Agát bielyAgát biely je všeobecne známy, zo včelárskeho hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie nektárodajné stromy. Znáška z agátu je rozhodujúca pre celoročný medný výsledok mnohých kočujúcich včelárov a spolu s repkou v južných častiach Slovenska je pre miestnych včelárov často jediným zdrojom znášky.

6 myšlienok k článku “Agát biely – Robinia pseudo-acacia L”
  1. Agát biely ma všeobecne priamy rast, u nás na juhu su krasne lesy a aj nálet v starých zahradách je pekný… sused zanechal foliovnik. rastie tak agát.. asi 5rokov ma ale výška do 7-8 metroch a tým že je samostatny ma krasnu korunu a na jar to bol celý kvet. ja ich pestujem zo semena.. teraz mam semenáče 150cm vysoke.. prvý lrás som sial ale žasnem. teším sa ako stoho vyrastie len. a unikátna je aj obnova…. škodcov jedine vošky.. mladé rastiny boli plné…. asi 3 krat som striekal.

    Pri štatistikách lesov SR je zaujímavá vec.. agátu je 1,7% vrby len 0,6 a topola 0,9%
    agát už velmi dávno unas funguje ako lesná drevina a má jedno z najkvalitnejšieho dreva!!!

  2. Niekde som čítal, že tých 16° C je najnižšia možná teplota v noci, pri ktorej ešte agát meduje. U nás v L. Mikuláši je niekoľko starších agátov, ale na kvetoch sa veru včely prakticky nepristavia, hneď odlietajú preč.

  3. Hneď na úvod, syn pracujúci v lesnom výskume bol na miestach v Amerike kde je agát pôvodný a bol prekvapený dvomi úkazmi, prvý: agát sa tam nachádza ako krovinný porast, bez stromov, druhý: vraj tam nemeduje a tretí: má aj svojich osobných škodcov.
    A dva škodlivé maličké motýliky sa na lodiach dostali do Talianska a odtiaľ postupne až do našich porastov. Húsenice motýľov mínujú listy agátov, čo doteraz však neprejavilo v takom rozsahu, aby poškodzovali aj samotné stromy. Na stránky webu pošlem odborný článok o škodcoch.
    Rovný priramidálny agát sa dá nájsť aj v našich chotároch, nielen v Maďarsku. Priateľ Miro uvádza vo svojom príspevku jeho vysádzanie semenami. Nedá sa to semenami (nové jedince nebudú piramidálne), pestovanie sa robí naštepovaním za zelena, ale hlavne vysádzaním odrezkami z koreňov priramidálnych agátov a práve tak to robili v Maďarsku, ale či to ešte robia neviem.
    Využitie agáta: u nás sa robili poloprevádzkovo parkety, ale neskončilo sa to úspešne. Agát ostal na pokrajoch našich lesov, ale hlavne tam, kde v minulosti erozívna sila vody spôsobovala odnášanie zvetraných hornín a ornice. Je ho toľňko, že lesníci nechcú ani len počuť o tom, že ho majú pestovať a vysádzať, je to pre nich plevel.
    Ako palivové drevo, viničné stĺpy, mostnice do chlievov a pod., je nenahraditeľný a čo je hlavné, jeho koreňový systém je nezničiteľný-vraj. Posledné roky v našej obci vídať vyschnuté agáty, možno ako dôsledok 25 ročného sucha ak sa nachádza na kamenných podkladoch.
    To čo sa robí v oblastiach kde sa agát vyskytuje nemá u nás obdobu. Kde rastú len trochu rovné agátové stromy, sú doslova rabované súkromníkmi, štát. lesmi, cestármi, lesnými spoločenstvami a možno aj zlodejmi. Obrovský záujem o agátové koly pre vedenie vinnej révy majú v Rakúsku a v Nemecku a to je pre dodávateľov neomedzený trh.
    Šťastie, že vyrúbané agátové porasty po troch rokoch už dávajú nektár.

    [color=red]original posted [/color]
    A.Turčáni 16 Jul 2005 08:37

  4. Musím reagovať na pôvodný článok kde sa spomína ako negatívum agáta jeho nekvalita a krivosť kmeňov a že by bolo potrebné ďalšie šľachtenie. Načo robiť niečo čo už je dávno rozbehnuté a overené.

    Šľachtené agáty sa už dávno a úspešne pestujú napr. v Maďarsku aj v iných európskych krajinách. Stačí kúpiť semeno vyšľachtených agátov a pestovať aj tu na Slovensku kvalitné, rovné kmene agátov. Agát ma veľa dobrých vlastností. Drevo agáta je hustejšie, pevnejšie a teda aj trvácnejšie ako drevo u nás pestovaných drevín. Koly z agáta vydržia napr. vo vinici, alebo v ohrade oveľa dlhšie ako povestné dubové koly. Agát je pritom lacnejší a trvácnejší ale malo známy a preto nedocenený. Kvalitné rovné kmene sú aj veľmi cenené v drevárskom priemysle. Za ten istý čas na rovnakej ploche dopestujeme 2x viac agátového dreva ako dubového.

    Odsúdiť agát len preto, že nepochádza so Slovenska ale z Ameriky sa mi zdá smiešne. To by sme museli prestať pestovať aj kukuricu a zemiaky, lebo tieto tiež pochádzajú z Ameriky a nie zo Slovenska. Prečo odmietať niečo čo nám prináša úžitok.

    Zhrňme si teda všetky pozitíva šľachtených – kvalitných agátov:
    – rastú rýchlo, za krátky čas poskytujú veľa dreva
    – agátové drevo je výborné aj na vykurovanie, vysoká výhrevnosť
    – odolné, pevné a trvanlivé drevo
    – ideálne na koly do viníc a oplotkov, nezahníva ani v zemi
    – je odolný voči imisiám
    – estetická drevina – pekne kvitne
    – nenáročný na pôdu, rastie aj na neúrodných pôdach
    – finančne nenáročné pestovanie
    – nemajú takmer žiadnych škodcov a choroby takže žiadne náklady na ochranu
    – sú stabilné, netrpia vývratmi – nehrozí nebezpečenstvo kalamity
    – záujem drevárskych firiem o kvalitné agátové drevo
    – v neposlednom rade silne meduje, úžitok pre včelárov
    – šľachtené agáty majú kvalitné rovné kmene

    Keď si predstavíme + a – tak nevidím dôvod prečo by sa naši lesníci nemali zaoberať pestovaním kvalitných šľachtených agátov. Poskytujú veľa a vyžadujú malo.

    [color=red]original posted [/color]
    Miro 16 Jul 2005 06:54

  5. Možno preto by ho mali pestovať, lebo má viac pozitív ako väčšina našich pôvodných drevín.
    [color=red]original posted [/color]
    Miro 16 Jul 2005 06:48

  6. Nerozumiem preco by ho mali lesnici vysadzat ked aj tak vytlaca nase povodne lesy. A ako pisete drevo zrejme nie je velmi vhodne na spracovanie.
    [color=red]original posted [/color]
    anmi 27 Jul 2004 15:57

Napísať odpoveď pre anmi Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Overenie *Časový limit bol prekročený. Vyplňte prosím overenie ešte raz.

+ 54 = 63

error: Obsah je nedostupný !!!