V niekoľkých bodoch sa pozrieme na rozdiely medzi NN včelárením a klasickým spôsobom včelárenia (plodisko – medník).

10 myšlienok k článku “Rozdiely medzi NN včelárením a klasickým ( plodisko – medník )”
  1. AK možem trocha by som uviedol moje body na NN. Ale reagoval by som HL na tie Pana Turčaniho.Ako to vydim ja a ake mam skusenosti s NN

    1-2 bod) Hovorite o zimovani v Medniku ale klasicky sposob pr plodisku a mednik je odobranie mednika. Pri NN technologi včelstva mozem prisposobit na pocet nadstavkou ktore skutočne obsada pri poslednej jesenej prehliadke. Mam včelstva od 1NN do 3NN.Podotykam ze 1NN su bud odložence alebo druhoroje. Nemusim robit žiadne utelovanie ani prepažky.Vcelstva maju vzdy dostatok priestoru aj bez zimovania v medniku.

    3 )A pri prikrmovanie neni taka pravda ze sposob je rovnaky. Kdezto ja mozem dotlačit zasoby hned velkymi davkami. Sposob ktory ste opisaly Vy 2/3 august a posledna v septembri ma jeden hlavny dovod aby sa matka neobmedzila v plodovani. Pri 3NN ju nijak neobmedzim a mozem za par dni doplnit aj 20kg zasob.

    4)Kedze sa použiva otvorene sito a takysto otvorene očko
    splesnivenie nehoriz.

    5)Tu suhlasim včelia medzera nebyva zastavana.včela sa dokaze cez tuto medzeru presunut bez problemou v akomkolvek uly. Ako by to vypadalo keby to bolo zastavane vyznam Nadstavkou by asi bol nanervi 😀 keby vyberem jeden nadstavok a s nim aj ine ramiky ktore su pospajane.

    6) TU očka nemaju či si vy ho spravite je naozaj na Vas.nik vam nebrani.Očko ma vyznam ako som spominal cez zimu na odparovanie preb vlhkosti ale aj na jar a sezonu.

    7)Tu asi autor chcel povedat ze ak nemozu včely pokračovat dolava možu pokračovat hore 😆 Ale viac to asi zaleži od včelara kolko zasob včelam da a nešetrí na nich.

    8-9)Praveže prehodenim NN dostanem všetky zvyšne zasoby dole kde sa len včely budu tlačit a skonzumuju ho pre odchov.
    Nove zasoby medu sa tak dostavaju iba hore nad plod. Praveze pri TU a prevesovani ramikou do plodiska niektory včelari prevesia aj zvyšne zasoby medu spolu s plodom.

    10)Myslim že včelam je to šuma***** aky ul hl aby boly silne a dobre prezimovaly. jarny rozvoj sa už zariadi podla inych špecifikacii -počasie zasoby adt..

    11)pridavanie NN tak “nešokuje včely” ako pridanie velkeho nadstavku. A ako som spominal pridavanie a uberanie nadstavkou tiez podla potreby včelstva je podla mna vyhoda

    12)Nie všetky technologie su kompatibilne na kazdy ul bohužial.A nič neni 100% to vieme každy.Len hovorme o ulahčeni prace a zniženy vyrojenia včelstva.

    13)vydno že nevčelarite v NN lebo by ste vedely že včely pri NN stavaju matečniky vyhradne na dolnej latke.Pretoze ramik je nizky najviac na RB im vyhovuje spodna latka.Keby opakujem Keby sa aj stalo ze RB by bola strede pri prehliadke to zbadate.Stači zadymyt do uličiek a vydite všetko ako na dlani. Kdezto v TU je priestor vacsi a moze sa stat čo opisujete Vy že RB možebyt kdekolvek. aj zadymanei odzadu je nedostačujuce lebo ramik je dost.

    14)debnička 2,5kg s ramikami a medzisteinkami

    15)Vieme že včely zvladnu všetky naše blaznovstva 😀 rozidel je len v čase straveny pri včelach technike.

    16)no Veru da sa lahšie ziskat jednodruhovy med 😀 Ale nehrajme sa na nevedomcom vieme čo je to jednodruhovy med a čo ma splnať. Neni to 100% jednodruhova znaška. na Margo vytačania bud vytočim 4 Bečka alebo 8NN narazv medomete. Aky je tam rozdiel? odviečkovanie? plocha je ta ista skor vvacsia pri dvoch NN cize casovo budem natom i ked o par min možno lepšie. A ked sa naserem kupim medomet na vytačanie Nadstavkou 😀 tak to už bude ina muzika

    17)Riešenie problemou so včelstvom je lahsie ked preložim cely NN ako prevešovat či ramiky alebo len matku.ziadne medzidno noviny alebo aj napriamo.Ziadne zbytočne oplodnaciky. Stači 1NN.

