorá je ešte stále plodná, klásť opäť vajíčka. Z utečeneckého roja sa tvorí nový včelí štát a rušný kolobeh sa začína…“

Včelí štát, to je monarchia s troma kastami na čele s matkou, za ktorou nasledujú trúdy. Tie sa narodia len preto, aby sa jedenkrát spárili s budúcou matkou – ich život je teda krátky. Ak nesplnia toto poslanie svojho života a nezomrú smrťou lásky, stavajú sa príživníkmi a ako neužitoční sú likvidovaní. To je úloha, najkrutejšia úloha robotníčok, ktoré inak budujú plasty, strážia úľ a starajú sa oň, zásobujú zárodky potravou a vyhľadávajú pre svoj národ nektár a obydlie. Riadia tiež dedičnú postupnosť monarchie – len z toho vajíčka, ktorému dodajú robotníčky svoju zázračnú zmes – potravu s materskou kašičkou, sa môže vyliahnuť budúca matka.

Günther Karweina pripomína, že človek sa mnohokrát snažil preskúmať život včely – medonosky , a vždy sa dočkal nejakých prekvapení. „Je to napríklad záležitosť s usilovnosťou, ktorá je takmer fetišom včelárstva, lebo tak dlho, ako ľudia chovajú včely, sú považované za najsnaživejšie, najpracovitejšie stvorenie vôbec. Dôkazy o tomto stáročnom poznatku však poriadne zakolísali, keď pred pár rokmi urobil jeden bádateľ skúšku. V pozorovanom úli, ktorého steny boli zo skla, si poznamenal práve vyliahnutú včelu farebnou bodkou a obrnil sa trpezlivosťou. Zaznamenal celú činnosť včely od kolísky až po hrob. Potom oznámil žasnúcemu svetu, že včely sú vyslovene lenivé. Viac než dve tretiny pracovného dňa trávia nečinnosťou vo vnútri svojho úľa. Sám objaviteľ bol svojím konštatovaním taký ohromený, že venoval štúdiu tejto lenivosti niekoľko rokov svojho života. A potom urobil druhý, nanajvýš prekvapivý objav: Lenivé včely vôbec nie sú lenivé. Sú len po tisíckach v pohotovosti pre okamžité nasadenie, ktoré je potrebné napríklad vtedy, keď včela-prieskumníčka objaví obrovské kvetinové pole, ktoré ma byť čo najrýchlejšie vyzbierané, alebo ak sa chystajú silní lupiči, teda človek alebo zviera, vydrancovať zásoby medu, a môžu byť zahnaní len hromadným nasadením rozzúrených obrancov. To, čo teda vyzerá na prvý pohľad ako lenivosť, je teda prekvapivo vyspelá organizačná forma včelieho štátu.

Každá včela je stavebnou robotníčkou medzi desiatym a dvadsiatym dňom svojho života. Architektúru včelieho úľa zaraďovali medzi veľké divy prírody už starí Egypťania. Človek na postavenie kolmého plastu s jeho šesťuholníkovými bunkami potreboval olovnicu a uholník. Včely používajú namiesto olovnice svoju hruď a uhly vymeriavajú tykadlami. Vosk ako stavebný materiál si vyrábajú samé v žľazách svojho zadočka. Po dokončení stavby voskové žľazy silne zakrpatievajú. Keby bol však úľ zničený, potom aj najstaršie robotníčky zaktivizujú svoje žľazy a začnú opäť stavať. „Fascinujúca je regulácia teploty plastov. Zárodky potrebujú stálu teplotu 35 stupňov Celzia. Ak klesne teplota, potom včely prúdia ako na rozkaz do stredu úľa a zavesia sa nad zárodky v hustých hrejúcich strapcoch. Ak je aj napriek tomu v bunkách chladno, potom včely zapnú svoje „kachle“. Rýchlym sťahovaním a uvoľňovaním hrudných svalov zahrievajú svoje telá. Aj počas krutej zimy, pri teplote mínus 30 stupňov Celzia, udržiavajú vo svojich obydliach najmenej plus 20 stupňov Celzia tepla.

