Redaktor RR mňa pozval počúvať túto reláciu a ja som si ju rád so záujmom vypočul. Dokonca som si ju aj nahral na mp. Bolo to tam tak, ako som predpokladal. Veľa by sme chceli od moderátora takej ožehavej témy, aby sa bez bázne miešal do takej odbornej témy za účasti renomovaných odborníkov. Tematika ktorá bola v relácii obsiahnutá pojednávala zväčša o rezíduách antibiotík v mede, čo značne zarezonovalo od jesene minulého roka.

Jedna myšlienka na článok “Diskusia o mede na Rádio Regina”
  1. Keďže chcem prispieť svojou troškou do mlyna, nedá mi nezareagovať na niekoľko poloprávd a zmanipulovaných tvrdení.
    Reziduá (zvyšky) antibiotík v akejkoľvek potrave sú NEPRÍPUSTNÉ nie preto, že by sa mohol nimi konzument otráviť, (pozri článok – citujem :"Ak by ev. došlo k požívaniu kontaminovaného medu antibiotikami, tak by postihnutý musel zjesť denne 8 kg medu, alebo vypiť 1 liter mlieka, vyhlásil Dedinský.") Reziduá antibiotík sú nebezpečné z dvoch hlavných príčin: 1., vznik rezistentných kmeňov baktérii. To znamená, ak budem jesť med, ktorý obsahuje antibiotikum a obsahuje ho vo veľmi nízkych dávkach, baktérie, ktoré prirodzene obsahuje moje telo, si môžu naň "zvyknúť" a v čase choroby choroby, keď budem potrebovať antibiotikum, bude toto neučinné. 2., vznik alergie na antibiotikum. V minulom režime, keď kontrola antibiotík bola v rukách zootechnikov a používali sa lopatovou metódou, niekedy riešili na JRD výpadok elektrického prúdu a tým aj výpadok chladiarenských zariadení na mlieko tak, že tam nasypali penicilín, ktorý odbúral kvasenie a mlieko vydržalo do príchodu cisterny "čerstvé". Lenže, potom sa stalo v ambulancii detských lekárov, že po podaní injekčného penicilínu zomrelo dieťa "na stole" na anafylaktický šok (veľmi silná alergická reakcia). Aj preto sa vás lekár teraz v ambulancii pýta, či nie ste alergický na penicilín, keď vám predpisuje antibiotiká. Takže tak – nie ako dogma pre veriacich, ani byrokracia EU . Antibiotiká u človeka majú presné dávkovanie a dôvod použitia. Alergia je dedične viazaná – ak sú rodičia bez alergie, dieťa ju nezdedí (hoci ju môže získať v priebehu života), ale ak má jeden rodič hoci získanú alergiu, dieťa má 25% šancu mať vrodenú alergiu. Ak majú alergiu obaja rodičia, tak dieťa má 50% šancu narodiť sa s alergiou, t.zn ak sa im narodia dve deti, jedno sa narodí vysokopravdepodobne alergické. Alergie patria do TOP 5 ochorení vo svete. Počet alergikov geometricky narastá.

    Tylozín je antibiotikum pre výhradne veterinárne použitie, na rozdiel od chloramfenikolu a ostatných. Ale patrí do skupiny tzv. makrolidov. Rezistencia na tylozín vzniká pomaly – preto bol vo vet. lekárstve považovaný za zázrak, ale ak vznikne rezistencia na tylozín, tak je pevná a liek je neúčinný a čas na tom nič nezmení. Sem patrí pre zaujimavosť aj erytromycin, ktorý sa relatívne bežne používa na komplikované infekty horných a dolných ciest dýchacích.

    Bagatelizovanie antibiotických reziduí v mede je maximálne nezodpovedné a znižuje dôveryhodnosť a kompetentnosť pisateľa príspevku výrazným spôsobom.

    PS: mastitítda (zápal vemena) sa lieči antibiotikami a každé antibiotikum má uvedenú ochrannú dobu , pokiaľ sa mlieko nesmie užívať pre ľudský konzum . Prax je taká, že toto mlieko sa skrmuje teľatám… Kým teľatá dorastú do jatočných kategórii, sú čisté. Všetko záleží samozrejme od zodpovedných. Ak sa nedodržiavajú pravidlá, následky sú popísané vyššie…

    PS 2., stále si myslím, že kvalita príspevku nezáleží na tom, či sa autor podpíše plným menom, ale od obsahu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Overenie *Časový limit bol prekročený. Vyplňte prosím overenie ešte raz.

65 − 63 =

error: Obsah je nedostupný !!!