Deti slnka. Dvíhaš sa, nádherné, nad horizont, ó, Slnko, počiatok života. Keď si sa zjavilo na východe, naplnilo si celú Zem svojou krásou. Ty si Ré a ty zbližuješ…
[private role="subscriber"]Včielka sedela na kvietku a uštipla dieťa. Dieťa sa bojí včiel, lebo vraj poslaním včely je uštipnúť. Básnik sa nadchýna včelou, čo pije z kalicha kvetu, a hovorí, že jej poslaním je vpíjať do seba vôňu kvetov. Včelár vidí, že včela zbiera peľ a sladký med, prináša ho do úľa, a tak vraví, že jej poslaním je zbierať med. Ale zasa iný včelár, čo dôkladnejšie pozoroval život včiel, vyhlasuje, že včela preto zbiera peľ a nektár, aby vychovala mladé včielky a kráľovnú matku, a že jej poslaním je zabezpečiť pokračovanie rodu. Botanik však tvrdí, že keď včela prelietava s peľom dvojdomého kvietka na piestik, oplodňuje ho. A v tom vidí poslanie včely. Dakto ďalší si zasa všimol, že sa rastliny krížia a že včela podporuje ich kríženie. Nazdáva sa teda, že práve toto je poslaním včely. Ale veľké poslanie včely nemôže vyčerpať jeden, druhý, ba ani nijaký ďalší cieľ, čo ľudský um vôbec vie odhaliť…
Ľudský um odhalil v prírode veľa zázračných vecí, no odhalí ešte viac a svoju moc nad ňou ešte zväčší. Keď prídu pekné jarné dni, mladé včely už húfne vychádzajú z buniek, obnovujú, omladzujú stavy a zvyšujú početnosť včelstva, ktoré prezimovalo len preto, že nedostatok síl jednotlivca úspešne nahradila zjednotená sila včelstva.
Úľ zo slamy.
O včelom úli, včelom pláste, o bunke by sa dala zostaviť zaujímavá antológia básní rozličných autorov. Boli by tu zastúpení i neskorší básnici, ba aj súčasníci. Bola by tam poézia všetkých národov sveta.
Vo všeobecnosti platí, že treba včeláriť v úľoch, ktoré zhotovila špeciálna firma a v úľoch, ktoré sú z dreva. Včelár je často aj domácim majstrom a keď má voľnejší čas rozhodne sa urobiť si úle zo slamy, ktoré vyhovujú potrebám včelárenia a hlavne potrebám včelstva. Je vynachádzavý, pracovitý a rád objavuje objavené. Teplo je jedným z podmieňujúcich faktorov pre život včelstva v úli. Preto aj uteplenie úľa môže pozitívne, či negatívne ovplyvniť výsledok práce včelára. Predchodcovia dnešných včelárov si zhotovovali úle s rozoberateľným dielom z lisovanej slamy.
Takéto úle zabezpečujú teplovzdušné zimovanie včelstiev. Vodné pary z plodiska unikajú cez steny a uteplivky z lisovanej slamy. Plodisko počas celej zimy zostáva suché a teplejšie. Plásty neplesnivejú a otvorené zásoby medu nekvasia. Včely v takomto prostredí zimujú pokojne, sú zdravšie a dokonca i dlhšie žijú. Plodovanie pri teplovzdušnom zimovaní je až do prvého jarného preletu obmedzené. Po prvom jarnom prelete je v takto zhotovenom úli prudký rozvoj včelstva. Ďalším pozitívom je, že v úľoch so slamenými stenami dokážeme pravidelne zazimovať včelstvá, ktoré obsadajú aj dvanásť rámikov. V čase znášky sú dva medníky nutnosťou a pozitívom je, že aj v severných oblastiach Slovenska možno pri včelárení v takýchto úľoch využiť znášku s ovocných stromov. |
Zhotovenie úľov zo slamy.
