0
0

“Najlepšou metódou likvidácie moru včelieho plodu je vzdelávanie včelárov o tom, ako nešíriť túto nákazu. Pokúšať sa len o to, že stále budeme iba vyhľadávať infikované včelstva a páliť úle rýchlejšie, než včelári prenesú nákazu do nových úľov, nieje práve to najvhodnejšie ekonomické riešenie.”

5 thoughts on “Kontrola moru včelieho plodu – novozélandská metóda”
  1. Včelárenie na Novom Zélande má svoje špecifiká a aj prístup k včelím chorobám je odlišný. Tu sa vsadilo na prevenciu a účelné je najmä spomínané vzdelávanie včelárov.
    Pri rozhovore s autorom článku, spomenul jednu vetu [i]"Niet nič horšieho ako je nevzdelaný včelár" [/i]treba s takýmto názorom iba súhlasiť.
    Množstvo včelárov nedokáže úspešne diagnostikovať mor a často postihnuté včelstvo nechávajú napospas svojmu osudu. Keď neskôr zistia o čo ide, mor je v takom stave, že už pomáha iba oheň.

    Dosť ma prekvapilo niekoľko údajov, že med má byť spracovaný tepelne na 80 °C – neznehodnotí sa touto teplotou med ?
    Je známe, že pri takejto teplote sa nezničia ani spóry PL !
    Ďalej ak sa turistom podarí prepašovať do NZ takmer 80 ton medu, nie je potom práve tento pašovaný med zdrojom včelích chorôb.
    Kontroly medu na PL, ale aj ďalších včelích chorob (vírusové)sú dosť slabé…
    Potom odhodené poháre, kelímky… obaly z medu sa stávajú [i]biologickou časovanou bombou.[/i]. Následky sú potom jasné:
    – je neznáme ako sa dostal na NZ mor
    – je neznáme ako sa dostalo vírusové ochorenie do xyz štátu !!
    To je ale, iba moja úvaha…

    Záverom ti Radek ďakujem za príspevok a prajem do Nového Zélandu úspešný štart včelárskeho roka.

    redakcia – Laco Šebošik

  2. Clanek o novozelandskem pristupu k MVP je jiste zajimavym pohledem, pro podrobnejsi obrazek je treba dodat nekolik podrobnosti.

    1. Vcelarstvi na Novem Zelande bojuje predevsim s tzv. American Foulbrood (AFB) – "americky" mor vceliho plodu. Puvodcem je bakterie Paenibacillus larvae. European Foulbrood (EFB), jehoz primarnim puvodecem je Melissococcus pluton s naslednou infekci Bacillus alvei, se "zatim" ma NZ nevyskytuje.

    Srovnani infekcnosti obou MVP se v literature rozchazi, novozelandstvi vcelari se ale zavlaceni EFB brani "zuby nehty". Bohuzel i pres demonstarace pred vladni budovou ve Wellingtonu, hlavnim meste NZ, mimojine nazyvanou Beehive (vceli ul) – stavba pripomina slameny ul – vlada koncem cervence 2006 povolila dovoz medu z Australie (soucast otevirani trhu, vymenou mohou novozelnadsti farmari ocekavat otevreni australskeho trhu pro sva jablka). Stanovila sice podminku tepelneho osetreni (80stC), nicmene vcelari ocekavaji, ze o svou vyhodu "EFB free" zeme brzy prijdou.

    2. Soucasna vcelarska diskuze se ale vztahuje k aktualnimu prolomeni prirozene bariery (Cook pruliv mezi severnim a jiznim ostrovem) a zavlceni Varroa destructor na Jizni ostrov. Novozelandske farmareni je zalozeno na pastve (jak masny, tak dojny skot, ovce, jeleni..) a vyznamnou slozku tvori jeteloviny. aK jejich rozmnozovani je potreba vcelstev (i proto byla vcela na NZ v 19.stoleti introdukovana) a cele odvetvi se ted obava o pokles stavu vcelstev a tim zhorsene opylovaci sluzby. Reseni jsou ruzna, napr. skupina zainteresovanych vcelaru na severu jizniho ostrova, kde se nachazi zona s infikovanymi vcelstvy organizuje prevoz napadenych vcelstev na severni ostrov, kde je odproda tamnim vcelarum (Severni Ostrov ma V.D. od roku 2001, kdy – nikdo nevi jak – se V.D. objevil v okoli nejvetsiho mesta na NZ, Aucklandu). Vlada na podporu tohoto programu jiz vyclenila cca 103 milionu NZ$ (1 NZ dolar = cca 13 Kc)

    Jen pro srovnani: HDP Noveho Zelandu je z vice jak 50 procent tvoreno zemedelstkou vyrobou!. I proto je farmareni a jeho problemy dennim chlebem zprav a politiku.

