1. Introdukcia a invázny potenciál druhu
Sršeň ázijský pochádza z juhovýchodnej Ázie. Do Európy sa dostal náhodou. Zavlečený bol v roku 2004 spolu s čínskou keramikou, konkrétne do juhozápadného Francúzska. Podľa genetických analýz stojí za celou európskou populáciou pravdepodobne jediná oplodnená kráľovná, čo je pri takej rýchlej expanzii pozoruhodné.
Invázny potenciál druhu je mimoriadne vysoký z viacerých dôvodov:
– Vysoká reprodukcia. Jedna kolónia vyprodukuje v jeseni stovky nových kráľovien. Každá z nich môže po spárení a prezimovaní založiť novú kolóniu.
– Široká potravinova tolerancia. Sršeň sa uživí v prírode aj v mestách.
– Plasticita pri výbere hniezda. Hniezda stavia vysoko v korunách stromov aj na budovách.
– Schopnosť šíriť sa letom aj prepravou tovaru. Kráľovné môžu preletieť desiatky kilometrov ročne, ďalšie šírenie zabezpečuje doprava.
– Absencia prirodzených nepriateľov v Európe.
Preto je druh zaradený do zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Európskej únie (nariadenie 1143/2014). Členské štáty ho musia monitorovať a po zistení čo najrýchlejšie eradikovať.
2. Popis
Sršeň ázijský je o niečo menší než náš pôvodný sršeň obyčajný (*Vespa crabro*). Robotnice merajú približne 2 až 3 cm, kráľovné dosahujú až okolo 3 cm. Najspoľahlivejšie rozpoznávacie znaky sú tieto:
– Takmer čierny hruďový štít (torax). Vzťahuje sa naň aj názov poddruhu *nigrithorax*, čiže „čiernohrudý“.
– Tmavé, hnedočierne bruško s jediným širokým žltooranžovým pásom na štvrtom článku.
– Žlté konce nôh, preto sa mu v zahraničí hovorí „yellow-legged hornet“.
– Oranžovožltá tvár a tmavé tykadlá.
Sršeň obyčajný je naopak výrazne červenohnedý až žltý, s veľkou plochou žltých pásov na bruchu. Pozor treba aj na zámeny s inými druhmi, napríklad s pomerne vzácnym, no chráneným sršňom obyčajným, ktorého nemožno hádzať do jedného vreca s votrelcom. Pri nahlasovaní je preto dôležitá fotografia.
3. Rozšírenie v Európe
Z Francúzska sa druh od roku 2004 rýchlo rozšíril do ďalších krajín. Dnes je zaznamenaný v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Belgicku, Holandsku, Nemecku, Luxembursku, Švajčiarsku, Spojenom kráľovstve, Írsku a v poslednom období aj v krajinách strednej Európy. Zaznamenali ho tiež v Rakúsku a Česku.
Pre Slovensko je dôležité najmä Maďarsko, kde bol prvý nález potvrdený 19. augusta 2023 v obci Kimle v okrese Győr-Moson-Sopron. Odborníci predpokladajú, že populácia v Palárikove má pôvod práve tam.
4. Výskyt na Slovensku
Slovensko bolo predpovedané ako ďalšia krajina na línii šírenia a predpoveď sa potvrdila. Prvé jedince objavili 28. septembra 2024 vedci z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV v zastavanom území obce Palárikovo v okrese Nové Zámky. Počas jesene 2024 tam zaznamenali približne 35 robotníc v jednej súkromnej záhrade.
Hniezdo v Palárikove sa podarilo nájsť neobvykle rýchlo. Použili sa na to telemetria, tagy prilepené na odchytených sršňoch a nakoniec dron. Hniezdo sa nachádzalo vo výške okolo 20 metrov na strome, čo likvidáciu skomplikovalo.
