Včelstvá v znáške repky a následnej z agáta

Poľnohospodári už niekoľko rokov majú nové odrody repky ozimnej z ktorej včely donesú oveľa viac nektáru ako to bolo kedysi. Táto plodina, by som obrazne povedal, kvitne a odnožuje a zas kvitne a znova odnožuje a kvitne. Už aj keď porast sa zdá byť odkvitnutý stačí sa pozrieť bližšie do porastu, poprípade ho rozhrnúť a v dolných partiách rastlín zbadáte ešte rozkvitnuté kvietky.

[private role="subscriber"]

V roku 2005 repka kvitla 47 dní. Odkvitla prakticky s odkvitnutím agáta.
Pred 10-15 rokmi, keď sa ešte vo veľkom repka nevysievala, priebeh rozvoja včelstiev bol pozvoľný. Po odkvitnutí ovocných stromov a púpavy nastalo bezznáškové obdobie 7 až 10 dni do kvitnutia agáta. Sporadicky síce k väčšiemu rojeniu dochádzalo, pravdepodobne to bolo v tom, že hojnejšie zamedovala púpava. Ja som vedľa môjho stanovišťa včelstiev púpavu vo väčšom množstve nikdy nemal. Podľa zdrojov od iných včelárov púpava dobre zameduje raz za 5 rokov. To sa pochopiteľné prejavilo aj v rojovej nálade včelstiev. Poniektorí včelári do dnes praktizujú do agátovej znášky taký postup, že zazimujú slabšie včelstvá, ktoré vychádzajú zo zimy na 5-6 rámikoch len preto aby sa do rozkvitnutia agáta akurát rozvinuli, mohli im pridať medník, aby doniesli len čistý agátový med. V tých miestach kde hojne kvitne púpava a v dnešnej dobe repka takémuto postupu odzvonilo, lebo včelstvá na výdatnejších znáškach (1 až 3 kg prínosu nektáru za deň) sa mohutne rozplodujú a tým vzniká najmä pri obmedzenom priestore v úli rojová nálada.

Rozvoj včelstiev na repkovej znáške je veľmi búrlivý. Pre včelstvá je táto znáška veľmi atraktívna. Spomínam si ešte v počiatkoch vysievania repky, že prínosy z nektára boli minimálne. Pravdepodobne poľnohospodári mali iné odrody repky ako dnes.

Pred niekoľkými rokmi som kočoval s 8-mi včelstvami do jabloňového sadu o rozlohe 100 ha. Sad bol už pár rokov bez opatery, takže kvitnutie stromov bez rezu bolo mohutné. Aké bolo moje prekvapenie, že včely nelietali za znáškou na jablone ale lietali na 2,5 km vzdialený porast repky. Až také sú príťažlivé kvitnúce porasty repky.

Na dolniakoch rozvoj včelstiev za priaznivých podmienok do repkovej znášky je taký, že včelstvo obsadí rozlohu plastovej plochy 200 dm2. Vo včelstve sa nachádza približne 80 dm2 rôznorodého plodu. Keďže úle majú rôzny objem budem hovoriť o plastovej ploche, aby každému bolo jasne o čom je reč. Plodisko miery „B“ alebo Čechoslováka má jednostrannú plastovú plochu približne 1 m2 čiže 100 dm2. Nastúpila repková znáška. Včelstvá dokážu za niekoľko dní zaniesť takmer všetky bunky plastovej plochy a to prevažné s peľom ale aj s nektárom. Treba včelstvá rozšíriť o ďalší nadstavok, aby neprepukla rojová nálada. Neviem si predstaviť včeláriť v plodisku a medníku čiže v 200 dm2 bez ďalšieho prídavného nadstavku. A to sme ešte len na začiatku kvitnutia repky. Hlavná znáška z agáta nás ešte len čaká. Včelárenie s mriežkou vloženou medzi plodiskom a medníkom ešte viac obmedzuje priestor včelstva. Ak ešte k tomu do plodiska pridáme len medzistienky, sám včelár navodzuje rojovú náladu. Keď už včelárime takýmto spôsobom netreba zabúdať, že včelstvo hneď nepostaví pridané medzistienky, preto do včelstva treba pridávať aj vystavané plásty.

Ten kto chce vytáčať veľa medu neobíde sa bez ďalších prídavných nadstavkov s vystavaným dielom. Podľa mojich dlhoročných skúsenosti na jedno prezimované včelstvo treba najmenej 400 dm2 plastovej plochy do znášky z agáta. Postupné vysvetlím, že prečo.

Vráťme sa na začiatok kvitnutia repky. Včelstvo obsadí úľ s 200 dm2 plástovej plochy a s približne 80 dm2 plodu rôzneho druhu, ktorý pribúda každým dňom. Vo veľkom množstve sa liahnu mladušky. Včelstvo potrebujeme rozšíriť o ďalší priestor, o ďalší nadstavok s vystavaným dielom a medzistienkami. Takmer vo všetkej včelárskej literatúre rozšírenie doporučujú pridaním nadstavka medzi existujúce nadstavky, čím sa predlží nástup včelstva do rojovej nálady a podporí sa ďalší rozvoj. Do pridaného nadstavka môžeme, ale aj nemusíme prevesiť niekoľko plodových plastov na rýchlejšie obsadenie nadstavka. Ak to robíme tak, že nad plodiskom máme mriežku a chceme prevesiť plodové plásty z plodiska, nevyhneme sa tomu, aby prevesené plásty s plodom obsahovali len zaviečkovaný plod. Vždy v niekoľkých bunkách sa nachádzajú vajíčka alebo otvorený plod, preto po týždni treba prekontrolovať prevesený plod nad mriežkou či sa tam nenachádzajú založené materské bunky. Buď ich zužitkujeme tým, že ich ponecháme, prevesíme do iného včelstva na dochov, alebo ich odstránime.