    Chtel bych jen upresnit, ze i pres snahu vladni organizace Biosecurity NZ, ktera ma za ukol strezit brehy NZ od zavleceni nepuvodnich organizmu, se podari turistum provest na uzemi NZ cca 80 tun medu rocne! A to prosim zminene "reality show" nelzou – na letisti vam pes vycmucha jablko zapomenute v tasce, urednik zkontroluje podrazku obuvy, jestli nenesete "infikovane bahno" a v pripade nespokojenosti vam boty na 20min zabavi a vydesinfikuji. S outdoorovym vybavenim – napr. stanem, se tato procedura deje automaticky.

    Vcelareni na NZ je hodne odlisne od toho, co mame v CR ci SK. Prevazuji profesionalni vcelari ( i kdyz za poslednich 15 let enormne narusta pocet hobby vcelaru) a proto se nelze divit, ze vcelari resi vetsinu problemu aktivne, bez prilisneho spolehani na "organizace" ci "vladu".

    Jednou cestou je i slechteni vcely – vcelari se zde s italskou vlaskou. Pred par lety ale zacal jeden slechtitel dovazet sperma z nemecka vcely kranske (zive vcely vlada nepovolila privest; na druhou stranu kazdy rok NZ expeduje stovky vcelstev do celeho sveta) a krizenim se snazi bojovat proti V.D. I to je jeden z obrazku jak vcelareni na NZ funguje.

    Tento pohled mi umoznuje muj soucasny pobyt na NZ, rozhovory s mistnimi vcelari a take mistni ruralni tisk se problemum vcelaru venuje.

    S pozdravem do podzimni Evropy z jarniho Zelandu

    Radek Kobza

  3. Nevím, zda-li je vhodné novozélanské metody s morem plodu přenášet do naší polohy. Ono záleží hodně nejen na lidech, ale i na režimu. A co jsem mohl posoudit z vysílání reality show na satelitu kdy šlo přímo o Nový Zéland. Jak pobřežní policie, tak letištní a dokonce i silniční má-li jen nepatrné podezření na porušení nějakých dovozových pravidel týkající se hlavně potravin masa, ryb a třeba i medu, tak neznají slitování. Volají ve sporných případech i veterináře a ten okamžitě zasahuje. Pokuty jsou tam vysoké. (za ten pokus dovést nelegálně cca 400 g medu, letištní policie napařila z fleku 200 A$)

    Jak jsem psal. Záleží na režimu a podle mě uvědomělost a svědomitost na Novém Zélandě je vysoká a každý je tam svým způsobem "veterinářem" protože musí ovládat ty pevné pravidla.

    Nevím jestli by byl schopen každý evropský včelař (tedy hlavně majitel včelstev) odříkat postupy při likvidaci moru. To je ten problém. Po nikom se tu nevyžaduje určitý přehled a kvalitu ve znalostech při chovu a včely může mít prakticky kdokoli si zamane.