Najnovšie potvrdenie prišlo z východného Slovenska. Štátna ochrana prírody (ŠOP SR) potvrdila výskyt sršňa ázijského v obci Uloža v okrese Levoča a v jej blízkom okolí. Podnet dostala 26. septembra. Ochranári spolu so Správou NP Slovenský raj a dobrovoľníkmi hniezdo vyhľadali a likvidovali, pomohli si značením a sledovaním jedincov, telemetriou a dronmi. Doteraz bol druh na Slovensku potvrdený v štyroch lokalitách.
Uloža leží ďaleko od juhozápadu krajiny, kde sa druh objavil prvýkrát. To naznačuje, že nejde len o pomalé postupné šírenie z Maďarska. Dušan Senko zo SAV už predtým upozornil, že výskyt na rôznych miestach môže signalizovať šírenie z iných oblastí alebo migračné pohyby z iných populácií. Ministerstvo životného prostredia zároveň uvádza, že je vysoko pravdepodobné, že výskyt bude na Slovensku čoraz častejší.
5. Biológia
Sršeň ázijský je sociálny hmyz s ročným životným cyklom:
– Február až marec: oplodnené kráľovné sa po prezimovaní prebúdzajú, keď teploty stúpnu nad 10 až 13 °C.
– Apríl až máj: kráľovná zakladá malé primárne hniezdo, často nízko v úkryte, napríklad v kôlni, pod strechou či v kríkoch. Znáša vajíčka a sama kŕmi prvé larvy.
– Jún až júl: vyliahnu sa robotnice, ktoré preberú starostlivosť o kolóniu. Hniezdo sa často presťahuje a vznikne veľké sekundárne hniezdo, spravidla vysoko v korunách stromov (nezriedka 10 až 30 m), ale aj na budovách. Má guľovitý až hruškovitý tvar a vchod na boku.
– August až október: kolónia dosahuje vrchol, môže mať tisíce jedincov. Vychovávajú sa nové kráľovné a samce.
– November: po spárení staré hniezdo zaniká, robotnice a samce hynú. Prezimujú len nové oplodnené kráľovné.
Jedna kráľovná dokáže počas jednej sezóny viesť k vzniku mnohých nových hniezd v okolí, čo vysvetľuje exponenciálny nárast populácie v nových oblastiach. Dospelé jedince sú aktívne len cez deň.
6. Potrava
Dospelé sršne sa živia sacharidmi: nektárom, zrelým ovocím, šťavami z rastlín a medovicou. Larvy sa však kŕmia bielkovinami, preto robotnice loviaci hmyz privádzajú do hniezda kašu z rozžutého mäsa koristi.
Sršeň je oportunistický predátor. Loví:
– včely medonosné (u nás najdôležitejšia obeť),
– ďalšie opeľovače, ako sú pestrice, divé včely, čmele a osy,
– muchy, húsenice a pavúky,
– občas uhynutý hmyz.
Podľa údajov z odborných materiálov dokáže jedno hniezdo za sezónu skonzumovať obrovské množstvo hmyzu (uvádza sa až rádovo milión jedincov). Dopad na celé spoločenstvo opeľovačov teda nie je zanedbateľný.
7. Prečo je nebezpečný pre chov včelstiev
Včely medonosné sú preňho ľahká a výživná korisť. Pri včelíne sa sršne správajú ako lovci „z vrtuľníka“: visia vo vzduchu pred letáčmi úľov a chytajú vracajúce sa lietavky, ktoré sú ťažšie, pomalšie a nesú peľ aj nektár.
Škody vznikajú na viacerých úrovniach:
– Priamy úbytok lietaviek. Včelstvo prichádza o lietavky, čo znižuje prísun potravy.
– Paralýza včelstva. Pri silnom tlaku včely prestanú vyletovať, včelstvo zostáva zatvorené v úli a postupne hladuje a slabne. Včely sa boja vyletieť, a tak aj pri dostatku pastvy nezbierajú.
– Stresové a obranné správanie. Včelstvo je nepokojné, klesá produkcia medu aj schopnosť prezimovať.