Rozšírením priestoru v úli na 250-300 dm2 jednostrannej plastovej plochy nám ešte nezaručuje, že sme definitívne predišli rojovej nálade vo včelstve. Rojovú náladu sme iba oddialili na neskorší termín. Pri repkovej znáške stačí jeden nepriaznivý deň, čo sa stáva takmer pravidlom a o deväť dni máme vo väčšine včelstiev zaviečkované materské bunky a to spontánne vo viac ako polovine včelstiev. Keď sa včelstvá dostali do rojovej nálady, vylamovanie materských buniek je robota prácna a bez účinku, lebo včelstvo si zakladá ihneď nové materské bunky. Takéto včelstvo nepracuje, len čaká na vyrojenie. Tu pomáha už len drastickejší zásah.

Približne po obsadení 200 dm2 jednostrannej plastovej plochy, aby sa nám včelstvo nevyrojilo, robíme zoslabovanie včelstva tým, že zo včelstva odoberieme dva, tri plásty so zaviečkovaným plodom. Návod na takýto zásah môže byť už aj prítomnosť zaviečkovaného trúdieho plodu, alebo z ďalšieho pohľadu, že plod sa nachádza na siedmych rámikoch. Robíme to hneď, ako je vo včelstve dostatočné množstvo zaviečkovaného plodu. Včelstvo totiž netrpí len chladom ale aj prehriatím. Odobrané plodové plásty vložíme do slabších včelstiev, robíme takzvané vyrovnávanie sily včelstiev. Ak včelstvá máme už rovnakej sily, robíme odložence. Do znášky z agáta v našich podmienkach pre krátkosť času nie je možne utvoriť odloženec s oplodnenou matkou tak, aby od tejto matky sa vyliahol plod a zasiahol do agátovej znášky. Preto ja odložence vytváram na zaviečkovanú materskú bunku. V predstihu, v najsilnejších včelstvách všetok zaviečkovaný plod po strasení včiel( aby tam nebola matka) premiestnim do jedného nadstavka.

Tento je umiestnený nad mriežku na samom vrchu včelstva. Keď v príslušnom včelstve bolo dosť voľného priestoru a nedostavané medzistienky, na uloženie zaviečkovaného plodu nad mriežku použijem jeden z nadstavkov zo včelstva. Pod mriežkou zostala matka, 1-2 rámiky s otvoreným plodom a všetky ostatné rámiky. Keď včelstvo potrebovalo rozšírenie o nadstavok, postupujeme tak, že do tohto nadstavka prevesíme rámiky so zaviečkovaným plodom, doplníme plástami s medom po okrajoch nadstavka a umiestnime ho nad mriežku ako posledný. Pod mriežkou doplníme chýbajúce rámiky s vystavaným dielom a medzistienkami podľa vlastného uváženie. Pri tomto postupe je dôležité rozrušenie včiel tým, že ich postriasame, alebo pozmetáme z plodových rámikov. Podľa návodov najlepšie je včely vrátané matky zmetať pred ich vlastný úľ na nábeh (Metóda Simenssa).

Ja striasam po rozobratí včelstva plodové plásty priamo do ponechaných nadstavkov bez plodu a potom úľ skompletizujem ako je uvedené vyššie. Striasaním včiel navodíme stav ako keby sa včelstvo zrojilo. Za nejaký čas včely prejdú cez mriežku a obsadia prevesený plod ( vysávač). Týmto zásahom sme matke utvorili voľný priestor na kladenie vajíčok, odstránili sme prehrievanie úľa. Včelstvo obnovuje rozvoj vo veľkom tempe.

V nadstavci s preveseným zaviečkovaným plodom a včelami (vysávač) zvyknú včely založiť materské bunky. Ja včelárim v nadstavkoch NN, takže v prvom nadstavku pod mriežkou sa nachádza nadstavok so zásobami čo podporuje odcudzenie sa včiel vo vrchnom nadstavku a k založeniu materských buniek. Do vrchného nadstavka nad mriežkou môžeme do už jestvujúcich materských prázdnych buniek, ktorých je vždy hojne prelarvovať jednodňové larvičky, čím si urobíme zásobu materských buniek na použitie.
Nad včelstvom máme vysávač na rôzne použitie. Podľa sily včelstva volíme ďalší postup. Vysávač môžeme ponechať nad včelstvom. Včelstvo bude naďalej rásť bez rojovej nálady. Po 7-10 dňoch vo vysávači prekontrolujeme nadvihnutím nadstavka materské bunky. Buď ich zužitkujeme alebo odstránime. Pri dobrom rozvoji včelstva by sme mali postúp s vysávačom zopakovať keď do začiatku agátovej znášky máme ešte viac ako 18-20 dní.

Z vysávača urobíme odloženec na zaviečkovanú materskú bunku. Pridáme dno, vrch nadstavka prikryjeme, doplníme vrchnákom a umiestnime na nové miesto. Ak je malo včiel v nadstavku prisypeme včely z pôvodného úľa.(pozor na matku) Môžeme urobiť aj opačne. Pôvodný úľ odnesieme na nové miesto (odloženec). Odloženec s vysávačom ponecháme na pôvodnom mieste. Lietavky do odloženca sa nám vrátia z pôvodného včelstva, preto musíme doplniť aj prázdne nadstavky s vystavaným dielom.

Ján Vasilisa

[/private]