Po rokoch prevádzky aj základný výrobný inventár včelárenia – úľ starne, musíme ho nahradiť novým. Ekonomický tlak bude začínajúcich včelárov, aj tých skúsenejších nútiť vyrábať si úle svojpomocne. Z uvedeného dôvodu je dôležité ako rýchlo a lacno nahradíme vyradený úľ, alebo ako začínajúci včelár si vybuduje novú včelnicu.
[private role="subscriber"]Filozofiou môjho návrhu na výrobu panelového úľa je: v prvom rade aby bol lacný, spĺňal požadovaný štandard na moderný úľ, ale zároveň aby si ho skúsený, ale aj začínajúci včelár dokázal aj bez zložitej technológie vyrobiť. Tieto, ale aj ďalšie požiadavky sa prejavili pri výrobe úľa, ktorý som navrhol a v ňom už päť rokov úspešne včelárim.
Prvé úle som vyrábal taktiež svojpomocne a možno im vytknúť niekoľko nedostatkov – náročnosť na výrobu, nevhodnosť na kočovanie, obťažnosť manipulácie s rámikmi, náročnosť zásahov pri liečení včelstiev a i. Pod vplyvom nových trendov vo včelárstve, navrhol som výrobu jednoduchého a pritom vysoko efektívneho systému panelového úľa, pričom jeho výrobu doslova na kolene zvládne aj technicky menej vyspelý včelár.
Aby úľ spĺňal trend včelárenia, základným ukazovateľom pri konštrukcii úľa mi bolo sedem kritérií:
1. ochrana včelstva proti vonkajším vplyvom (teplo, chlad, vietor, dážď),
2. dostatočný priestor pre rozvoj včelstva (min. 200 dm2 plastovej plochy v jednej debničke),
3. práca s celými debničkami (hmotnosť max. 4,5-5 kg),
4. viacúčelové oddeliteľné dno (uzavretie včelstva, kočovanie, liečenie, odber peľu),
5. povala s povalovým kŕmidlom (obsah max. 6 1itr.), možnosť podávania cukrového roztoku, vody, cukrovomedového cesta), bez priameho styku s včelami.
6. medzidno s výklzom (medobranie, chov matiek, potláčanie rojovej nálady, boj proti klieštikovi, pridávanie matiek a tvorba nových včelstiev),
7. vhodnosť pre kočovanie (doplniť debničky o jednoduché spájanie textilným pásom na prevoz na plošine dopravného prostriedku).
Pri voľbe materiálu som vychádzal z možností, ktoré ponúka náš trh, cenová dostupnosť, ľahká opracovateľnosť, hygienická nezávadnosť pre výrobu včelích produktov. Volil som drevo ako základný prvok, polystyrén ako vynikajúci tepelný prvok a tvrdo vláknitú dosku smrekolit 2,6-3 mm (II. tr.) na vnútornú a vonkajšiu ochranu včelieho spoločenstva. Spojením týchto materiálov za pomoci formy – šablóny, lepidla a klincov som dosiahol, že je debnička ľahká, pevná, praktická, estetická, má dlhú životnosť a hlavne, že si úľovú zostavu dokážete vyrobiť sami. Hlavnou podmienkou pri výrobe úľa je vysoká presnosť a pravouhlosť panelov pri konečnom formovaní debničky. Túto požiadavku nám pomôže splniť forma – šablóna, ktorá zaručuje opakovane vyrábať dva druhy panela s vysokou presnosťou.
Moja vlastná skúsenosť s o šablónou, ak sa vyhotoví presne, t.j. dodrží sa pravouhlosť a určené rozmery, konečný výrobok — debnička je štandardný. V tom vidím obrovskú výhodu panela vyrobeného v šablóne.
 |
 |
 |
Šablónu tvorí základná napr. drevotriesková doska, na ktorú skrutkami pripevníme drevené lišty tak, aby presne vymedzovali vonkajšie rozmery úľového panela, osobitne pre dva dĺžkové rozmery panela, výška je vždy rovnaká. Kto chce, môže si vyhotoviť formu na predný a zadný panel a druhú formu na bočné panely. Nezabudnúť na medzery na dvíhanie hotového panela.
