Výroba panelového úľa

Napísal Anton Turcani v . Zaradené v Pre členov, Technológia - Úle

0
0

Po rokoch prevádzky aj základný výrobný inventár včelárenia – úľ starne, musíme ho nahradiť novým. Ekonomický tlak bude začínajúcich včelárov, aj tých skúsenejších nútiť vyrábať si úle svojpomocne. Z uvedeného dôvodu je dôležité ako rýchlo a lacno nahradíme vyradený úľ, alebo ako začínajúci včelár si vybuduje novú včelnicu.

Značky: ,

Trackback from your site.

Komentáre (21)

  • stevo_1

    |

    0

    0

    Zhruba pred piatimi rokmi sme zhotovili tri zostavy panelového úľa zo smrekolitovými stenami podľa návrhu p. A. Turčániho (samozrejme s drobnými zmenami). Po odskúšaní v praxi sa nám zapáčila tato technológia natoľko, že dnes zimujeme 20 včelstiev len v tomto type úľa. Jednou z najväčších výhod je samotná nízka hmotnosť ktorú určite ocení nejeden včelár. Pre nazornú ukážku som uverejnil niekoľko fotografii v sekcii fotogaleria.

    Odpovedať

  • Ondrej

    |

    0

    0

    Mne osobne uplne staci to, ze je sololit prisne zakazany v ekologickom vcelarstve. Ale chapem Vas ze Vy mate svoje ule zbuchane zo sololitu tak uz teraz si nepripustite ze by bol skodlivy ani keby to tvrdil sam Svaty Ambroz 😀

    Odpovedať

  • turcani

    |

    0

    0

    Ondrejovi chýbajú argumenty. Ja rozdiel si niečo myslieť, či vymýšľať, ako napísať niečo originálne a sorávne. Ja by som čakal údaje ČSN alebo SN normy, ktoré by citoval. Ak to nepredložil , je to o ničom. Kvalita a vhodnosť sololitu či smrekolitu bola hodnotená v čase, keď sa tento materiál začal používať a top bolo dávno predtým ako som ho ja použil na stavbu PUT B 10.

    Odpovedať

  • turcani

    |

    0

    0

    Všetkým pochabovačom:
    Prečo tie pochybovačné reči o použití sololitu či smrekolitu? Máte čo i len jeden dôkaz o tom, že dostal karcinóm čo i len jeden človek (npr. J.V. naň maľuje a žije), úhyn čo i len jedného včelstva, čo i len 1 kg znehodnoteného medu, peľu alebo propolisu, atď. Mne neuhynulo ani jedno včelstvo v týchto úľoch, ani som svojím medom neotrávil ani jedného zákazníka a verím, že ani iní s tým nemajú problémy. Tak prečo tie pesimistické reči o nezávadnosti tejto drevovláknitej dosky. Veď či chceme alebo už nie je doba ľadová ale čisto doba chemická.

    Iní pohybujú o jeho trvanlivosti (a pritom si neskúsili vyrobiť, že je nie až tak lacný ako ho prezentujem ja, pre mňa bol ten najlacnejší, už i preto, že som si ho vyrábal doslova na kolene. Teraz sú oveľa väčšie možnosti si ich vyrobiť, veď priamo v nákupnom stredisku vám ho popília na miery aké predložíte a je to pravouhlé. Nakoniec, tisícky bytov sú z týchto dosák a ani si to neuvedujeme.

    K trvanlivosti k týmto úľom. Ja ich využívam 25 rokov a nemám s nimi problémy, samozrejme na moje úle neprší a nepadá sneh, mám ich zakryté prečnievajúcimi strieškami. Moje včelárenie bolo úspešné aj preto, že moje vstupy do včelárenia boli nízke a môžu to potvrdiť mnoho včelárov, ktorí tak postupovali. Svoj čas som venoval užitočnému koníčku, preto i môj vzťah je k nemu taký blízky. Aby sa mi “minul” nejak voľný čas, mal som vysedávať po krčmách, keď, som mal možnosť byť v prírode?

    Pravdou je aj to, že nebolo to len peniazoch, neboli vždy tak prajné roky ako posledných 30 rokov, zažil som dovtedy aj horšie roky a vtedy som nepoznal smrekolitové úle. Ale vyjsť si ráno na včelnicu a cestou obdivovať prírodu ako sa na jar prebúdza, vypočuť si tie krásne spevy samčeky vtákov, ktoré chcú získať srdce samičky.
    To sa nedá zaplatiť.