Malý včelár, farmár, robotník v zimnom období sú menej zaťažení každodennou prácou. Majú voľnejší čas. Naskytá sa otázka, či by nemohli cez zimné obdobie robiť úle zo slamy, ktoré by vyhovovali potrebám včelstiev aj včelára. Bude preto iste účelné poukázať na hlavné potreby a možnosti tejto práce, ktorá príde do úvahy tam, kde si včelár z vlastných zdrojov môže zaobstarať materiál, t.j. cepami vymlátenú slamu.
Spôsob šitia rohoží pre úle, alebo zhotovovanie úľov so slamenými stenami je jednoduchá práca. Lis potrebný na takúto výrobu si môže zhotoviť aj včelár. Celý lis je z tvrdého dreva a je postavený na trojnožke, ktorá umožňuje pevné postavenie lisu aj na nerovnom povrchu. Lis možno na trojnožke otáčať, takže pri šití rohožiek nie je potrebný pomocník. Pri šití rohožiek pracovník pri lise sedí.
Vlastný lis tvoria dve latkové steny spojené navzájom dvoma skrutkami s maticami, na ktorých sú privarené kľuky umožňujúce otáčanie matice rukou bez pomoci kľúča. Medzi latkové steny sa vkladá ľubovoľne hrubá drevená vložka podľa toho, akú hrubú chceme mať rohožku. Cez stred vložky prechádza skrutka, ktorá zabezpečuje otáčavé spojenie lisu s trojnožkou. Vo zvislých latkách bočných stien sú v určitej vzdialenosti otvory, do ktorých sa zasúvajú vodiace ihlice / oceľový drôt priemeru 4 mm, dlhý 150 200 mm /. Steny hornej časti lisu sa sťahujú horným rámom, ktorý sa po naplnení lisu slamou navlečie zhora a zaskrutkuje. Slama sa do lisu vkladá zhora, ale lisuje sa zboku, takže steblá slamy sú v rohožke rovnomerne stlačené. Lis naplníme voľne slamou do požadovanej výšky a zasunieme horné vodiace ihlice. Na lis založíme vrchný rám a postupným zaťahovaním štyroch skrutiek slamu zboku zlisujeme na požadovanú hrúbku. Konce slamy vyčnievajúce z lisu odrežeme nožom a rohožku zošijeme. V spodnej časti latkových stien sú tiež vodiace ihlice, ktoré zamedzujú prepadávaniu slamy.
Výhodou tohto lisu je možnosť výroby rozlične hrubých rohožiek presných rozmerov, pričom slama je v celej rohožke rovnomerne rozmiestená. Pri šití rohožky lis nastavíme na potrebnú veľkosť a hrúbku rohožiek. Najvýhodnejšia hrúbka rohožiek je 25 mm / jednorámiková / a 50 mm / dvojrámiková /. Jednorámiková rohožka nahradí v úli jeden rámik a ešte zostane medzi rohožkou a susedným rámikom potrebná medzera pre včely. Rohožky s hrúbkou 25 mm sa používajú najčastejšie. Možno ich použiť pri zúžení včelstva o jeden plást. Pri zúžení včelstva o dva plásty treba jednorámikovú rohožku umiestiť aj na druhú stranu plodiska, takže včelstvo potom zimuje medzi dvoma slamenými rohožkami. |
Pri zošívaní rohožky s latkami drôt najprv prevlečieme cez dierky v latkách a na konci drôtu pri nižšie položenej latke urobíme očko, ktoré zatiahnutím drôtu vtiahneme do latky. Potom drôt navlečieme do ihly, asi 20 mm od okraja urobíme prvý vpich šikmo smerom hore. Ďalšie šitie je zhodné s predchádzajúcim spôsobom.
Okrem lisu potrebujeme ihlu, štiepanú trstinu alebo sisalový špagát a v prípade nedostatku týchto pocínovaný drôt. Ihla na šitie slamených stien sa podobá rovnej sedlárskej ihle, je však 25 cm dlhá, 5-6 mm hrubá, na širšom konci s uškom na založenie trstiny, sisalového špagáta alebo drôtu.
