Peru – včelárenie v krajine Inkov

Peru leží na západnom pobreží Južnej Ameriky, s rozlohou 1285,216 km2, je dvakrát väčšie ako Francúzsko, s populáciou 25 miliónov obyvateľov.

[private role="subscriber"]

Delí sa na tri hlavné prírodné oblasti:

– západ, oblasť pozdĺž pobrežia Pacifiku, kde žije väčšina profesionálnych včelárov;
– stred, Andy, skladajúce sa z náhornej plošiny, ktoré ležia v nadmorskej výške dosahujúce až 4000 m;
– východ, amazónsky dažďový prales, v ktorom sa rozprestiera viac ako polovica krajiny

Pobrežná oblasť je určite oblasť s najvyšším počtom včelárov. Je tu hustá sieť potokov, ktoré tečú dole Andami k Tichému oceánu, aby zavlažovali pestovanie mnohých stromov a rastlín. Práve citrusové stromy patria medzi najdôležitejšie medonosné zdroje nektáru, ďalej sú to sú napr. avokádo a mango stromy.
Severne od tejto pobrežnej oblasti, ktoré hraničia s Ekvádorom, je oblasť, kde sa dosahujú najväčšie výnosy medu. Ide o strom rohovníka v Proposis sp. Výnos môže dosiahnúť až 45 kg/ na úľ. Je to oblasť, kam včelári chodia na kočovanie.

Na výlet sme sa vybrali koncom septembra 2011, piati (dve dievky a traja chalani), na tri týždne, stred a juh Peru, sever Chile.
Včelárim iba ja, museli sme do troch týždňov skĺbiť cestovanie, návštevu včelárov a veľa iných zaujímavých miest a pamiatok, času bolo málo.

Amazóniu, kde sú aj veľké včelárske farmy, sme si nechali na budúci výlet. Navštívili sme včelárov v Cuzcu a Urubambe – Andy a v Arequipe – pacifická časť.
Do Cuzca, bývalého hlavného mesta Inkov, sme cestovali 20 hodín autobusom. Prevýšenie z 0 do 3326m.n.m. Úradný jazyk je Španielčina, materinský jazyk indiánov Kečuánčina. Cuzco je starobylé mesto, strmo stúpajúce úzke uličky a španielske kresťanské chrámy postavené na Inských základoch. Táto oblasť je vlastne náhorná plošina, 3000 – 4000m.n.n. Nie je tu rozvinutý žiaden priemysel, žiadna veľká včelárska farma, všetko len malý včelári, asi ako naši hobby. Mesto je celkom závislé na turistoch. V okolí sú malý farmári, prebytky si predajú na miestnych trhoch. U nich bola práve jar, v noci bolo celkom chladno, cez deň horúco. Ak sa to dá tak povedať, že to je jar, lebo majú iba dva ročné obdobia – suché a vlhké, ale prší tu málo, December až Február, vtedy je aj chladnejšie. Ale aj suché obdobie tu nie je až také suché, v tejto nadmorskej výške, aj keď neprší, vzduch je vlhký, čo prospieva rastlinám.
Známe je v okolí napr. stratené mesto Inkov – Machu Pichu.

Taká zaujímavosť, aby nás neboleli hlavy z riedšeho vzduchu, pili sme čaj z listov Koky (že vraj je dobrá aj proti výškovej chorobe), dala sa kúpiť lacno, na každom trhu. Kokaín legálny nie je.
Pomoc pri preklade robila Margot, domáca kečuánka, spolu s manželom holanďanom Róbertom. Najskôr nás zaviedli do obchodíku s medom a včelárskymi potrebami. Ochutnali sme med z miestnej flóry, čierny, chuť po káve a žltý z eukaliptu, med s peľom, propolisom a materskou kašičkou. Paula, majiteľka, včelárka, veľmi milá pani, predáva nadstavkové neuteplené úle, med svoj a od miestnych včelárov, po 5 euro za kilo, propolis, oblečenie. Dokonca dva úle má priamo v centre mesta, na balkóne. Všimol som si že včielky nosia peľ, ale neviem odkiaľ ho brali, mesto je dosť zastavané, moc zelene som nevidel.