    18)Rozdiely su všade a vo všetkom len ich treba vydiet. Tak ak ja a Vy sme rozdiely tak všetko ma svoje vyhody ale aj ale. A suhlasim darmo budem mat Ferrari ked v nom nebudem vediet jazdit to ste aj so včelami.

  2. Väčšina včelárov dosahuje každoročne v rovnakých podmienkach rozdielne výsledky. Je to preto, že nevedia vyriešiť otázku rojenia včiel. Rojenie včiel riešia iba vyrezávaním matečníkov. Radikálnejšie metódy likvidácie rojovej nálady neuplatňujú z dôvodov nevedomosti. Ani nevedia, že metóda vyrezávania materských buniek predlžuje rojovú náladu na 3 až 4 týždne. Pritom radikálnejšie metódy tlmenia rojivosti, akou je napríklad tvorba oddielkov formou odsavača, umožní včelstvu zapojiť sa do znášky už na tretí deň. Neuvedomujú si, že ak nastane rojivá nálada vo včelstve v období hlavnej znášky, včelstvo sotva donesie 5 kg medu. Máloktorý takýto včelár má vo vlastnej knižnici včelársku literatúru. Vysoké Béčka a nízke Optimály neriešia otázku medného výnosu, ale otázku technológie včelárenia a jej pracnosti. Keď sú slabé vedomosti, nemôže byť ani dokonalá včelárska prax, ktoré sa spolu spájajú s nízkou produktivitou včelárenia.

  3. Pán Turčani. Ďakujem za Vaše pripomienky, ale ja nesúhlasím ani z jedným bodom Vašej obhajoby. Sú to Vaše tvrdenia subjektívneho charakteru. Toto len potvrdzuje moje tvrdenie, že včelári ktorí dlhodobo včelária systémom plodisko – medník si len veľmi ťažko osvoja nízko nadstavkovú technológiu.

  4. Tiež nevčelárim v NN a už ani nebudem, ale mám to preštudované a bol som nie tak dávno na prednáške o NN včeláreni a má to naozaj niečo do seba. Prednášal nám Ing. Filo z B. Bystrice, je to fundovaný človek a odborník a tiež už veľa rokov včelári v NN, no po osobnej debate sám uznal , že v tomto štadiu ako sme my to už naozaj nemá zmysel , aby sme prechádzali na NN včelárenie.
    Myslím si však , že keby som teraz začínal a mal aspoň ake take vedomosti o včeláreni tak by som začal včeláriť v NN.

  5. V podstate nemám nič proti včeláreniu v NN úľoch, ani proti priateľovi Vasilisovy, len moja povaha mi nebráni komentovať kladne či záporne, rôzne názory a to hlavne z dôvodu, aby čitateľ získal širší záber na danú tému.

    Preto budem reagovať na 16 bodov z 18-tich, zvyšné dva sú nepodstatné:

    1./ Aký rozdiel je medzi NN (nízko nadstavkové úle) a tradičné úle (npr. B 10) npr. miery. Ak sa použije výraz NN, vždy sa tým myslí Langstroth rámik dlhý 448×159), keď včely npr. v úľovej dvojzostave preložím na najvyššie miesto a pod plodisko dám debničku so súšami, takže včely majú dostatok priestoru. Napokon zimný chumáč zaujme pôdorysu úľa len 36-40%.

    2./ Opotrebovaným jesenným včelám tým nepomôže, že im dáme dostatok priestoru, do zimy odídu všetky do včelieho neba.

    3./ Ani v podávaní zásob nie je rozdile medzi NN a TÚ, z celkových zásob 15-20 kg zásob dá 2/3 v priebehu augusta a 1/3 do 10 septembra, tak isto včelám do NN.

    4./ Ak v minulosti som podstavil dve deb. so súšami ostal náhodou peľ obyčajne splesnivel, včely ho navybrali a to sa stáva aj v NN ak sú zhora zle odvetrajú.

    5./ Prechod medzi debničkami smerom hore je vraj v NN ľahší, čo nemusí byť pravda, lebo každý včelár, ktorý vie čo je včelia medzera, včely nezastavajú dielom, napriek tomu včely sa cez 8mm vedia presunúť. A to dokážu aj v TÚ, ak ostanú pod debničkou s M. Žiaden rozdiel.

