19 thoughts on “Slamený úľ”
  1. pekný názor a presne vystihuje to,o čo vlastne išlo pisatelovi.Slamený ul je naša minulosť a ten kto nemá minulosť nemá ani budúcnosť.Nejde tu o peniaze ani o rentabilitu alebo také niečo.Ide o dobrý pocit a ôbec ….mna pohlad na slamené ule facinuje

  2. Rád by som v krátkosti podporil pána Bencúra ohľadom polemiky, ktorá sa vytvorila okolo používaní slamených úľov. Mám doma i úle s drevenými i slamenými stenami a veru skutočne v tých slamených ich mám na jar najsilnejšie. Známi ma odhovárajú, aby som ich v mene pokroku vyhodil zo svojho včelína, ale akosi sa k tomu pre uvedené skutočnosti nemôžem odhodlať. Nové som sa robiť nepokúšal, ale výmeny stien sme robili ešte s nebohým otcom a do zásoby sme si pripravili niekoľko zlisovaných rohoží. Dlhšie však už nad tým uvažujem, že po volnývh víkendoch niečo zrealizujem. A možno ma posunul i tento článok?!!!
    Nebuďme rigorózni skeprici – aj spojením nových technológií, “ekologického včelárenia” a tradície možno docieliť celkom slušné výsledky. Prosím neuzatvárajme sa!!!
    Všetko dobré.

  3. Pokračujte v písani článku ďalej. Bolo by dobre, keby ste v príspevku zaradili viac podrobnosti k zhotoveniu lisu a spôsobu ako pracujete s slamou pred lisovanín. Ako vysoko nakladetie slamu, lebo stláčaním slama postupuje ak má priestor smerom hore, pri väčšiom množstve sa pučí a vzduchové bunky praskajú. Vaše slamené steny na obrázkoch k článku mi pripadajú akési strapaté (niektoré steblá mi pripadajú rozpučené ) oproti tým ktoré som videl u jedného skôr narodeného včelára ktorý ich ako mladoženáč dostal tiež od skôr narodeného včelára z rodiny aj s včelstvami. Vaša slama bola mlátena? V akej vzdialenosti má byť vonkajší okraj striešky od slamenej steny aby pri daždi nepremokala ?
    Ďakujem
    . Robo Jeznajbovček.

  4. Vazeny priatelia!
    Po precitany predoslych clankov na tema slameny ul nechapem ako moze vyvolat u niekoho takto podrazdene reakcie.Ved mame spolocnu zalubu-vcely.Konkretne k slamenemu ulu.Gratulujem a som rad ze sa najdu este medzi nami taky ktory sa snazia prechovat stare technologie.Samozrejme je ovela jednoduchsie vyrobit ul z ohoblovanej dosky alebo sololitu a narezat s polystirenu uteplenie stien.Konska bricka uz nikdy nenahradi auto a predsa niektory kone chovaju.Palne zbrane vytlacily luky a predsa najdu nadsenci ktory lukostrelbu uznavaju.Treba ich odsudit?

  5. Neviem ktosi, ale si dobrý, či dobrá! Neviem čo sleduješ, ak práve o to ide aby sme o probléme diskutovali. Ale každé vyjadrenie je vyjadrenie a preto Ti zaň ďakujem.
    Anti

  6. Anti,
    píšeš tu o tvojich reakciách na rozporuplné články. Podľa mňa tu žiadne rozporuplné články nie sú. Sú to skúsenosti z praxe kolegov včelárov a každý z nich má pravdu. Predsa ak budeme dvaja včeláriť v jednom chotári, každý v inom úbočí, tak budeme mať rozdielne výsledky a tým aj rozdielne skúsenosti. Včelárska prax je teda rôznorodá.
    Hovoríš, že čitatelia sú zmätení z rôznych názorov. Nie sú, lebo ty nevieš čo je to kritika, prípadne konštruktívna kritika, nevieš čo je to diskusia, ty poznáš iba polemiku, ty uznávaš iba svoj názor a považuješ ho za jediný správny. V časopise včelár určite nie je uložené embrago na tvoje články, a podľa toho ako reaguješ na jednotlivé články na tejto včelárskej stránke usudzujem, že to "embargo" je len dôsledok toho, že sa s tebou jednoducho komunikovať nedá. Už nebudem reagovať na tvoje "najsprávnejšie" názory všadebola a vševeda.