Potom nás pani Paula vzala do mestečka Urubamba, o päťsto metrov nižšie v krásnom údolí, ku svojmu známemu včelárovi. Chose včelári päť rokov, 10 nástavkových úľov. Pestuje ovocie – jablone, hrušky, figy, citróny, mango. Niekedy má úrodu ovocia viac krát do roka, v 2800 metrovej nadmorskej výške. Vyrába si džemy, má pár kráv, prasiatka. Vravel že s jedlom je sebestačný, a všetko bez chémie. Čo som vyrozumel, používa mriežku, iba dva nástavky, med vyberá pravidelne, včely nemajú taký búrlivý rozvoj na jar ako u nás. Zimnú prestávku nemajú, len za daždivého obdobia, mesiac-dva, keď je málo kvitnúcich rastlín, nechá med v medníkoch, včely si sním vystačia. Úle nie sú uteplené. Takisto zbiera peľ. O chorobách mi veľmi nevedel porozprávať, mor nevie čo je, klieštikmi netrpia, v tomto som moc nerozumel, ale pri nejakej chorobe používa sirup z medu alebo cukru do ktorého pridá výluh z bylín. Trúdie zaviečkované bunky otvára vidličkou, a necháva včelám, že si s nimi poradia, majú z nich aspoň vodu. Problémy majú napr. s mravcami, keď napadnú úľ, včely odletia, zmenia miesto.
Medzistienky používa, kupuje ich od Pauly, matky si dochováva sám. Priemerne medu má 20 kíl na včelstvo.
Medovníky nepoznajú, ani sviečky som nikde nevidel.
Nebol to žiaden včelárky odborník, ale vidieť to stálo zato, jedna naša spolucestovateľka trpela panickou hrôzou zo včiel, a tam to prekonala, dokonca vydržala hľadať matku…, musela ísť do Peru aby sa prestala báť včiel.

Peru-farma-Arequipa * * Peru-na-vrcholu-sopky * * Peru-u-vcelara-v-Urubambe

Na ďalšej farme, prekladal nám Čech Jarda, býva v Peru už 15 rokov, sme boli v meste Arequipa 2400m.n.m, bližšie k Tichému oceánu, veľmi suchá oblasť, prší tu iba v Januári, dakedy Február, tak hodinku denne (volajú to obdobie dažďov), v okolí veľkých sopiek, hneď nad mestom je sopka Misti 5800m.n.m. Okolo nej sme šli na vedľajšiu sopku 5600m.n.m. Vyviezli sme sa autom do 5000 metrov, potom kráčali na vrchol. Strašne ma bolela hlava, nemohol som sa poriadne nadýchnuť, ostal som sedieť na skale pod vrcholom, zle sa kráčalo, povrch bol zo zosúvajúceho sa kamenia a sopečného popolu. Ale traja vyšli až na vrchol, aj kamarátka. Z 5000ky sme potom išli na bicykloch 52 kilometrov sopečnou krajinkou, dolu do mesta.

Peru Cuzco * * Peru-Cuzco-ochutnavka-medu1 * * Peru-Cuzco-ochutnavka-medu2

Farmu vlastní madre Lavia, má päť detí, dcéra je včelárka. Ale stretnúť sa nám s ňou nepodarilo, trochu som bol sklamaný, schôdzka bola vopred dohodnutá. Prišiel jej brat, ale ten sa stará o svojich 600 kráv. Majú stádo koní, svorku psov, hydinu, staré americké autá, ošetrujú nájdené zvieratá, veľké veterné čerpadlo. Chlapík bol trochu odmeraný, ale keď som mu daroval hruškovicu, veľmi sa potešil. Darovali nám veľa medu, o ktorí sme ale prišli na Chilských hraniciach – nesmie sa tam prevážať žiadna potravina, aj kvôli malárii. Našťastie sa mi podarilo niečo prepašovať.
Chovu včiel sa venujú už 15 rokov, ak som dobre rozumel okrem miestnej flóry aj z kukurice. Po dažďoch celá púšť krásne zakvitne do žlto fialova. Pestujú aj nejaké medonosné rastliny, už si ale nespomeniem. Okolo 15 kíl na včelstvo. Tiež neviem či v najväčšom suchu a horúčave niečo meduje, možno kaktusy. Na detailnejšie spoznanie ich včelárenia, by som si asi musel vybaviť brigádu, a asi to náš prekladateľ zle vysvetlil, že chceme vidieť hlavne včely a nie farmu.
Majú talianske včely, matky nakupujú z hlavného mesta Limy. Liečivo pridávajú do cukrového sirupu, ale nevedel povedať o aké choroby ide. Úle si vyrábajú sami, nadstavkové. Takisto nemajú zimnú prestávku, bol prekvapený , že u nás dávame 15 kíl cukru, a včely prežívajú aj mínu 30 stupňové mrazy. Ale zase mali problémy z africkou včelou. Raz nakúpili matky, a bola tam tá afrikanizovaná, boli strašne agresívne, nedalo sa s nimi pracovať, museli ich vymeniť.

Chcel som prejsť viacej včelárskych fariem, ale necestoval som sám, a času bolo strašne málo. Možno nabudúce, ak bude času a peňazí.

Dušan Adamec

[/private]