Odporúčam dodržiavať predpísané rozmery drevených líšt pre kostru budúceho panelu, prvé pokusy odskúšať v šablóne a to isté platí aj pre smrekolitové steny – ak budú menšie panel nebude estetický, ak budú väčšie treba ich zložitejšie opracovávať hoblíkom. Všetky potrebné prírezy pripraviť hromadne na okružnej píle s jemnými zubami, pri pílení dodržať pravouhlosť. Výstuhové lišty (len zo suchých dosák) vymedzujúce rozmery panelovej steny by mali byť presné, aby presne vymedzili plochu budúceho panelu
Do kvalitne pripravenej zbíjacej formy vložíme ako prvé vodorovné hranolčeky, za nimi zvislé, zaistíme do maximálnej krajnej polohy rozponkou, na plochu hranola nanesieme disperzné lepidlo a hladkou stranou dovnútra pribijeme smrekolit. Jednostranný panel nadvihneme cez uvoľňovací otvor a necháme na rovnej ploche uschnúť. Po vložení izolačného materiálu, natretí líšt lepidlom, panel obdobne uzavrieme smrekolitom, znova hladkou stranou dovnútra a pribijeme klincami. Panel uzatvárame už mimo zbíjacej formy. Panel hoblíkom opracujeme, len prečnievajúci smrekolit (z hranolčeka nehobľovať!).
 |
 |
Predný a zadný panel sa pripraví obdobne, len sa použijú rozmery šablony 285 x 380 mm, použijeme panel so sedlom otočeným dolu, ako prvý pribijeme smrekolit 285 x 436 mm, ktorý bude rovnomerne prečnievať na jednu aj druhú stranu. Panel po zaschnutí uzavrieme obdobne smrekolitom hladkou stranou dovnútra (270 x 380 mm) a panel opracujeme. Na prednej strane panela je možné urobiť úľové očko priemeru 20 mm.
Pozor!
Po niekoľkoročnej prevádzke sa vyskytli menšie problémy s prepadávaním stien vplyvom zimnej vlhkosti, preto som posledné série debničiek vystužil zvislými lištami 20x20x224 mm. Zároveň som prestal steny utepľovať polystyrénom a izolačným médiom je len vzduch. 15 ročné skúsenosti so vzduchovými panelmi nepreukázali zhoršenia zimovania, ani zvýšenú spotrebu zásob, sú rovnocenné s tými, ktoré sú uteplené PS.
Spojením komponentov 2/1 až 2/10 klincami získame účelný panel s mernou tepelnou vodivosťou lambda / = /45 cm tehlového muriva, resp. 20 cm vzduchových panelov., čo je podstatne viac ako jednoduchá drevená stena úľa a to sa kladne prejaví na včelstve v zime i v lete. (Pozri výsledky pokusov s tenkostennými úľmi ktoré robil VÚV L. Hrádok). Slabina úľa je v miestach sedla pre rámiky, kde sa zvlášť v zime prejavuje zóna zrazených vodných pár.
Spojiť takto pripravené opracované panelové diely do základnej úľovej jednotky nie je žiaden problém. Styčné plochy natrieme disperzným lepidlom a spojíme klincami dlhými 50 mm, opatrne kratšími klincami pribijeme aj prečnievajúci smrekolit na prednom a zadnom diele.
Debničku ihneď po zbití skontrolujeme na ideálnej rovine a zaistíme pravouhlosť!
Po zaschnutí lepidla debničku na rohoch prekryjeme hliníkovým uholníkom — lištou, ktorá spevní debničku a esteticky upraví vzhľad rohov debničky. Na debničkách s opačnou stranou von nesmie chýbať kvalitný dvojitý náter vhodnou farbou. Plochu panela po natretí dotvoríme napichaním koncom štetca, farba na drsnom povrchu dobre drží. Môžete sa pozastaviť nad faktom, že na debničkách chýba falc. Ten nie je potrebný, potvrdili to viacročné skúsenosti s prevádzkovaním úľa (20 ks). Včely prípadné medzierky zatmelia, čím sa spoje stanú vzducho a vodotesné. Na oddelenie debničiek po ich pritmelení je potrebné použiť tenké vypačovadlo, napr. pevný nôž.