Na lisovanie používame slamu, tenkú trstinu a šašinu, najlepšie však vyhovuje slama. Slama má byť rovná a dlhá. Najlepšia je tá slama, ktorá bola vymlátená len na klasoch. Odporúča sa klasy pred upotrebením odrezať. Zbytočne zavadzajú pri práci a do rohože sa aj tak nemajú dať, lebo vyčnievajú a sú len vnadidlom pre myši. Pre výrobu úľov sa najlepšie hodí slama ražná.
Pri výrobe úľa s jednotlivými stenami si najprv pripravíme spodný a horný rám s drevených hranolov 5×5 cm. Pri hornom ráme pamätáme na to, že na prednej a zadnej stene ležia rámiky na sedle 20 mm hlbokom a 20 mm vysokom. Pri spodnom ráme na prednej stene zas pamätajme na letáčový otvor. |
Pri dvanásť rámikovom nadstavku je vnútorný rozmer úľa pre mieru B 44×44 cm a umožňuje včeláriť na studenú aj teplú stavbu. Šírka úľa je prispôsobená šírke rámika. Priestor medzi stenou úľa a bočnou latkou rámika na každej strane po 10 mm je voľný a ďalšia časť na oboch stranách hornej latky rámika leží na sedle. Takto sa vytvára vnútorná šírka úľa. Dĺžka úľa vo vnútri sa upraví podľa počtu rámikov, počítajúc na každý rámik 35 mm. Výška bočných stien od sedla rámikov ku dnu je prispôsobená výške bočnej strany rámika. K tejto výške treba pripočítať 15 mm na podrámikový priestor. Hrúbka stien úľa je 5 cm. Na vnútornú stranu stien nadstavku pripevníme umelohmotnú stavbársku sieťku pod omietky, aby včely slamu nevynášali, aby sme nezachytávali rámikmi o slamenú stenu úľa a zároveň tak zabezpečujeme jeho vzdušnosť. |
Dno úľa je odnímateľné, je to len doska o veľkosti vonkajších rozmerov rámu úľa, ktoré utepľujeme podložením slamenej rohože. Nadstavky sú rovnaké a vzájomne zameniteľné ako lego. |
Ďaľšie podrobnosti v budúcich príspevkoch, pokiaľ bude záujem hlavne zo strany začínajúcich včelárov.
Milan Bencúr, Dolný Kubín
[/private]
pekný názor a presne vystihuje to,o čo vlastne išlo pisatelovi.Slamený ul je naša minulosť a ten kto nemá minulosť nemá ani budúcnosť.Nejde tu o peniaze ani o rentabilitu alebo také niečo.Ide o dobrý pocit a ôbec ….mna pohlad na slamené ule facinuje
Rád by som v krátkosti podporil pána Bencúra ohľadom polemiky, ktorá sa vytvorila okolo používaní slamených úľov. Mám doma i úle s drevenými i slamenými stenami a veru skutočne v tých slamených ich mám na jar najsilnejšie. Známi ma odhovárajú, aby som ich v mene pokroku vyhodil zo svojho včelína, ale akosi sa k tomu pre uvedené skutočnosti nemôžem odhodlať. Nové som sa robiť nepokúšal, ale výmeny stien sme robili ešte s nebohým otcom a do zásoby sme si pripravili niekoľko zlisovaných rohoží. Dlhšie však už nad tým uvažujem, že po volnývh víkendoch niečo zrealizujem. A možno ma posunul i tento článok?!!!
Nebuďme rigorózni skeprici – aj spojením nových technológií, “ekologického včelárenia” a tradície možno docieliť celkom slušné výsledky. Prosím neuzatvárajme sa!!!
Všetko dobré.