– Kolaps včelstva. Pri opakovaných útokoch a slabej zimnej sile včelstvo uhynie.
– Napadnutie samotného úľa. Pri extrémnom tlaku môžu sršne vniknúť dovnútra a zabiť zvyšok včelstva.
Európska včela medonosná sa na rozdiel od ázijskej včely Apis cerana nevyvinula spolu s týmto predátorom a nemá proti nemu účinnú obranu.
8. Akú hrozbu predstavuje pre včelárov
Pre včelárov má hrozba viac rovín:
– Ekonomická. Úbytok včelstiev, nižšie výnosy medu, náklady na ochranu a opätovné zakladanie včelstiev.
– Ekologická. Včely sú kľúčovým opeľovačom poľnohospodárskych plodín aj voľne rastúcich rastlín, preto sa dopad prenáša na ovocinárstvo a zeleninárstvo.
– Bezpečnostná. Sršeň nevyhľadáva človeka, ale pri vyrušení hniezda reaguje agresívne a útočí v skupine. Jed je síce menej silný než jed nášho sršňa, no môže byť problematický pre alergikov. Hniezda vysoko na stromoch sa ťažko odstraňujú a pri neodbornom zásahu hrozí ťažké poštípanie.
– Praktická. Včelári často patria medzi prvých, ktorí si výskyt všimnú, a preto zohrávajú kľúčovú úlohu pri monitoringu. Zároveň však hrozí, že nesprávnou likvidáciou pôvodných sršňov či osí spôsobia škodu na prírode.
Doterajšie skúsenosti zo Slovenska sú relatívne priaznivé. Podľa vyjadrení odborníkov bola populácia po prvých nálezoch pomerne malá a včelári zatiaľ nezaznamenali výrazné škody. Francúzske, španielske či britské skúsenosti však ukazujú, že situácia sa môže rýchlo zmeniť.
9. Ochrana pred sršňom ázijským
Najdôležitejšie je včasné odhalenie. Čím skôr sa hniezdo nájde a zlikviduje, tým menšie sú škody.
Čo robiť, ak sršeň uvidíte:
1. Nepribližujte sa k hniezdu a nepokúšajte sa ho odstraňovať sami.
2. Urobte fotografiu (najlepšie viacero uhlov, aj hniezda, ak je viditeľné).
3. Výskyt nahláste Štátnej ochrane prírody SR. Ministerstvo odporúča využiť QR kód cez Systém rýchleho varovania alebo mobilnú aplikáciu Zastav sršňa.
4. Zaznamenajte miesto a čas pozorovania.
Opatrenia pre včelárov:
– Pravidelne sledujte včelín, najmä od augusta do októbra, keď tlak sršňov vrcholí.
– Zúžte letáče, aby sa včelám lepšie bránilo.
– Nasaďte mriežky alebo špeciálne predsádky na letáče, ktoré ochránia letáčový otvor.
– Udržiavajte včelstvá silné a zdravé.
– Používajte vhodné odchytové pasce len v spolupráci s odborníkmi, pretože neselektívne pasce zabíjajú aj pôvodný hmyz.
– Pozorovania hneď nahlasujte, nezabíjajte ich bez dokumentácie.
Systémová ochrana:
Monitoring a odstraňovanie hniezd zabezpečuje ŠOP SR spolu s Centrom biológie rastlín a biodiverzity SAV. Používajú metódy ako odchyt a značkovanie jedincov, telemetriu a drony. Verejnosť a včelári sú nevyhnutným článkom reťazca, pretože štát nedokáže pokryť územie bez ich pomoci.
Sršeň ázijský na Slovensku zatiaľ nie je rozšírený plošne a existujúce nálezy sa darí zvládať. Prípady v Palárikove a Uloži však ukazujú, že druh sa už nachádza na našom území a ďalšie šírenie je len otázkou času. Preto je včasné nahlasovanie rozhodujúce.