Marec – je nástupom jari a začiatkom včelárskej sezóny

Začiatok jari nás každým rokom prekvapí buď skorým, alebo neskorým príchodom. Marec je jej prvým jarním mesiacom a aj keď prvé tri týždne ešte prináležia “astronomicky” zime, prináša nám túžobne očakávané oteplenie. Na toto oteplenie čaká nielen každý včelár, ale aj naše, tuhou a dlhou zimou preverované, zimujúce včely. Vonkajšie teploty sa postupne zvyšujú a keď teplota vystúpi nad 12 °C, dočkáme sa prvého tzv. očisťovacieho preletu.

[private role="subscriber"]

V tento neopakovateľný deň “D”, by sme mali byť pri včelách, aby sme pozorovali toto nádherné predstavenie. Z preletu a správania sa včiel na letáči úla môžeme posúdiť, ako včelstvá zimovali a prezimovali. Prelet začína pomaly, najprv vyletujú jednotlivé včely, postupne sa let zosilní až nastáva hromadný prelet, ktorý je sprevádzaný silným bzukotom.

Silný a energický prelet je charakterizovaný zdravým včelstvom. Za letu včely kalia husté a hnedé výkaly, na vzduchu rýchlo tuhnú. Po vykalení sa včely vracajú do úľa a začínajú s čistením podmetu od mŕtvoliek a meliva.

Niektoré včelstvá nám ešte nevyletujú, ale po otvorení zistíme , že im nič nechýba, majú dostatok zásob. Tento stav môže vyplývať aj z rôzneho typu úľov, stanoviska a orientácie včelstiev. Včely umiestnené v tenkostenných úľoch sa preletia skôr ako z uteplených úľov.
Prínosom peľu máme istotu, že včelstvo ploduje a je v poriadku. Ak chceme z nedočkavosti urobiť prvú kontrolnú prehliadku obmedzíme sa len na zistenie zásob a prítomnosti plodu. Prehliadky robíme rýchlo a výsledky pozorovaní si zaznačíme.
Zo včelstva odoberáme nevyhovujúce plásty:
– deformované plásty – nevhodné pre používanie v plodisku, alebo v medníku
– plásty napadnuté pliesňou, najmä plásty s peľom bývajú ňou často napadnuté.
– pokalené plásty, lebo počas sezóny by sa stali zdrojom šírenia nákaz (nozéma).
– zo včelstviev odoberieme aj prebytočné zásoby a nahradíme ich plástami žemľovej farby, vhodnými pre zaplodovanie. Zabránime tým obmedzovaniu rozlohy plodu pri jarnom rozvoji.

Ak včelstvo neobsadzuje dostatočne úľový priestor, môžme takéto včelstvo zúžiť. Pri rôznej rozmanistosti úľových systémov je názor na jarné zužovanie medzi včelármi často protikladný či už ide o uteplené, alebo neuteplené úle.
Včelstvo potrebuje udržiavať teplotu potrebnú na vývoj plodu, čo je spojné so zvýšenou spotrebou zásob. Včelár preto musí venovať zvýšenú starostlivosť svojim včelstvám najmä pri nestálom marcovom a aprílovom premenlivom počasí, ktoré nedovolí včelám vyletovať z úľa za potravou a má často vplyv na celkový jarný vývoj včelstiev.

Ak vo včelstve používame podmetovú podložku, jej vyčistením pred prvým preletom uľachčíme prácu včelám a tak svoje sily môžu venovať iným činnostiam (stráženie letáča, prínosom vody a prvého peľu). 1.vynášanie mŕtvolky – čistenie podmetu 2.prínos peľu – peľ z liesky(farba sírovožltá) 3.prínos peľu – peľ zo snežienky alebo poniklecu (farba oranžová).

Včely ktoré malátne vychádzajú na letáč, kde sa zhlukujú do chumáča a majú naduté brúška, trpia hnačkou. Výkaly týchto včiel sú riedke – sivohnedé. Hnačka môže byť zapríčinená nevhodnou a ťažko stráviteľnou potravou – skryštalizované zásoby (napr. medovicový med),ďalšími činiteľmi môžu byť:
– vyrušovanie včelstva počas zimy (myš, piskor, vtáky)
– osirotenosť včelstva – včelstvo počas jesene-zimy stratí matku
– nevhodné zazimovanie – neuteplenie, nezúženie včelstva
– zazimovanie slabých včelstiev

Včely kalia nielen v úli, ale aj na plástoch. Z úľa cítiť zápach, preto čo najskôr úľ otvoríme a príčinu hnačky odstránime. Najlepšie je takéto včelstvo preložiť do čistého vydenzifikovaného úľa. Pokalené rámiky odstránime. Preložíme iba plásty s plodom a nepokalené rámiky so zásobami. Ak je potrebné doplníme zásoby a včelstvo dobre uteplíme a zúžime. Hnačku včiel nevyvoláva nijaký parazitický prvok, teda nie je nákazlivá. Hnačka je často spojená s nozémovou nákazou.

Toto rezervné včelstvo počas zimy uhynulo. Na jeseň pred zazimovaním nebolo zúžené, obsadzovalo menší priestor ako by potrebovalo. Spotrebovalo väčšiu časť zásob a na krajné plásty sa k zásobám nevedelo presunúť. Plásty vytavíme na vosk, silne pokalené rámiky spálime a úlik dezinfikujeme pre ďalšie potreby.

Začiatok jari je u zdravých a silných včelstiev charakterizovaný intenzívnym plodovaním. Pre výživu plodu včely potrebujú med, peľ a vodu. Voda je dôležitá pri príprave potravy pre larvy i dospelé včely a v tele včiel slúži na reguláciu telesnej teploty. Najvyššia spotreba vody je teda pri jarnom rozvoji včelstiev.

Včely musia vodu do úľa donášať, nedokážu ju ukladať do zásoby, preto je nevyhnutné včelám poskytnúť dostatok nezávadnej vody vo vhodných napájadlách.

Marec nám priniesol oteplenie a s ním sa prebúdzajú k životu aj škodcovia. Jedným z ních je aj vijačka voštinová, preto venujeme pozornosť uskladnením plástom. Vyššia teplota a vijačka voštinová má ideálne podmienky na ich istú likvidáciu. Ak pri kontrole nájdeme húsenice vijačky, mali by sme plásty ošetriť sírnymi knôtami. Sírne knôty spaľujeme v plechovke, ktorú umiestnime na nehorľavú podložku nad napadnuté plásty.

Laco Šebošik

[/private]