Určitý návod na výrobu je na adrese:
[url=http://www.sweb.cz/jjvcela/]http://www.sweb.cz/jjvcela/[/url]
Pokračujte v písani článku ďalej. Bolo by dobre, keby ste v príspevku zaradili viac podrobnosti k zhotoveniu lisu a spôsobu ako pracujete s slamou pred lisovanín. Ako vysoko nakladetie slamu, lebo stláčaním slama postupuje ak má priestor smerom hore, pri väčšiom množstve sa pučí a vzduchové bunky praskajú. Vaše slamené steny na obrázkoch k článku mi pripadajú akési strapaté (niektoré steblá mi pripadajú rozpučené ) oproti tým ktoré som videl u jedného skôr narodeného včelára ktorý ich ako mladoženáč dostal tiež od skôr narodeného včelára z rodiny aj s včelstvami. Vaša slama bola mlátena? V akej vzdialenosti má byť vonkajší okraj striešky od slamenej steny aby pri daždi nepremokala ?
Ďakujem
. Robo Jeznajbovček.
Vazeny priatelia!
Po precitany predoslych clankov na tema slameny ul nechapem ako moze vyvolat u niekoho takto podrazdene reakcie.Ved mame spolocnu zalubu-vcely.Konkretne k slamenemu ulu.Gratulujem a som rad ze sa najdu este medzi nami taky ktory sa snazia prechovat stare technologie.Samozrejme je ovela jednoduchsie vyrobit ul z ohoblovanej dosky alebo sololitu a narezat s polystirenu uteplenie stien.Konska bricka uz nikdy nenahradi auto a predsa niektory kone chovaju.Palne zbrane vytlacily luky a predsa najdu nadsenci ktory lukostrelbu uznavaju.Treba ich odsudit?
Neviem ktosi, ale si dobrý, či dobrá! Neviem čo sleduješ, ak práve o to ide aby sme o probléme diskutovali. Ale každé vyjadrenie je vyjadrenie a preto Ti zaň ďakujem.
Anti
Anti,
píšeš tu o tvojich reakciách na rozporuplné články. Podľa mňa tu žiadne rozporuplné články nie sú. Sú to skúsenosti z praxe kolegov včelárov a každý z nich má pravdu. Predsa ak budeme dvaja včeláriť v jednom chotári, každý v inom úbočí, tak budeme mať rozdielne výsledky a tým aj rozdielne skúsenosti. Včelárska prax je teda rôznorodá.
Hovoríš, že čitatelia sú zmätení z rôznych názorov. Nie sú, lebo ty nevieš čo je to kritika, prípadne konštruktívna kritika, nevieš čo je to diskusia, ty poznáš iba polemiku, ty uznávaš iba svoj názor a považuješ ho za jediný správny. V časopise včelár určite nie je uložené embrago na tvoje články, a podľa toho ako reaguješ na jednotlivé články na tejto včelárskej stránke usudzujem, že to "embargo" je len dôsledok toho, že sa s tebou jednoducho komunikovať nedá. Už nebudem reagovať na tvoje "najsprávnejšie" názory všadebola a vševeda.
Anti,
Pozdravujem Milana, Vieš čo je chyba vraj nášho časopisu Včelára? Neexituje v ňom diskusia na rozporuplné články, preto casť čitateľov je zmätená z rôznych názorov. Ja osobne som asi trikrát žiadal redakčnú radu, aby bola v časopise jedna stranka na názory čitateľov za presne stanovených kritérií, no nestalo sa! Je šťastie, ze v elektronických tento priestor je. Preto sa nehnevaj ze som tak urobil. Ved Tí vcelári, ktorým sa Tvoj clánok páčil, nusia poznať aj odvrátenú stránku problému. Ak si moju miernu kritiku prečítajú budú trchu uvažovať, či sa do toho pustia. Ja som naozaj slamený úľ neodsudil, len som dal námet na uvažovanie. Je známe, že len kritika posúva do predu.
Redaktor vcely.sk ma už požiadal o spolupracu a ju prijmem a postupne budem posielať články trochu odlišné od zaužívaného klišé. Pani redaktorka Vrzgulová (Včelár) takéto články odmietla, že sú vraj dlhé. Keď som tieto články rozdal na konferencii o kvalite medu v Nitre, krútili hlavami prečo je to možné. Embargo uvrejňovania mojich článkov trvá už skoro dva roky. A budem strašne rád, keď na ne bude aj kritická odozva, je tu siroké pole na diskusiu.