    Odpovedať

  • janvrabec

    |

    0

    0

    Plne súhlasím s Ondrejom. Keď máme krásne čisté drevo, prečo používať sololit? Z ekologického hľadiska je nevhodný. Skúste si kúpiť viac sololitu, dajte ho do uzavretej miestnosti a o niekoľko dní vtúpte do miestnosti. Nedokázali by ste tam pracovať, keby ste miestnosť nevyvetrali. Hovorím to preto, lebo so sololitom pracujem, maľujem naň obrazy a nikdy by som ho včelám nedával. Ale kto používa syntetické farby, tak pre toho je obyčajný zápach zo sololitu pohádka. 😛

    Odpovedať

  • bojo

    |

    0

    0

    Dohadovať sa,či je smrekolit závadný,alebo nie môžu len odborníci,ktorí majú podrobné chemické rozbory materialu.Nakoľko tento material sa aj dnes používa pri výrobe nábytku,tak to pravdepodobne nebude zdravotne závadné.Chcel by som len podotknúť,že vyrábať malý počet úlov nie je ekonomicky veľmi zaujímavé,pretože odborníci vám ich vyrobia v takej kvalite,ktorú Vy nikdy nemôžte dosiahnúť a náklady na ne sa Vám v prvom produkčnom roku vratia.Keď však chcete vyrábat niekoľko stoviek úlov a nemáte dostatočný finančný kapitál,tak hladáte najjednoduchšie a najlacnejšie spúsoby a to tento od pána Turčaniho plne splňa.Cez túto zimu chceme vyrobiť viac ako 400 nádstavkov,neviem či by sa podarilo zohnať toľko odpadového materialu,pretože sme museli rozrezať 83 tabul /275 x2O6 cm/.

    Odpovedať

  • turcani

    |

    0

    0

    Mám pred sebou oskenovaný článok s popisom ako vyrobiť úľové dno pre panelový úľ PUT B 10. Rozhodol som sa neuverejniť ho znovu, pretože sa situácia od tých čias zmenila.
    Pohľad na oddeliteľné dno v dnešných podmienkach, by malo byť kompletné, myslím tým na odber obnôžkovaného peľu a mnou navrhované, pre tieto činnosti už nevyhovuje. Hlavne bolo by treba zmeniť miery dna a tie sa na nákresoch nedajú opraviť.

    Pokúsim sa pripraviť nový článok na túto tému, možno pozdejšie.
    Treba porozmýšľať ako na to, veď včelári začali využívať npr. deravé dná, myslím so sieťou po celej pôdorysnej ploche.

    Odpovedať

  • Ondrej

    |

    0

    0

    cirkularka a vrtacka mi stacia aj na vyrobu Langstrotha a za druhe smrekolit (sololit) ani z daleka nieje nezavadny, je to hnusne svinstvo plne hnusnych chemikalii. primarne je urceny pre nabytkarov na vyrobu “chrbtov” skrin alebo dien pre sufliky. zato ze kedysi o tom nic nevedeli a o chemickej skodlivosti materialov este menej a robili z toho ule to neznamena ze to bude vhodne aj teraz. na sololit alebo bukas vo vcelarstve uplne zabudnite. je to chemicky hnus. sololit do vcelarstva nepatri.

    Odpovedať

  • MilanBencúr

    |

    0

    0

    Janko, ja som tiež fanúšikom úľov z dreva. Včelári často siahajú po materiáloch, ktoré majú po ruke a hlavne zadarmo. Boli časy, keď sa úle vyrábali zo slamy, rákosu, prútia. Dnes je to hobra, styrodur, polystyren, lisované dosky a plasty. V Afrike včelári sponkovačkou pripevnia na drevený rám mednej kravy papierový kartón. Včelár je často aj kutilom, preto sa rád zapodieva vlastnými vynálezmi. Máš však pravdu, drevo je len drevo a to patrí ku včeláreniu.

    Odpovedať

  • turcani

    |

    0

    0

    Nie je to tak, na nákrese to nenájdete, ale ja mám každú debničku opatrenú lištov 10x40xšírka úľa vpredu a j v zadu, k tomu pod jednou lištou je 20 mm vzdialený od nej kŕmny otvor 10x20O mm od nej umiestnený kŕmny otvor pre vonkajšie kŕmidlá. To na pôvodnej verzii nebolo alebo som vtedy na to zabudol.