Základná jednotka panelového úľa pozostáva z troch identických debničiek pre juh a dvoch pre sever Slovenska. V čase dobrých znášok som používal aj štvrtú a niekedy aj piatu. Zostava sa kladie na praktické oddeliteľné manipulačné dno a uzatvára sa tepelne izolovaným povalovým kŕmidlom, ktoré slúži aj ako kŕmidlo pre všetky druhy krmív.
Posledné roky som miesto povalových kŕmidiel (tie mi slúžia doteraz) som prešiel na tzv. Vonkajšie kŕmidlá objemu 5 litrov, ale pre tie musia byť na kratšej strane kŕmne otvory 10×20 cm, vyhotovené z plastových bedničiek na pestovanie kvetov. Môžete ich nájsť vo fotogalérii.
K tejto zostave patrí aj medzidno. Ako ďalší doplnok teraz odporúčané polmedníky, nepovažujem za potrebné. Neviem si dosť dobre predstaviť neustálu rotáciu takého množstva debničiek, výrobu toľkých rámikov a následné vytáčanie medu a ďalšie negatíva.
Prakticky život ukázal, že moderné včelárenie s celými debničkami typu B je možné vo všetkých fázach ročného obdobia aj u nás.
Anton Turčáni, Závada
[/private]
Zhruba pred piatimi rokmi sme zhotovili tri zostavy panelového úľa zo smrekolitovými stenami podľa návrhu p. A. Turčániho (samozrejme s drobnými zmenami). Po odskúšaní v praxi sa nám zapáčila tato technológia natoľko, že dnes zimujeme 20 včelstiev len v tomto type úľa. Jednou z najväčších výhod je samotná nízka hmotnosť ktorú určite ocení nejeden včelár. Pre nazornú ukážku som uverejnil niekoľko fotografii v sekcii fotogaleria.
Mne osobne uplne staci to, ze je sololit prisne zakazany v ekologickom vcelarstve. Ale chapem Vas ze Vy mate svoje ule zbuchane zo sololitu tak uz teraz si nepripustite ze by bol skodlivy ani keby to tvrdil sam Svaty Ambroz 😀
Ondrejovi chýbajú argumenty. Ja rozdiel si niečo myslieť, či vymýšľať, ako napísať niečo originálne a sorávne. Ja by som čakal údaje ČSN alebo SN normy, ktoré by citoval. Ak to nepredložil , je to o ničom. Kvalita a vhodnosť sololitu či smrekolitu bola hodnotená v čase, keď sa tento materiál začal používať a top bolo dávno predtým ako som ho ja použil na stavbu PUT B 10.
Všetkým pochabovačom:
Prečo tie pochybovačné reči o použití sololitu či smrekolitu? Máte čo i len jeden dôkaz o tom, že dostal karcinóm čo i len jeden človek (npr. J.V. naň maľuje a žije), úhyn čo i len jedného včelstva, čo i len 1 kg znehodnoteného medu, peľu alebo propolisu, atď. Mne neuhynulo ani jedno včelstvo v týchto úľoch, ani som svojím medom neotrávil ani jedného zákazníka a verím, že ani iní s tým nemajú problémy. Tak prečo tie pesimistické reči o nezávadnosti tejto drevovláknitej dosky. Veď či chceme alebo už nie je doba ľadová ale čisto doba chemická.
Iní pohybujú o jeho trvanlivosti (a pritom si neskúsili vyrobiť, že je nie až tak lacný ako ho prezentujem ja, pre mňa bol ten najlacnejší, už i preto, že som si ho vyrábal doslova na kolene. Teraz sú oveľa väčšie možnosti si ich vyrobiť, veď priamo v nákupnom stredisku vám ho popília na miery aké predložíte a je to pravouhlé. Nakoniec, tisícky bytov sú z týchto dosák a ani si to neuvedujeme.
K trvanlivosti k týmto úľom. Ja ich využívam 25 rokov a nemám s nimi problémy, samozrejme na moje úle neprší a nepadá sneh, mám ich zakryté prečnievajúcimi strieškami. Moje včelárenie bolo úspešné aj preto, že moje vstupy do včelárenia boli nízke a môžu to potvrdiť mnoho včelárov, ktorí tak postupovali. Svoj čas som venoval užitočnému koníčku, preto i môj vzťah je k nemu taký blízky. Aby sa mi “minul” nejak voľný čas, mal som vysedávať po krčmách, keď, som mal možnosť byť v prírode?