Prajim Ti dobré prezimovanie včiel.
Anti
Anti,
predovšetkým si myslím, že táto stránka slúži včelárom ako inšpirácia k rozvoju našej včelárskej praxe a poznatok každého z nás slúži na rozširovanie obzoru nášho poznania. Slamené úle sa nikdy nevyrábali fabrickým spôsobom, ale len svojpomocne a ak si čítal môj príspevok pozorne tak ja sa nesnažím o znovuvskriesenie tohoto úľa. Som z Oravy a poznám technológiu prípravy včelstiev oravských včelárov na agátovú znášku. To je však na ďaľší odborný príspevok a nie na polemiku v tomto fóre.
Tvoje skúsenosti z včelárenia v panelových úľoch PUT B 10 sú určite bohaté a bolo užitočné pre nás všetkých, keby si ich odborne popísané zverejnil v časti technológia na tejto včelárskej stránke, nech nás inšpirujú ku skvalitňovaniu našej práce so včielkami.
Milan
Môj názor na znovuvskriesenie výroby slameného úľa pre naše včelnice je skôr negatívny ako kladný. V čase prechodu aj u nás na budovanie veľkovčelárstiev je to anachromizmus a patrí už minulosti. Osobne proti slameným úľom nič nemám, veď sa v minulosti osvedčili, ale keď vieme, že včely bez problémov prezimujú aj v kovovej rúre, predsa len je pre včelára ale i pre včely oveľa výhodnejší a nakoniec i lacnejší ekvivalent zhotovovanie ľahkých drevených debničiek s jednoduchými stenami. Poznám včelára z Horehronia (Polomka), má 40 dobre vyhotovených slamených úľov a kočuje s nimi pravidelne na agát do Veľkokrtíšskeho okresu. Napriek v článku deklarovaného vynikajúceho jarného rastu, on osobne povedal, že chodí sem aj preto, aby jeho včely boli silné keď sa vráti na znášku domov. Ako protiklad jemu môžu byť včelári z Oravy (takisto kočujú na agát), ktorí majú včely len v drevených úľoch a znášky sú v nich veľmi dobré až vynikajúce. Teda ak sú v akýchkoľvek úľoch včelstvá dobre pripravené (a Orava je známa ako drsný kraj), prinesú dobrý úžitok. Vyrobiť slamený úľ nie je také jednoduché zvlášť ak tých úľov potrebujem 100 a k tomu v zostave tri kusy, nie je to maličkosť. Nesmieme zabudnúť, že slama nie je samospasiteľná, lebo k nej potrebujeme aj dosky a získať ražnú slamu nie je také jednoduché. Ak už sa chcete rozhodnúť vraj pre dobré tepelne izolované úle, prosím, nech sa páči, každý si môže vybrať slobodne to čo sa pre neho hodí. Ja včelárim v ľahkých panelových úľoch PUT-B 10 so stenami 26 mm hrubými, z čoho je 2 krát 3 mm smrekolitová stena, medzi ktorými je 20 mm vzduchová medzera, tri takéto debničky postavené na jednoduché dno, so zabudovaným peľochytom. Po ére ťažkych tradičných úľoch lambda 60 cm hodnoty pálených tehál, včelárim v týchto úľoch skoro 30 rok. a výsledky sú vynikajúce a vydržia ďalších tridsať rokov. Ešte sa krátko zmienim o zimovaní a spotrebe zásob v PUT B 10. Zimujú vynikajúco, bez zužovania, utepľovania a v dvoch debničkách do rozširovania včelstva skladajujem voľné plásty na znášku. Zimná úľová zostava je zložená takto: tretia debnička slúži pre zimujúce včelstvo a dve spodné sú ako sklad plástov, hlavný letáč na úľovom dne je uzatvorenýa zimný letáč je na strednej debničke s plochou letáča od 1.11 do 28.2 max. 1,5 cm štvorcového! Tretia debnička kde je zimný chumáč (10 plástov) je prekrytá vrecovinou (bez PE F!) a voľne položené 3 ks kovralové koberčeky, ale nesmú byť na ne priamo položené plechové striešky aby odchádzajúce pary sa na nich nezrážali a neodkvapkávali na uteplivku. Na ilustráciu aká je zimná priemerná spotreba v praxi, uvediem spotrebu od 1.11.04 do 31.1.05, ktorá je 18 g za deň aj to len vďaka, že v plu- sových dňoch (bolo ich 19 s celkovou sumou 79°C) matka položila okolo 2 tis vajíčok. V čase ošetrovania plodu a lihnutia včiel bola spotreba až 50 g/deň.