Med, ktorý mali ľudia vo svojom jedálnom lístku oddávna, pozostáva zo širokého sortimentu prírodných surovín. Včely ho vytvárajú z nektáru, medovice a ďalších sladkých produktov, ktoré sa nachádzajú v rastlinných orgánoch. Včely však pridávajú produkty svojho tela a pozmeňujú ich vo svojom zažívacom trakte. Po uskladnení v plastoch táto hmota dozrieva. Včelí med obsahuje 15-18 percent vody, ovocný a hroznový cukor, organické kyseliny – vinnú, citrónovú, jablčnú, bielkoviny, rastlinné a živočíšne enzýmy, vápenaté, draselné soli, železo, meď, jód, fosfor, fluór a iné minerálne látky, vitamíny a ďalšie zložky, ktorých je dohromady – ako vidno – až-až. Má proti bakteriálne účinky, je taktiež zdrojom energie. Chutí, je ľahko stráviteľný, a tak je aj s prihliadnutím na svoju biologickú hodnotu mimoriadne dôležitý pre deti a rekonvalescentov. Dobre robí pokožke, pomáha tvorbe červených krviniek, zároveň je vynikajúcim dietetickým prostriedkom pri vredových ochoreniach, po operácií žalúdka a podobne. Lekári ho odporúčajú pri akútnych i chronických zápaloch dýchacích ciest, pri astmatickom zápale priedušiek. Ženám netreba už osobitne pripomínať, že včelí med premiešaný niekoľkými kvapkami citrónovej šťavy dobre pôsobí na pokožku, že z medu možno pripravovať aj ďalšie pleťové masky.

Mimoriadne posilňujúci účinok na organizmus má včelia materská kašička, čo je vlastne sekrét vylučovaný hltanovými žľazami včelích robotníčok od šiesteho do dvanásteho dňa ich života. Touto biologicky hodnotnou látkou kŕmia robotníčky po dva až tri dni všetky mladé zárodky včiel. Pravdepodobne vďaka materskej kašičke a jej biologickej hodnote žijú včely -matky štyri až päť rokov. Materská kašička pozostáva zo 65 percent vody, 12 percent bielkovín, 12 percent cukrov, 6 percent tukov, vitamínov. Z jednotlivých úľov je dostať ju nemožné, nedivme sa preto ani zdanlivo vysokej cene za kilogram – 14 000 Kčs. Materská kašička sa používa pri astmatickom zápale priedušiek, liečení zápalov ústnej dutiny, akné alebo lupienky. Najviac sa však o ňu zaujímajú geriatri a kozmetici pre jej vynikajúce účinky na starnúcu kožu a primerané regeneračné účinky.

Včelí jed je hlavnou zbraňou pre prípad boja s cudzími včelami, ktoré chcú preniknúť do úľa, alebo inými votrelcami. U človeka s normálnou citlivosťou môžu spôsobiť včely otravu približne 200-300 bodnutiami, až 500 bodnutí spôsobuje smrť. Pravda, nebezpečenstvo je oveľa väčšie u ľudí alergických na včelí jed, alebo v prípade, ak nás včela bodne do jazyka alebo hltana. Ľudoví liečitelia používali včelí jed už dávno v prípade kĺbových chorôb či zápalu nervov. Dnes sa včelí jed uplatňuje na rovnaké účely v mastiach a injekciách.

Včelí vosk našiel zatiaľ uplatnenie v priemysle a kozmetike, v liečiteľstve sa zatiaľ nepresadil, aj keď niektorí bádatelia sa domnievajú, že obsahuje prírodné antibiotiká.

No produktom o ktorom sa dnes najviac diskutuje, je bezpochyby propolis, zmes vosku, rozličných rastlinných živíc, balzamov, olejov a ďalších látok, ktoré včely zbierajú na pupeňoch a kôre niektorých listnatých i ihličnatých stromov, najmä topoľov, briez, bukov, jedlí. Včely ho v úli používajú na „plátanie dier“, ale ešte viac na elimináciu hnilobných procesov, infekcií a chorôb. Ak vojde napríklad do úľa myš, včely ju síce ubodajú, ale nedokážu vytiahnuť von. A tak nastupuje propolis, ktorý zabráni hnilobnému rozkladu tkaniva. Ing. Jiří Hessler z Výskumného ústavu Tukového priemyslu v Prahe, odboru kozmetika, v rozhovore pre magazín časopisu Květy uviedol, že propolis je zmesou viac než 100 rozličných látok. „Čistý propolis sa získava dosť jednoducho. Surovinu odobranú z úľov prefiltrujeme, čím odstránime všetky mechanické nečistoty. Po odparení liehu získame čistý propolis, látku pripomínajúcu vosk, ktorá mäkne aj pri nízkych teplotách. Biologické účinky propolisu sa začali skúmať nedávno, najmä zásluhou sovietskych, ako aj rumunských partnerov. Na liečenie sa používa väčšinou jeho liehový roztok. Zle sa hojace rany, popáleniny, ekzémy, plesne, bradavice i kurie oka sa potierajú niekoľkokrát denne. Pri chorobách dýchacích orgánov sa odporúča inhalácia vodou riedeného liehového roztoku alebo podávanie propolisového masla. Dobré výsledky zaznamenali bádatelia tiež pri liečení vysokého krvného tlaku, niektorých zápalov obličiek a pečene, zápalu prostaty. Zahraničná literatúra uvádza, že je to vhodný stimulátor aj pre celkom zdravých ľudí“.

Spracoval J.Tokár zdroj: Práca 80-te roky (G.Bartek: Ženské kráľovstvo, monarchia i demokracia )

[/private]