0
0

Protirojová opatření současnosti. Současná protirojová opatření můžeme rozdělit na dva směry. Je jimi směr technických řešení a šlechtitelství. Podívejme se nyní podrobněji na klady a zápory některých z nich:

3 thoughts on “Současná a nově navržená opatření proti rojení včely medonosné(2)”
  1. Máme k dispozícii 2,5 strany textu z celkových 13 strán textu. Po tomto akoby úvode,nasleduje už priamy vstup do téorie k zamedzeniu rojenia včiel, je to potrebné ak chceme pochopiť, ako sa autori dopracovali k reálnej hypotéze prebytku samčích jedincov vo včelstve, aby pôsobili kontraproduktívne pri ich rojení- rozmnožení, teda paradoxne včelstvo bez trúdov, tak ako vychádzam ja pri vystvetlení zabráneneniu rojenia. Zjednodušene povedané, hypotéza hovorí o tom, čím viac túdov vo včelstve, tým je väčší predpoklad pre neprepuknutie rojovej nálady. Zdá sa to paradox, pretože samec -trúd je rozhodujúci pri biologickom rozmnožovania živého tvora a včely netvoria výnimku. To platí za normálnych okolností keď je prirodzený pomer robotnice ku trúdom možno v pomere 90:10%, váhove však 80:20% (trúd je ťažší) .
    Autori však idú ešte ďalej a navrhli tento pomer zmeniť v prospech trúdov, Váhove tak 3:2 (celkom 60 tis), včely 36 tis, trúdy 24 tis a to úmyselným vkladaním stavebných plástov s voľnou stavbou trúdieho diela, na miesta, kde ich včely nusia vystavať a matka zaplodovať. Takýto pomer som nikdy vo voľnej, teda prírodnej stavbe som nikdy nezistil, čo znamená, že včelstvo má svoju “mieru”. Potom to znamená, že včelstvo budeme unásilňovať a po istom čase, aj stavebné plásty zastavia robotníčim dielom. Pre mňa je tu dosť pochybností, npr. menší počet robotníc potrebných k znáške. Mnoho práce s neustálym vkladaním a prekladaním plástov, likvidácia alebo skladovanie trúdich plástov, môže to byť aj opačne, čo s normálnymi plástami, kde ich v horúcom lete skladovať. Ak by aj tento spôsob fungoval (čo neverím), bude pre včelára znamenať mnoho práce a úsilia.
    Dajme sa prekvapiť. V hlavnej časti referátu sa o tom dozvieme viac.

    Niekoľko úpoznámok k protirojovým opatrením v súčasnosti.

    a. Vylamovanie MB, ich častým odstraňovaním (každých 9 dní)m brzdíme varojeniu, ale nie roj. nálade. Včely máme v úli, ale bez medu, lebo včelstvo nedokáže prinášať med alebo len obmedzene.

    b. Vkladanie plástov z iných včelstiev, je to len perpetum mobile. Niekde odobrané plásty musíme dať. Ešte tak spojiť to s tvorbou nových včelstiev. Znovu tuplatí, že včelstvo v latentnej RN už nič nezastaví v začatom kroku. Vždy je rozumnejšie, včelstvo nechať vyrojiť, roj alebo 2-3 osadiť do medníkových debničiek extra od materského včelstva, nechať včelstvá pracovať, med vytočiť a debničky po znáške vrrátiť na pôvodné miesto.

    c. Vkladanie veľkého množsta medzistien, problém RN nevyrieši. Včelstvo dlhý čas žije v latentnej rojovej nálade a s tým neurobíte nič, pretože zdurené vaječníky nezaniknú. Presvedčil som sa o tom veľakrát, včelstvu som pridal Ms, včely ich začali stavať, vystavili ich do polovice, po opbvode nasadil MB a RN pokračoval až do vyletenia roja.
    To, že rojové včely so biologicky zmenené a sú orientované dopredu na vyrojenie som neraz presvedčil, keď so rojovými včelami posilňoval slabé včelstvá evidentne bez RN, viditeľne slabé a po pridaní 0,5-1,0 kg včiel z roja, tieto prešli v presnom časovom slede do RN s následným vyrojením i keď včelstvo bolo i pri rojení viditeľne slabé. Rojové včely pridané do slabého včelstva, okamžite prevzali vodcovstvo a pod ichh vplyvom matka kládla trúdie vajíčka, včely pripravili maters. kolísky a do 2-3 týždňoch vyletel roj.

    d./ Odoberanie zaviečkovaných plástov, tu snáď sa dá RN potlačiť, a e./ Prevesovanie plástov s plodom, platí to isté čo v precházajúcich statiach, veľa práce a výsledok vždy pochybný.

    f. a g./ tvorba zmetencov, či preletákov včelár tak do 10 včelstiev to zvládne, ale čím ich má viac, tak pri takom rojení ako posledné roky, môže sa zblázniť.

  2. pri tichej vymene dochadza hl vtedy ked matka nejakym dovodom nevyhovuje vcelstvu/prestarla,malo plodujuca /slaba na zazimovanie. proste im nevyhovuje. Tak namiesto toho aby sa vyrojily ju len vymenia. deje sa to hl po rojovom obdobi a pred zazimovanim. ked delenie by uz nemalo vyznam a vcelstva by si nestacily zabezpecit dostatok zasob na zimu alebo dostatocnu silu vcelstva.ticha vymena casto hranici s otazkou ci sa matka stihne oplodnit nakolko trudov uz v uloch ubuda.vecsinou vcely stihnu vychvovat este par trudov takze povacsinou sa to podari.Niektory hovoria ze najlepsie su matky z tichej vymeny nakolko nemaju taku chut sa neskor rojit. ci to je pravda alebo nie neviem nemam skusenost

  3. S radostou som dočítal a možem iba podakovať. Ved je to prirodzená a zrejme pravdivé. Zaujíma ma aj tichá výmena matky, prečo to tak je. Prečo sa tam včelstvo nevyrojilo?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

code

error: Obsah je nedostupný !!!