Anti
Moj e-mail:
milan.bencur@centrum.sk
Začínam včelariť a chcel by som si vyrabať slamenné úľe, ale chcel by som ich vidieť. Chcem sa spýtať či by som Vás nemohol navštiviť. Viem, že žijeťe v Dolnom Kubíne ako ste to uviedli vo vašom článku, ale neviem vašu presnú adresu. Neboli by ste taký dobrý a nenapisali by ste mi vašu adresu. Ked hej tak by som prišiel cez jarné prázdniny.
S pozdravom Lukáš.
Možnosť živnej pôdy pre baktérie a iné choroboplodné zárodky je pre včielky aj v drevených úľoch. Doporučujem každoročne v čase žatvy zhotoviť si do zásoby dvanásť či pätnásť rohoží a tieto v prípade potreby a dezinfekcie použiť pri obnovení ktoréhokoľvek nadstavku alebo uteplivky. Technológiu včelárenia v slamených úľoch dlhé roky úspešne používali naši starí otcovia.
Slamenné úle mám na včelnici aj ja, včelstvá vždy v nich prezimovali najlepšie. Všetko je ale závislé na konštrukcii úľa, resp. od hustoty slamy, ktorú pri výrobe lisujeme. Množstvo nalisovanej slamy nám poskytne "ľahšie", alebo "ťažšie" úle(nadstavky), čiže ľahkú priepustnosť vodných pár, alebo vodné pary sa v rohoch úľa zrážajú – neunikajú cez steny. Toto umožnuje potom aj rast mikróbov, plesní a húb v priestoroch "zle" skonštruovaného úľa. Zimovanie v takýchto úľoch riešime potom vzdušným uteplením povál, ako sú slamené rohože, jutové vrecia, suchý mach…atď. Ak predsa dôjde k takémuto nepriaznivému stavu, na jar včelstvo preložíme do čistého úľa….slamený úľ potom dezinfikujeme bežnými prostriedkami (SAVO, lúh a pod.)
Zaujimalo by ma ci steny slameneho ula nebudu dobrym miestom pre vyvin bakterii a choroboplodnych zarodkov nebezpecnych pre vcely.
Lis nemusí byť zhotovený len z tvrdého dreva. Môže byť pozváraný aj z joklových profilov. Jeho šírku a výšku prispôsobíte rozmerom rohožiek teda ich veľkosti akú budete lisovať. Snáď sa zručný sused či kamarát nájde, ktorý vie narábať so zváračkou a vŕtačkou.
Na uvod Vas srdecne pozdravujem. Vcelarim uz 3 roky a Vas prispevok o slamenych uloch ma velmi zaujal. Priznam sa, ze nie som az taky dobry domaci majster, takze by som si lis nedokazal vyrobit sam. Chcem sa Vas opytat, ci sa da niekde kupit, alebo neviete o niekom kto by mi ho vedel zhotovit. Vopred Vam dakujem a prajem prijemny den. S pozdravom Knapec Jozef
Podľa skúseností starších včelárov je životnosť slamených stien /rohoží/ takéhoto úľa aj päťdesiat rokov pokiaľ ich nezničia myši, slepky, či morky atď. Ošetrovanie rohoží nie je potrebné, pri poškodení a znečistení stačí vymeniť a to aj iba jednu stenu.
Aká je zivotnost takeho ula co sa tyka slamenych stien a ci sa vonkajsia stena ulu nejako osetruje.