    6./ Ani v tomto som nenašiel rozdiel, lebo očko môže mať každý úľ a potom ak aj nejaké včely zahynú v letáči, nič sa nestane, do úľa dokáže vzduch vnikať v takom množstve difúziou, že včely nemôžu zahynúť. Jednu zimu som všetky včelstvá uzatvoril poréznou hmotou, cez ktorý včely nemohli z
    úľa vyletieť, ale vzduch sa do úľa dostal, včely som otvoril až na jar. To svdčí o tom, že včely až toľko cez zimu nepotrebujú.

    7./ Toto je dosť malý rozdiel medzi NN a TÚ, aj do TÚ sa dá uložiť toľko zásob, koľko potrebujú do prvej jarnej znášky. Nikdy mi neuhynulo včelstvo hladom, prebytok podávaných zásob môžu včely uložiť do prázdnych súšov.

    8. Tu je určitý rozdiel a to negatívny, lebo čím väčšie zásoby, tým skôr sa môžu glycidy dostať do medu.

    10./ Prečo jarný rozvoj v TÚ neprebieha plynule a v NN áno. Plynulý jarný rozvoj je závislý od počasia a nie či je sú debničky nízky alebo vysoké.
    aj v prvom aj v druhom prípade.

    11./ Ani tu nevidím nejakú prednosť v NN úli, každú jar robím pre M nové plodisko, spôsobom dosť drastickým, keď do debničky pod plodisko preložím M s plodom na dvoch r. plástoch, k tomu 3 Ms a zabytok súše. Ešte so v TÚ nezažil situáciu, aby mi zachladol plod.
    12./ Potlačenie RN (obyčajne neúčinné, robil som to 20 rokov a nie všetky sa podarili, včely sa vyrojili aj tak.

    13./ Kontrola RN (funguje len na papiri, prax je oveľa zložitejšia, npr. nie všetky MB zistíte, môžu byť i pod hornou latko a v strede plásta, ani MM v ktorých je vajíčko alebo larvička, nezistíte. Potom zdanlivo nadvihnutie debničky je nedostatočné. Tak aký rozdiel?

    14./ Ani pri preletáku v TÚ nemám problémy, tak ako vy tak i ja debničku (váži 4 kg plus plásty) prenesiem kde chcem, žiaden plusový bod pre NN.

    15./ Kvalitatívny rozdiel pri mohutnej znáška tak isto nevidím, (pár som ich zažil, včely to vždy aj v TÚ zvládli bez problémov.

    16./ Nič ma tak nedopáli, ako keď zástanca NN prehlási, že v NN nadstavkoch sa dá získať jednodruhový med, nedá lebo včely nerobia podľa želania včelára a menšie znášky roznosia do všetkých plástoch, čo by mohli uložiť do jednej. Potom z východy sa stáva nevýhoda, lebo miesto vytáčanie 10 plástov, musia krútiť 40-60 plástov. Na margo, jendpdruhpvé medy môžeme dosiahnuť z repky (často sa do nej dostanú glycidy), agátová (často pomiešaná srepkou), horská meddovica, zbytok sú pomiešané rôzne medy.

    17./ Ale to umožňuje každá úľová zostava, aj som to robil (tvorba nových včelstiev pomocou medzidna), ale i tu je oveľa lepšie použiť chov matiek v jednoduchých oplodňovacích jednotkách a M pridať ako ju vychovávať v oddelenci (M sa môže aj stratiť a…)

    18./ Rozdiel medzi starým TÚ a NN, je vlastne žiadny, vo všetkých treba vedieť včeláriť.

    Alebo jednoducho povedané aj vo včelárstve existuje trend, byť výnimočný, tak ako v ženskej móde. Takto to beriem ja.

  6. Jeden priateľ včelár, ktorý včelári v rámikovej miere ČECHOSLOVÁK , ma už roky presviedča , že je to oveľa lepšia miera ako tak veľmi propagovaná miera “B” a to práve preto, lebo sú vyšie plásty a včely sa aj prirodzene rozširujú radšej na výšku ako na šírku. A asi bude mať pravdu , dôkazom je práve NN včelárenie….

Napísať odpoveď pre Salieri19 Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Overenie *Časový limit bol prekročený. Vyplňte prosím overenie ešte raz.

87 − = 77

error: Obsah je nedostupný !!!