  4. Eradikačný program na obmedzenie, až celkové odstránenie moru včelieho plodu, je založený na jeho rýchlom zistení výskytu vo včelstve a jeho potlačenie spálením včelstva aj s jeho obsahom , bez medzičlánku RVS, je dobrý nápad. Tomu ale musí predchádzať legislatívna úprava predpisov, pretože za nariadenú likvidáciu včelstva RVS, včelár očakáva od štátu úhradu za jeho likvidáciu a to je veľká prekážka pre takýto skutok. Naučiť slovenského včelára rozoznať MVP je možné, lebo včelári, ktorí po dvoch pohromách útoku V.D. prešli dôkladnou selekciou, tí slabší a nedôslední dávno zanechali včelárenie a tí čo zostali svedčia o tom, že včelám a ich správnemu ošetrovania rozumejú. Ale bude to stačiť na to, aby sme MVP postupne zlikvidovali.
    I keď sa "vie" ako sa MVP šíri v teréne, nevie sa či je to tak vo všetkých prípadoch. MVP ako včelia choroba spravádza včely tisícročia, čomu sa prispôbila včela ako taká (mor ju nikdy nezničil), ale prispôsobil sa aj Bacillus larvae, aby prežil, takže pochybujem o tom, že by sme ho zdolali len tým, že včelári budú vzdelanejší. K vzdelaniu musí pribudnúť aj rozhodnosť včelára, aby bez dlhého špekulovania včelstvo okamžite likvidoval. Vo svojom vnútri bude (myslím skôr na malovčelára) špekulovať, ako včelstvo zavhrániť, veľkovčelár ak bude chcieť prežiť, to urobí hneď, lebo 1 či 2 včelstvá pri vysokom počte ošetrovaných včelstiev nepocíti na výnose.
    K šíreniu MVP medzi včestvami: všeobecne sa vie, že MVP sa prenáša pri styku včiel, pri odbere vody, na kvete, rojmi, odložencami, kúpou chorých včiel a pod. To by značilo, že šírenie MVP prebieha reťazovite z ohniska do okolia. Ale takto to vždy nie je, lebo nie všetky včelstvá sú MVP napadnuté v okruhu ohniska. Horšie je, že po objavení sa MVP na niektorej včelnici, sa nepátra odkiaľ a akým spôsobom k nakazeniu došlo. Z toho čo poznám, MVP sa veľaráz objavil na včelnici ako vis major (z vyššej moci), lebo v okolí ohniska nie je žiaden ďalší výskyt. To by nasvedčovalo, že baktérie a spóry MVP prežívajú v každom včelstve a v príhodnej chvíle pre baktérie nastanú vhodné podmienky aj vďaka včelárovi, ktorý sa o svoje včely nedostatočne stará. Možno to bude aj inak.
    Pred 12 rokmi vďaka otcovej starobe sa na jeho včelnici (mal nad 30 včelstiev) vyskytol MVP (svoje stanovište mal 1km od dediny) a trvalo dva – tri roky, kým Veter.správa potvrdila MVP a nariadila likvidáciu včelstiev. V obci kde otec včeláril, bolo niekoľko stovák včelstiev, ale ani pretým ani potom sa v dedine MVP navyskytol. Otec nekočoval, tak odkiaľ sa mor preniesol? Odpoveď nepoznám, môžem len špekulovať.
    Isté možnosti prenosu MVP som naznačil v článku uverejnenom na tejto stránke v novembri 2005 a za pravdepodobnú možnosť prenosu spór MVP pomocou medzistien vyrobených z vosku po od včelstiev postihnutých MVP a po nedokonalom spracovaní vo výrobne medzistien bez zohriatia na 130°C v tlakových autoklávoch, ale mohlo byto byť i npr. CMC. To je všek len predpoklad a potvrdenie by si vyžadovalo dokonalé pokusy a tie nemá kto robiť, lebo je to drahé, zložité, dlhodobé a my už Ústav včelárstva nemáme.Je to len jedna z možností a v skutočnosti ich môže byť viac.
    Z touto chorobou budú včely asi žiť i ďalej. Veď máme nejaký dôkaz o tom, žeby bola nejaká včelia choroba zlikvidovaná? Nemáme! A tak isto je to aj s ľudskými chorobami, ak ich aj dokážeme na nejaký čas potlačiť, objavia sa na inom mieste v novej podobe a okľukou sa k nám vrátia.
    Pre včelárov ostane len jedno, byť dôslednými a maximálne dodržiavať hygienické predpismi. Neverím ani tzv. selekčnému výberu, je to len krátkodobý efekt, lebo napraviť za 20-50-100 rokov to, čo príroda formovala milióny rokv, sa jednoducho nedá zmeniť, aspoň teraz nie a hlavne pri včelách, keď miliardy dolárov plynú npr. do vojen nepotrebných pre ľudstvo!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

code

error: Obsah je nedostupný !!!