Pravdou je aj to, že nebolo to len peniazoch, neboli vždy tak prajné roky ako posledných 30 rokov, zažil som dovtedy aj horšie roky a vtedy som nepoznal smrekolitové úle. Ale vyjsť si ráno na včelnicu a cestou obdivovať prírodu ako sa na jar prebúdza, vypočuť si tie krásne spevy samčeky vtákov, ktoré chcú získať srdce samičky.
To sa nedá zaplatiť.
Plne súhlasím s Ondrejom. Keď máme krásne čisté drevo, prečo používať sololit? Z ekologického hľadiska je nevhodný. Skúste si kúpiť viac sololitu, dajte ho do uzavretej miestnosti a o niekoľko dní vtúpte do miestnosti. Nedokázali by ste tam pracovať, keby ste miestnosť nevyvetrali. Hovorím to preto, lebo so sololitom pracujem, maľujem naň obrazy a nikdy by som ho včelám nedával. Ale kto používa syntetické farby, tak pre toho je obyčajný zápach zo sololitu pohádka. 😛
Úľ zo sololitu len s jednou tenkou stenou testuje aj Ing.Čermák. Zaujímavý článok o tomto otužovacom úli si môžete prečítať tu. http://vigorbee.cz/files/Vc3-2009otuz.pdf
Dohadovať sa,či je smrekolit závadný,alebo nie môžu len odborníci,ktorí majú podrobné chemické rozbory materialu.Nakoľko tento material sa aj dnes používa pri výrobe nábytku,tak to pravdepodobne nebude zdravotne závadné.Chcel by som len podotknúť,že vyrábať malý počet úlov nie je ekonomicky veľmi zaujímavé,pretože odborníci vám ich vyrobia v takej kvalite,ktorú Vy nikdy nemôžte dosiahnúť a náklady na ne sa Vám v prvom produkčnom roku vratia.Keď však chcete vyrábat niekoľko stoviek úlov a nemáte dostatočný finančný kapitál,tak hladáte najjednoduchšie a najlacnejšie spúsoby a to tento od pána Turčaniho plne splňa.Cez túto zimu chceme vyrobiť viac ako 400 nádstavkov,neviem či by sa podarilo zohnať toľko odpadového materialu,pretože sme museli rozrezať 83 tabul /275 x2O6 cm/.
Mám pred sebou oskenovaný článok s popisom ako vyrobiť úľové dno pre panelový úľ PUT B 10. Rozhodol som sa neuverejniť ho znovu, pretože sa situácia od tých čias zmenila.
Pohľad na oddeliteľné dno v dnešných podmienkach, by malo byť kompletné, myslím tým na odber obnôžkovaného peľu a mnou navrhované, pre tieto činnosti už nevyhovuje. Hlavne bolo by treba zmeniť miery dna a tie sa na nákresoch nedajú opraviť.
Pokúsim sa pripraviť nový článok na túto tému, možno pozdejšie.
Treba porozmýšľať ako na to, veď včelári začali využívať npr. deravé dná, myslím so sieťou po celej pôdorysnej ploche.
cirkularka a vrtacka mi stacia aj na vyrobu Langstrotha a za druhe smrekolit (sololit) ani z daleka nieje nezavadny, je to hnusne svinstvo plne hnusnych chemikalii. primarne je urceny pre nabytkarov na vyrobu “chrbtov” skrin alebo dien pre sufliky. zato ze kedysi o tom nic nevedeli a o chemickej skodlivosti materialov este menej a robili z toho ule to neznamena ze to bude vhodne aj teraz. na sololit alebo bukas vo vcelarstve uplne zabudnite. je to chemicky hnus. sololit do vcelarstva nepatri.
Janko, ja som tiež fanúšikom úľov z dreva. Včelári často siahajú po materiáloch, ktoré majú po ruke a hlavne zadarmo. Boli časy, keď sa úle vyrábali zo slamy, rákosu, prútia. Dnes je to hobra, styrodur, polystyren, lisované dosky a plasty. V Afrike včelári sponkovačkou pripevnia na drevený rám mednej kravy papierový kartón. Včelár je často aj kutilom, preto sa rád zapodieva vlastnými vynálezmi. Máš však pravdu, drevo je len drevo a to patrí ku včeláreniu.
