Keď sa teplota zvýši, včely zmenia spôsob letu, aby znížili teplo, ktoré produkujú pri metabolizme, čo im pomáha vyhnúť sa prehriatiu a šetriť vzácnu vodu.
Podľa výskumu vedeného vedcom z Wyomingskej univerzity majú včely medonosné nesúce nektár pozoruhodnú schopnosť upraviť svoje letové správanie tak, aby sa pri zvýšení teploty vzduchu neprehriali.
Jordan Glass, postdoktorandský výskumný pracovník na Katedre zoológie a fyziológie UW, uskutočnil štúdiu s cieľom zistiť, ako môžu vysoké teploty vzduchu obmedziť schopnosť včiel medonosných hľadať nektár. Výsledky jeho výskumu sa objavili v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Počet hmyzích opeľovačov alarmujúcim tempom klesá, čiastočne v dôsledku klimatických zmien. Hoci sa predpokladá, že extrémne horúce a suché podmienky by mali obmedzovať čas, kedy včely medonosné môžu hľadať potravu, Glass a jeho kolegovia zistili, že tento opeľujúci hmyz má schopnosť zostať aktívny aj vo veľkých horúčavách. Táto štúdia totiž ukázala, že včely medonosné dokážu preniesť rovnaké množstvo nektáru bez ohrozenia života pri teplotách od 25 do 40 °C.
Výskumníci merali teplotu letových svalov, metabolizmus a stratu vody včiel medonosných, ktoré prenášali nektár v letovej miestnosti s kontrolovanou teplotou, aby zistili schopnosť hmyzu lietať pri vysokých teplotách vzduchu. A aby vedci určili, ako môže nosenie nektáru zmeniť letové správanie, použili aj vysokorýchlostné videozáznamy letiacich včiel na meranie zmien v tom, ako mávajú krídlami.
Konkrétne ich výsledky preukázali, že teplota letových svalov včiel a ich metabolizmus sa zvýšili počas nosenia nektáru pri teplotách 20°C a 30°C. Pri teplote 40 °C sa však teplota svalov nemenila a letový metabolizmus sa so zvyšujúcim sa zaťažením nektárom zvyšoval len mierne.
Analýza vysokorýchlostných videozáznamov včiel medonosných letiacich pri teplotách vzduchu 25 a 40 °C ukázala, že pri vysokých telesných teplotách “včely zrejme zvyšujú účinnosť letu tým, že znižujú frekvenciu úderov krídiel a zvyšujú amplitúdu úderov, aby to kompenzovali, čím znižujú potrebu odparovacieho chladenia,” napísal Glass, ktorý viedol výskum ako doktorand na Arizonskej štátnej univerzite.
Inými slovami, keď teplota stúpa, včely menia spôsob letu, aby znížili teplo, ktoré produkujú pri metabolizme, čo pomáha tomuto hmyzu vyhnúť sa prehriatiu a šetriť vzácnu vodu.
“Vzhľadom na schopnosť zohriatych včiel znížiť produkciu metabolického tepla počas letu naše údaje naznačujú, že v podmienkach sucha a chudobnej potravy môže (dehydratácia) obmedziť aktivitu pred prehriatím, čo zhoršuje kritické opeľovacie služby poskytované včelami medonosnými,” napísal Glass. “Dokonca aj pri znížení produkcie metabolického tepla (dehydratácia) pravdepodobne obmedzuje hľadanie potravy pri teplotách výrazne pod kritickým tepelným maximom včiel v horúcich a suchých podmienkach.”
Hoci zistenia tejto štúdie zmierňujú určité obavy z vplyvu otepľovania klímy na včely medonosné, Glass hovorí, že stále existuje dôvod na obavy, pretože svet sa stáva teplejším a suchším.