To všetko je vo včelom úli, v ktorom každá medonoska miluje svoju blížnu viac ako seba a niekedy ešte viac. … už zase vyleteli včely do terénu, tak ako to robia vyše päťtisíc rokov, odkedy si ich človek podmanil – najprv kvôli medu. Dokonca až zo siedmeho tisícročia pred naším letopočtom pochádza v Anatólii nájdená kresba včely a plástov.

Od J.Tokar

2 myšlienky k článku “Ženské kráľovstvo, monarchia i demokracia”
  1. zdroj: Práca 80-te roky – naco komentovat, myslim ze sa vsetko co je tam napisane neda brat exaktne, mne sa clanok cital dobre paci sa mi 🙂

  2. „Stará matka síce musí opustiť domov, ale nezostáva sama. Magickými vôňami, čo sú latky podobné hormónom, zatiahne časť národa do svojho kúzla. Robotníčky, ktoré sú jej oddané, s ňou odletia. Lenže len niekoľko stovák metrov, potom sa unavená mocnárka posadí na vetvu a jej národu neostane nič iné ako vytvoriť okolo nej ochranný strapec z včelích tiel.

    Pri čítaní článku som sa dostal len k tomuto odstavcu a už musím reagovať. Zameriam sa na dve tvrdenia: Matka zatiahne svojimi magickými vôňami časť národa do svojho kúzla.

    M nikoho nezaťahuje do svojich osídiel, pretože matka neriadi rojenie ale včely ako také, keď roj musí odletieť zý miesta, pretože sú už orvé MB zaviečkované a matka sa len pridáva k nim. Pri rojení z úľa vylieta až po vyletení asi 90% včiel. To, že je to tak, sa môže každý presvedčiť, ak vo včelstve zastrihne jednokrídlo starej matke a pri rojení počkať pri letáči a čakaťkede M spadne pred letáč na zem.

    Môžem dodať aj ďalšiu skúsenosť, roj sadne aj bez M na miesto, ktoré určia včely, pobudnú tam 20-30 min. a vrátia sa do úľa odkiaľ vyleteli, pretože vtedy im už chýba materská látka, ktorá včely stmeľuje do jedného celku. Aj to je dôkaz, že M nie rozhodujúca pri výbera miesta, kde sadne roj.

    Časť včiel z roja po odlete z úľa vyhľadá miesto na vetve stromu a sadá na vetvu, v tom momente všetky už sediace včely začnú do priestoru z Nassanovovej – vôňovej žľazy vylučovať združovací feromón, ktorý sa šíri prúdením vzduchu, poletujúce včely zachytia vôňu a letia proti nej a sadajú k ostatným.

    A matka? tá len poletuje a vôbec sa neunaví a sadá až nakoniec medzi ne. Až vtedy sa roj sformuje do známeho strapca a stmelí sa kompaktného tvaru. Niekoľkokrát som pozoroval roj, ktorý sadol nízko nad zem, no časť včiel pobehovala po tráve pod rojom. To svedčí o tom, že tam kde sedel roj, nebola M a tá priletela až ku koncu a keďže malo mierne zastrihnuté jedno krídlo stačila doletieť len k roju.

    Viac už nebudem komentovať obsah článku, aj keby bolo čo!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Overenie *Časový limit bol prekročený. Vyplňte prosím overenie ešte raz.

+ 30 = 36

error: Obsah je nedostupný !!!