0
0
Tento obah je prístupný len pre členov stránky.
6 thoughts on “Výklzy pre včely”
  1. Výhody a nevýhody výklzov pre samotného včelára: výhody viacmenej som spomínal a spomínal ich aj autor, lenže každá minca má svoje líce a svoj opak a tie majú aj medzidná.
    Zatiaľ som sa nestretol s jednoduchým zariadením, ktoré by umožnilo ľahko, rýchlo, na včelnici, v kočov. voze, jednoduchým zariadením medzidno podsunúť pod jeden či dva vysoké nadstavky alebo 4-6 nízkych a hlavne bez fyzického zaťaženia, lebo verte mi, pri 50 včelstvách budete grogy a to len pri založenia. Ja mám jedno jednoduché zariadenie (urobené doma), ktoré umožňuje nadvihnudie medníka asi 5-6 cm do výšky a vložiť medzidno. Je vyskúšané, ale ho nepoužívam, je z hliníkových profilov a keď som ho podložil pod dve debničky s m edom, tak sa deformovalo, treba na to železné uholníky.
    Po vytočení vás čaká maratón vracania debničiek s plástami. V tomto prípade má včelár výhodu v tom, že plásty s debničkami môže zakladať až večer, čím zabráni prudkému rozrušenie včiel a tým prípadnej rabovky. Ale aj tak, pri skladaní medzidien, včely natlačené vo voľnom priestore aj pri dobrom dyme útočia a štípu.
    Medzidná mám vyhotovené pre všetky včelstvá, ale doteraz som ich využil tak asi na 30%, aj posledné vytáčanie som robil bez medzistien, je to jednoduchšie, rýchlejšie a menej sa narobím. Medzidná využívam na iné potreby.

    Moja rada: videl som to to v Maďarsku u včelára Ištvána Konopáša v Pataku. Ten má pre každý úľ (vtedy mal 240) má aj výklzy, ale nepoužíva ich. lebo rýchly a bezpečný spôsob ako dostať včely s plástov pri medobraní, motororový ľahký (na chrbát) vy*****ovač s dýzou: Debničku položí kantom na vedľajší úľ a než obzriete uličky sú bez včiel, naloží na malé nákladné auto a rovno s nimi do medárne pri dome. Aj takto môže včelár profesionál (vtedy mal priemer 120kg/vč.) z mechanizovať najhoršiu prácu pri medobraní. Možno spojením oboch článkov si záujemca vyberie svoj spôsob medobrania. Anton

  2. No ja chcem reagovať na to vy*****ovanie včiel. Je to efektívne, ale asi len pri veľko včelárení a je potrebné mať nízke nádstavky. Z béčiek to vraj nejde vyfúknuť (výška nádstavku – sila kompresora) S toho ako mi to opisovali včelári čo to praktyzujú tak je to rýchle, ale zasa manipulácia s ťažkými medníkmi a nutnosť skladovať raz také množstvo plástov (velká pivnica or mraziak) a nádstavkov na výmenu. No ale pri večšom množstve včelstiev je takýto systém nevyhnutný.
    Pre včelára do 80 rodín by som ja doporučil el. zmetač (rotačný).
    Boro 🙂

  3. Môj komentár bude obsiahlejší, ale nechcel by som , aby autor článku bral moje pripomienky ako zhadzovanie jeho snahy predložiť čitateľom pomôcku, ktorá má za cieľ uľahčiť prácu s včelami pri odoberaní plástov s medom zo včelstva. Nie každy je voči včelám natoľko tolerantný, aby si dal robiť stovkami včiel akupunktúru na celom tele, i keď niektorí tvrdia, že je to zdravé. Tá možnosť odoberať z medníkov plné plásty s medom bez včiel je veľmi lákavá a preto nezaškodí uvedený článok trochu doplniť o moje asi 18 ročné skúsenosti s výklzmi.