  7. Anti,
    Pozdravujem Milana, Vieš čo je chyba vraj nášho časopisu Včelára? Neexituje v ňom diskusia na rozporuplné články, preto casť čitateľov je zmätená z rôznych názorov. Ja osobne som asi trikrát žiadal redakčnú radu, aby bola v časopise jedna stranka na názory čitateľov za presne stanovených kritérií, no nestalo sa! Je šťastie, ze v elektronických tento priestor je. Preto sa nehnevaj ze som tak urobil. Ved Tí vcelári, ktorým sa Tvoj clánok páčil, nusia poznať aj odvrátenú stránku problému. Ak si moju miernu kritiku prečítajú budú trchu uvažovať, či sa do toho pustia. Ja som naozaj slamený úľ neodsudil, len som dal námet na uvažovanie. Je známe, že len kritika posúva do predu.
    Redaktor vcely.sk ma už požiadal o spolupracu a ju prijmem a postupne budem posielať články trochu odlišné od zaužívaného klišé. Pani redaktorka Vrzgulová (Včelár) takéto články odmietla, že sú vraj dlhé. Keď som tieto články rozdal na konferencii o kvalite medu v Nitre, krútili hlavami prečo je to možné. Embargo uvrejňovania mojich článkov trvá už skoro dva roky. A budem strašne rád, keď na ne bude aj kritická odozva, je tu siroké pole na diskusiu.
    Prajim Ti dobré prezimovanie včiel.
    Anti

  8. Anti,
    predovšetkým si myslím, že táto stránka slúži včelárom ako inšpirácia k rozvoju našej včelárskej praxe a poznatok každého z nás slúži na rozširovanie obzoru nášho poznania. Slamené úle sa nikdy nevyrábali fabrickým spôsobom, ale len svojpomocne a ak si čítal môj príspevok pozorne tak ja sa nesnažím o znovuvskriesenie tohoto úľa. Som z Oravy a poznám technológiu prípravy včelstiev oravských včelárov na agátovú znášku. To je však na ďaľší odborný príspevok a nie na polemiku v tomto fóre.
    Tvoje skúsenosti z včelárenia v panelových úľoch PUT B 10 sú určite bohaté a bolo užitočné pre nás všetkých, keby si ich odborne popísané zverejnil v časti technológia na tejto včelárskej stránke, nech nás inšpirujú ku skvalitňovaniu našej práce so včielkami.
    Milan

  9. Môj názor na znovuvskriesenie výroby slameného úľa pre naše včelnice je skôr negatívny ako kladný. V čase prechodu aj u nás na budovanie veľkovčelárstiev je to anachromizmus a patrí už minulosti. Osobne proti slameným úľom nič nemám, veď sa v minulosti osvedčili, ale keď vieme, že včely bez problémov prezimujú aj v kovovej rúre, predsa len je pre včelára ale i pre včely oveľa výhodnejší a nakoniec i lacnejší ekvivalent zhotovovanie ľahkých drevených debničiek s jednoduchými stenami. Poznám včelára z Horehronia (Polomka), má 40 dobre vyhotovených slamených úľov a kočuje s nimi pravidelne na agát do Veľkokrtíšskeho okresu. Napriek v článku deklarovaného vynikajúceho jarného rastu, on osobne povedal, že chodí sem aj preto, aby jeho včely boli silné keď sa vráti na znášku domov. Ako protiklad jemu môžu byť včelári z Oravy (takisto kočujú na agát), ktorí majú včely len v drevených úľoch a znášky sú v nich veľmi dobré až vynikajúce. Teda ak sú v akýchkoľvek úľoch včelstvá dobre pripravené (a Orava je známa ako drsný kraj), prinesú dobrý úžitok. Vyrobiť slamený úľ nie je také jednoduché zvlášť ak tých úľov potrebujem 100 a k tomu v zostave tri kusy, nie je to maličkosť. Nesmieme zabudnúť, že slama nie je samospasiteľná, lebo k nej potrebujeme aj dosky a získať ražnú slamu nie je také jednoduché. Ak už sa chcete rozhodnúť vraj pre dobré tepelne izolované úle, prosím, nech sa páči, každý si môže vybrať slobodne to čo sa pre neho hodí. Ja včelárim v ľahkých panelových úľoch PUT-B 10 so stenami 26 mm hrubými, z čoho je 2 krát 3 mm smrekolitová stena, medzi ktorými je 20 mm vzduchová medzera, tri takéto debničky postavené na jednoduché dno, so zabudovaným peľochytom. Po ére ťažkych tradičných úľoch lambda 60 cm hodnoty pálených tehál, včelárim v týchto úľoch skoro 30 rok. a výsledky sú vynikajúce a vydržia ďalších tridsať rokov. Ešte sa krátko zmienim o zimovaní a spotrebe zásob v PUT B 10. Zimujú vynikajúco, bez zužovania, utepľovania a v dvoch debničkách do rozširovania včelstva skladajujem voľné plásty na znášku. Zimná úľová zostava je zložená takto: tretia debnička slúži pre zimujúce včelstvo a dve spodné sú ako sklad plástov, hlavný letáč na úľovom dne je uzatvorenýa zimný letáč je na strednej debničke s plochou letáča od 1.11 do 28.2 max. 1,5 cm štvorcového! Tretia debnička kde je zimný chumáč (10 plástov) je prekrytá vrecovinou (bez PE F!) a voľne položené 3 ks kovralové koberčeky, ale nesmú byť na ne priamo položené plechové striešky aby odchádzajúce pary sa na nich nezrážali a neodkvapkávali na uteplivku. Na ilustráciu aká je zimná priemerná spotreba v praxi, uvediem spotrebu od 1.11.04 do 31.1.05, ktorá je 18 g za deň aj to len vďaka, že v plu- sových dňoch (bolo ich 19 s celkovou sumou 79°C) matka položila okolo 2 tis vajíčok. V čase ošetrovania plodu a lihnutia včiel bola spotreba až 50 g/deň.
    Anti