    So šalovacími doskami, aj keď je lákavá predstava jednoduchého úľa neuvažujem, pretože je tam použité neekologické lepidlo, skôr by som sa priklonil k iným formá veľkorozmerových lepených dosiek, určených do obývacích priestorov, neškodných pre ľudí.

    Odpovedať

  • Ján Hečlo

    |

    0

    0

    Je to veľmi pekné ale má to dve nevýhody – veľa operácií na výrobu a nedajú sa tam urobiť rúčky (dajú sa ale buď vonkajšie alebo širšiu strednú výstuhu a potom zafrézovať ale to už bude materiálu skoro ako na masívnom nastavku). Ako sa takýto nastavok plný medu preloží? Ak má ale niekto prístup k likvidovanému nábytku a tým k smrekolitu a má čas tak je to dobré. Masív je ale masív a ak si napríklad nájdete partiu ktorá robí krovy tak kúpite m3 50 – 60 cm odrezkov smrekových foršt za 50 Eur … A z toho kubíka už výjde nejaký ten nástavok – podstatne jednoduchšie. Druhá možnosť – šalovacie dosky 😉

    Odpovedať

  • MilanBencúr

    |

    0

    0

    Proces výroby nadstavkov zo sololitu ilustrujú fotografie [url=http://www.beeinbg.narod.ru/alp_11.htm]na tejto stránke.[/url] Skutočne jednoduché a lacné riešenie. Po skompletovaní nadstavkov je dôležitý náter horúcou fermežou zvonku aj z vnútra a vlhkosť nebude mať šancu deformovať steny ani pri voľnom postavení úľa v záhrade. Pre umiestnenie vo včelíne a v domcoch je to investícia s okamžitou návratnosťou v prvej sezóne.

    Odpovedať

  • bojo

    |

    0

    0

    Ďakujem pánovi Turčanimu za zverejnenie návodu na lacnú vrobu úlov .Chcem len odkázať pochybovačom,že tento úl je nielen ľahko vyrobyteľný /okrem cirkulárky a vrtačky nie je potrebné žiadne iné stolárske zariadenie / ,ale i ľahký a hlavne zdravotne nezávadný.

    Odpovedať

  • Ján Hečlo

    |

    0

    0

    Je to len relatívne lacné a to len vtedy ak čas nie sú peniaze, teda na dôchodku sa s tým dá vyhrať. Naformátovať vodeoodolnú šalovaciu dosku za 4Eurá a vyrobiť z nej 2 nízeke nástavky je otázka možno hodiny.

    Odpovedať

  • sombreroja

    |

    0

    0

    [quote=”turcani”]

    obnôžkovaného medu …

    [/quote]

    viem, že je to preklep, ale aj tak sa mi to páčilo 😀

    Článok super – inšpirácia pre mnohé nerozhodné duše.

    Ďakujem

    Odpovedať

  • Laco Šebošik

    |

    0

    0

    Tonko, mám to “na stole” oskenujem a pošlem… tak bude doplnené kompletné riešenie úľa B10…

    Odpovedať

  • turcani

    |

    0

    0

    Malý dovetok k článku: k jeho uvedeniu na stránku sa pričinil hlavne admino Lacko Šebošik, ktorý mi ho poslal oskenovaný z Včelára, v ktorom som niečo opravil, niečo dodal. Nepamätám sa, či som uverejnil aj nákres dna, ale ak, Lacko ho oskenuje prepošle mne a ja ho po doplnení vrátim. Zdá sa mi, že toto dno (je jednoduché) je pripojené k článku o odbere obnôžkovaného medu. Ak by to nestačilo, tak vypracujem nový článok.

    Odpovedať

  • marian-k

    |

    0

    0

    🙂 Dakujem. Este nejaky navod na vyrobu dna k tejto zostave.

    Odpovedať

  • Vasilisa

    |

    0

    0

    Na tom istom princípe som robil aj ja nízke nadstavky, ale namiesto smrekolitu som používal 8 mm šalovačky z vonkajšej strany. Neskoršie som už nadstavky pre prácnosť robil len z dosiek.

    Odpovedať

    • bojo

      |

      0

      0

      To ,že úle z masívu sú kvalitnejšie a lepšie,nemusí nijdo nikoho presviedčať.I nábytok ,si kupujeme podľa toho,ako sme na tom finančne.Kto má dostatok financii,tak si kúpi nábytok z masívu,kto má menej.tak z laťovky a kto má ešte menej,tak sa uspokojí s drevotrieskou i keď to nie je najzdravšie riešenie.

      Bojo

      Odpovedať

Zanechať komentár