    Včela sa riadi pudovým princípom, ber tam kde je potrava prístupná a preto v čase keď nie je iný prírodný zdroj na znášku, vrhá sa med npr. v plástoch , ktorý rýchlo objaví (má výborný čuch na vôňu medu) a pokúša sa k nemu dostať. Ak sa jej čo i len raz podarí, v zápätí privedie svoje družky k zdroju. Teda výklzy sú nie na to aby sme bránili cudzím včelám do úľov ň, ale na to aby sme donútili vlastné medníkové včely medové plásty opustiť a asi po 12 hod. odobrať a odniesť do medárne, bez zmetania včiel.
    Na akom princípe je vlastne založené zbavovanie medníkových plástov včiel? Hneď na úvod musím zdôrazniť, (má to svoje úskalia), nad vloženým medzidnom s výklzom nesmie ostať :akákoľvek matka (ani mŕtva), MB, žiaden plod, práve vyliahnuté mladušky (zdržujú odchod), ani trúdy nie sú žiadúce, ale čo s nimi keď sú tam, tie aspoň nepichajú.
    Akýkoľvek výklz správne vyhotovený (aj s dvomi otvormi priemeru 7mm) je vhodný pre tento účel, možno je lepší s viacerými otvormi (vchod doňho musí byť o priemere 20a viac mm, a oproti vchodu do výklzu musia byť navŕtané do 20 otvorov(na ontaktovanie sa včiel medníkových s plodiskovými) s priemerom 2 mm a východ z výklzu musí byť po obvode s výklzu (priemer do 120-140 mm) s otvorom max.7 mm. Výklz môže byť namontovaný vo výklze na hociktorom mieste, aj niekoľko kusov. Medzidná s výklzom môžeme zakladať aj hneď ráno, o 13-14 hod. medníky môžu byť prázdne alebo len slabo zavčelnené. Moje skúsenosti s výklzmi sú rôzne, väčšinou boli medníkové plásty opustené na 95-98%, ale pomerne často oveľa viac a niekedy ostali všetky- matka, tam som ani medzidno nezakladal.

    V autorovom článku som čítal túto vetu: cez prieduchy vo výklze "nestrácajú" osirotené včely uväznené v medníku kontakt s ostatným včelstvom, cez noc sa potom cez otvory na výklze stiahnu do plodiska ?!
    Ak by to tak bolo, že osirotené včely nestrácajú kontakt s ostatným včelstvom, tak prečo by potom opúšťali medník?Potom tieto včely nemôžu byť ani osirotené!
    Práve princíp donútiť včely s medníkových plástov k svojim družkám do plodiska je ich osirotenosť pomocou výklzu, cez ktorý dostávajú i vzduch a úľovú vôňu a predsa im nestačí a za každú cenu sa chcú dostať k matke, kde majú k dispozícii MATERSKÚ LÁTKU – CHUŤ a tú dostanú len priamym kontaktom ku matke. Práve preto to zdôrazňovanie, že v medníku nesmie ostať čo i len náznak ML a tú má i plod, aj mŕtva matka. Cez výklz nie je plodiskovým včelám problém dostať sa cez výklz do medníka, ale keď tam nenájdu ML, tak tam ani nejdu.
    Tento príklad je dobrý ako reálne pochopiť princíp, že včelstvo žije vo včelom spoločenstve a riadi sa na princípe nie úľovej vône, ale na princípe chuti, t.j. materskej látky.
    Používané medzidná s namontovanými výklzmi pred ich použitím skotrolujeme a vyčistíme, môžu tam byť uhynuté včely, trúdy pavúky a často nespoločenské osy si v vo vnútri vybudujú z hliny malé urny, v ktorých chovajú svoje potomstvo.
    Medziná sú lepšie hlbšie ako 20 mm, pretože medníkové včely sa tam dočasne prečkajú, kým im vrátime nazad plásty
    Výhody a nevýhody výklzov pre samotného včelára: výhody viacmenej som spomínal a spomínal ich aj autor, lenže každá minca má svoje líce a svoj opak a tie majú aj medzidná.
    Zatiaľ som sa nestretol s jednoduchým zariadením, ktoré by umožnilo ľahko, rýchlo, na včelnici, v kočov. voze, jednoduchým zariadením medzidno podsunúť pod jeden či dva vysoké nadstavky alebo 4-6 nízkych a hlavne bez fyzického zaťaženia, lebo verte mi, pri 50 včelstvách budete grogy a to len pri založenia. Ja mám jedno jednoduché zariadenie (urobené doma), ktoré umožňuje nadvihnudie medníka asi 5-6 cm do výšky a vložiť medzidno. Je vyskúšané, ale ho nepoužívam, je z hliníkových profilov a keď som ho podložil pod dve debničky s m edom, tak sa deformovalo, treba na to železné uholníky.
    Po vytočení vás čaká maratón vracania debničiek s plástami. V tomto prípade má včelár výhodu v tom, že plásty s debničkami môže zakladať až večer, čím zabráni prudkému rozrušenie včiel a tým prípadnej rabovky. Ale aj tak, pri skladaní medzidien, včely natlačené vo voľnom priestore aj pri dobrom dyme útočia a štípu.
    Medzidná mám vyhotovené pre všetky včelstvá, ale doteraz som ich využil tak asi na 30%, aj posledné vytáčanie som robil bez medzistien, je to jednoduchšie, rýchlejšie a menej sa narobím. Medzidná využívam na iné potreby.