  10. Začínam včelariť a chcel by som si vyrabať slamenné úľe, ale chcel by som ich vidieť. Chcem sa spýtať či by som Vás nemohol navštiviť. Viem, že žijeťe v Dolnom Kubíne ako ste to uviedli vo vašom článku, ale neviem vašu presnú adresu. Neboli by ste taký dobrý a nenapisali by ste mi vašu adresu. Ked hej tak by som prišiel cez jarné prázdniny.
    S pozdravom Lukáš.

  11. Možnosť živnej pôdy pre baktérie a iné choroboplodné zárodky je pre včielky aj v drevených úľoch. Doporučujem každoročne v čase žatvy zhotoviť si do zásoby dvanásť či pätnásť rohoží a tieto v prípade potreby a dezinfekcie použiť pri obnovení ktoréhokoľvek nadstavku alebo uteplivky. Technológiu včelárenia v slamených úľoch dlhé roky úspešne používali naši starí otcovia.

  12. Slamenné úle mám na včelnici aj ja, včelstvá vždy v nich prezimovali najlepšie. Všetko je ale závislé na konštrukcii úľa, resp. od hustoty slamy, ktorú pri výrobe lisujeme. Množstvo nalisovanej slamy nám poskytne "ľahšie", alebo "ťažšie" úle(nadstavky), čiže ľahkú priepustnosť vodných pár, alebo vodné pary sa v rohoch úľa zrážajú – neunikajú cez steny. Toto umožnuje potom aj rast mikróbov, plesní a húb v priestoroch "zle" skonštruovaného úľa. Zimovanie v takýchto úľoch riešime potom vzdušným uteplením povál, ako sú slamené rohože, jutové vrecia, suchý mach…atď. Ak predsa dôjde k takémuto nepriaznivému stavu, na jar včelstvo preložíme do čistého úľa….slamený úľ potom dezinfikujeme bežnými prostriedkami (SAVO, lúh a pod.)

  13. Zaujimalo by ma ci steny slameneho ula nebudu dobrym miestom pre vyvin bakterii a choroboplodnych zarodkov nebezpecnych pre vcely.

  14. Lis nemusí byť zhotovený len z tvrdého dreva. Môže byť pozváraný aj z joklových profilov. Jeho šírku a výšku prispôsobíte rozmerom rohožiek teda ich veľkosti akú budete lisovať. Snáď sa zručný sused či kamarát nájde, ktorý vie narábať so zváračkou a vŕtačkou.

  15. Na uvod Vas srdecne pozdravujem. Vcelarim uz 3 roky a Vas prispevok o slamenych uloch ma velmi zaujal. Priznam sa, ze nie som az taky dobry domaci majster, takze by som si lis nedokazal vyrobit sam. Chcem sa Vas opytat, ci sa da niekde kupit, alebo neviete o niekom kto by mi ho vedel zhotovit. Vopred Vam dakujem a prajem prijemny den. S pozdravom Knapec Jozef

  16. Podľa skúseností starších včelárov je životnosť slamených stien /rohoží/ takéhoto úľa aj päťdesiat rokov pokiaľ ich nezničia myši, slepky, či morky atď. Ošetrovanie rohoží nie je potrebné, pri poškodení a znečistení stačí vymeniť a to aj iba jednu stenu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

code

error: Obsah je nedostupný !!!