Nie je to tak, na nákrese to nenájdete, ale ja mám každú debničku opatrenú lištov 10x40xšírka úľa vpredu a j v zadu, k tomu pod jednou lištou je 20 mm vzdialený od nej kŕmny otvor 10x20O mm od nej umiestnený kŕmny otvor pre vonkajšie kŕmidlá. To na pôvodnej verzii nebolo alebo som vtedy na to zabudol.
So šalovacími doskami, aj keď je lákavá predstava jednoduchého úľa neuvažujem, pretože je tam použité neekologické lepidlo, skôr by som sa priklonil k iným formá veľkorozmerových lepených dosiek, určených do obývacích priestorov, neškodných pre ľudí.
Je to veľmi pekné ale má to dve nevýhody – veľa operácií na výrobu a nedajú sa tam urobiť rúčky (dajú sa ale buď vonkajšie alebo širšiu strednú výstuhu a potom zafrézovať ale to už bude materiálu skoro ako na masívnom nastavku). Ako sa takýto nastavok plný medu preloží? Ak má ale niekto prístup k likvidovanému nábytku a tým k smrekolitu a má čas tak je to dobré. Masív je ale masív a ak si napríklad nájdete partiu ktorá robí krovy tak kúpite m3 50 – 60 cm odrezkov smrekových foršt za 50 Eur … A z toho kubíka už výjde nejaký ten nástavok – podstatne jednoduchšie. Druhá možnosť – šalovacie dosky 😉
Proces výroby nadstavkov zo sololitu ilustrujú fotografie [url=http://www.beeinbg.narod.ru/alp_11.htm]na tejto stránke.[/url] Skutočne jednoduché a lacné riešenie. Po skompletovaní nadstavkov je dôležitý náter horúcou fermežou zvonku aj z vnútra a vlhkosť nebude mať šancu deformovať steny ani pri voľnom postavení úľa v záhrade. Pre umiestnenie vo včelíne a v domcoch je to investícia s okamžitou návratnosťou v prvej sezóne.
Ďakujem pánovi Turčanimu za zverejnenie návodu na lacnú vrobu úlov .Chcem len odkázať pochybovačom,že tento úl je nielen ľahko vyrobyteľný /okrem cirkulárky a vrtačky nie je potrebné žiadne iné stolárske zariadenie / ,ale i ľahký a hlavne zdravotne nezávadný.
Je to len relatívne lacné a to len vtedy ak čas nie sú peniaze, teda na dôchodku sa s tým dá vyhrať. Naformátovať vodeoodolnú šalovaciu dosku za 4Eurá a vyrobiť z nej 2 nízeke nástavky je otázka možno hodiny.
[quote=”turcani”]
obnôžkovaného medu …
[/quote]
viem, že je to preklep, ale aj tak sa mi to páčilo 😀
Článok super – inšpirácia pre mnohé nerozhodné duše.
Ďakujem
Tonko, mám to “na stole” oskenujem a pošlem… tak bude doplnené kompletné riešenie úľa B10…
Malý dovetok k článku: k jeho uvedeniu na stránku sa pričinil hlavne admino Lacko Šebošik, ktorý mi ho poslal oskenovaný z Včelára, v ktorom som niečo opravil, niečo dodal. Nepamätám sa, či som uverejnil aj nákres dna, ale ak, Lacko ho oskenuje prepošle mne a ja ho po doplnení vrátim. Zdá sa mi, že toto dno (je jednoduché) je pripojené k článku o odbere obnôžkovaného medu. Ak by to nestačilo, tak vypracujem nový článok.
🙂 Dakujem. Este nejaky navod na vyrobu dna k tejto zostave.
Na tom istom princípe som robil aj ja nízke nadstavky, ale namiesto smrekolitu som používal 8 mm šalovačky z vonkajšej strany. Neskoršie som už nadstavky pre prácnosť robil len z dosiek.
To ,že úle z masívu sú kvalitnejšie a lepšie,nemusí nijdo nikoho presviedčať.I nábytok ,si kupujeme podľa toho,ako sme na tom finančne.Kto má dostatok financii,tak si kúpi nábytok z masívu,kto má menej.tak z laťovky a kto má ešte menej,tak sa uspokojí s drevotrieskou i keď to nie je najzdravšie riešenie.
Bojo