    Moja rada: videl som to to v Maďarsku u včelára Ištvána Konopáša v Pataku. Ten má pre každý úľ (vtedy mal 240) má aj výklzy, ale nepoužíva ich. lebo rýchly a bezpečný spôsob ako dostať včely s plástov pri medobraní, motororový ľahký (na chrbát) vy*****ovač s dýzou: Debničku položí kantom na vedľajší úľ a než obzriete uličky sú bez včiel, naloží na malé nákladné auto a rovno s nimi do medárne pri dome. Aj takto môže včelár profesionál (vtedy mal priemer 120kg/vč.) z mechanizovať najhoršiu prácu pri medobraní. Možno spojením oboch článkov si záujemca vyberie svoj spôsob medobrania. Anton

  4. Okrem klasických výklzov je rada iných výklzov. Už neviem kde na nete som videl výklzy, ktoré sú umiestnené v rohoch vkladaného medzidna. Je to malý kúsok umelej hmoty… v princípe ako sú okrúhle, veľmi šikovaná pomôcka.

  5. Ahoj Boro, urobil si pokus a nevyšiel Ti, ale nie preto, že tvoje včely sú iné ako npr. moje, zrejme si urobil chybu v konštrukcii mezidna s výklzom, je celkom možné, že práve otvory na výklzoch boli nízko uložené nad rámikmi a včely sa nemohli dostať do plodiska, kde včely prechádzajú práve za materskou látkou, ktorá im v oddelenom medníku chybuje. No mohli to byť i iné príčiny npr. nad medzidnom ostal plod, náhodná matka, oplod. či neoplodnená. Možno sa u teba zastavím a objasníme si to. Anton

  6. No ja som sa asi nechal rýchlo odradiť prvým neúspe***** s použitím výklzov. Spravil som medzidná asi na 20 úľov a skúšal som:-) No včielky nejak nevedeli čo od nich chcem a na druhý deň ma čakali pekne nasr… a štípali tak že sme len medzidná odstránili a točili sme až na druhý deň keď sa schladili:-))) No zážitok. To ma asi aj odradilo. Jednak práca s dvýhaním ťažkých medníkov a nakoniec ešte to nesplnilo účel. Doteraz som si nie istý kde som spravil chybu. Mám obavy že ak je včelstvo veľmi silné tak nepomože ani výklz. Musí sa podstaviť prázdny medník. A ako sa to robý keď mám dva medníky plné včiel. Vpracú sa do plodiska. No nemám s tým dá sa povedať skoro žiadne skúsenosti.
    Určite nechcem spochybňovať tento článok alebo vaše tvrdenie.

    Boro ZV

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

code

error: Obsah je nedostupný !!!