Vývojové štádia a metamorfóza včelieho plodu

Napísal ing. Jan Plavcan v . Zaradené v Anatómia a biológia, Pre členov

0
0

Vývoj včely prebieha od vajíčka, ktoré sa mení v larvu, larva sa mení v predkuklu, predkukla v kuklu. Prehryznutím viečka sa z bunky liahne imágo – dospelá včela (jedinec). Celý tento proces sa nazýva – holometabólia – úplná premena.

Značky: ,

Trackback from your site.

Komentáre (7)

  • MilanBencúr

    |

    0

    0

    Včeliu kráľovnú robí [url=http://www.zzz.sk/?clanok=8712]inzulínová biochémia[/url] a o kvalite matky vraj rozhodujú včely a nie včelár.

    Odpovedať

  • MilanBencúr

    |

    0

    0

    V článku ma zaujala informácia, že metamorfóza a jej rýchlosť je usmerňovaná a regulovaná juvenilným hormónom.
    Vygúgloval som, že juvenilný hormón, je hormón hmyzu ako stimulátor, povzbudzuje rast lariev a ich sexuálne dozrievanie, ekdyzon, ktorý reguluje vývojové štádiá hmyzu, je to tzv. zvliekací hormón, larvy ho prijímajú v potrave, neotenín má inhibičný vplyv na metamorfózu, spomaľuje fyziologický proces v organizme. Znamená to, že rýchlosť premeny môže skrátiť vývoj včely povedzme o 24 hodín alebo aj viac? Alebo juvenilný hormón vplýva len na časový vývoj matky 16, robotnice 21 a trúda 24 dní? Ing.Milan Kresák, vo svojom článku, “Ontogenetický vývoj včely medonosnej”, v roku 1963 píše, že zárodok včely matky, robotnice i trúda sa vyvíja pri priaznivej teplote, t.j. pri 34-35 stupňoch Celzia tri dni. Ak je teplota nižšia, vývoj zárodku sa predlžuje. Na konci zárodočného vývoja po pretrhnutí obalových blán sa z neho liahne larva. Ďalej uvádza, že vcelku trvá vývoj pri matke 16, pri včele robotnici 21 a pri trúdovi 24 dní. Píše, že čas vývoja môže sa približne o jeden deň skrátiť pri optimálnych vývojových – najmä tepelných podmienkach alebo predĺžiť, ak za vývoja plodu nebolo v úli potrebné teplo. Toto tvrdí každá dostupná včelárska literatúra.
    Z uvedeného sa dá predpokladať, že robotnica sa liahne na 21.deň ráno, na poludnie alebo večer, ale môže to byť aj na 20.deň ráno, na poludnie alebo večer, ak sú počas vývoja priaznivé teplotné podmienky. To znamená, že pri ideálnych teplotných podmienkach sa včela rodí o jeden deň skôr, teda aj na 20.deň ráno a klieštik má v takom prípade na reprodukciu až o 48 hodín menej času. Nestrávi pod viečkom 12 dní, ale iba 10. Čo všetko za tých desať dní stihne?

    Odpovedať

  • MilanBencúr

    |

    0

    0

    Anti, ja som skutočne reagoval na príspevok Dana Šišku, pretože článok hovorí o vývoji včelieho plodu a o tom rozhodujú včely a nie matka. Matka nerozhoduje o ničom. Ešte aj o tom či má kráľovná klásť oplodnené alebo neoplodnené vajíčka rozhodujú včely podľa potreby včelstva a nie podľa toho čo si zmyslí matka. S Vašou prvou reakciou súhlasím, len som chcel zdôrazniť, že o tom, či matka položí denne 100 alebo 2200 vajíčok nerozhoduje veľkosť jej vaječníkov, ale teplota hniezda, kvalita stravy a intenzita kŕmenia matky včelami. Keď kráľovná nevyhovuje záujmom kráľovstva, vymenia ju.

    Odpovedať

  • turcani

    |

    0

    0

    O výkone kráľovnej rozhodujú celkom určite včely a nie robustné vaječníky matky.

    O výkone kráľovnej áno, ale nie o výkone včelej matky.
    Milan, mne netreba odpovedať cez Dana, treba to napísať rovno mne.
    Pod pojmom robustnú hruď a hádam Vám netreba pripomínať, že v robustnom brušku môže byť až 240 vaječných rúročiek a v tenkom 160-180, práve M s vyšším počtom vaj. rúročiek nakladie za de viac vajíčok.
    Pojem robustné bruško so nevymyslel ja ale tí, čo sa tomu venovali do detailov, čiže tie vaječné rúročky vo vaječníkoch pitvali a spočítavali na slovo vzatí odborníci.

    Takže ja stále trvám na tom, že robustné matky sú vo všeobecnosti dobré matky. Ak tomu tak nie je, skúste diskutovať s nebohým Hejtmánkom a s ďalšími odborníkmi v tejto oblasti.

    Odpovedať

  • MilanBencúr

    |

    0

    0

    Dano, nestačí len odrapotať otčenáš, treba poznať aj jeho význam pre život. Moja skúsenosť je zas taká, že robustná matka nie je tou najvýkonnejšou. Pri chove matiek sme používali prelarvovanie. Mysleli sme si, že keď bude jednodňová larvička plávať v materskej kašičke, vyliahne sa priam zázračná matka. Takýto predpoklad nebol správny, pretože nemožno novorodenca kŕmiť stravou, ktorá je vhodná pre polročné dieťa. Ja si zas myslím, že na kvalitu včelieho plodu má rozhodujúci vplyv teplota, pretože tá urýchľuje a spomaľuje jeho vývojové štádiá. Od teploty závisí inteligencia a výkonnosť celého včelstva. O výkone kráľovnej rozhodujú celkom určite včely a nie robustné vaječníky matky.

    Odpovedať

  • siska

    |

    0

    0

    Stručný, prehľadný, vysoká didaktická hodnota- skoro by sa ho mal každý včelár naučiť ako “očenáš” 😉

    Odpovedať

  • turcani

    |

    0

    0

    2. organogenézu – intenzívny rast zárodku a formovanie orgánov; vajíčko je dlhé 1,3-1,8 mm a je prilepené úzkym koncom na dne bunky sekrétom tmelovej akcesorickej – prídavnej samičej žľazy; pri pohľade do bunky ma podobu bielej tyčinky; z väčšieho až 1,8 mm vajíčka sa vyliahne väčšia, kvalitnejšia a výkonnejšia matka; z oplodneného vajíčka sa vyliahne matka a robotnica, z neoplodneného vajíčka trúd – partenogenéza; J.P.

    Môže to byť aj “dĺžka vajíčka”, ale lepšie to vyjadruje výraz jeho hmotnosť (takto to definoval ing. Hejtmánek a ing.Kresák pri svojich pokusoch), lebo ak je dlhé a tenké, nová matka nemusí byť robustná.

    Preto ja pri chove uplatňujem pre získanie hmotnejšieho vajíčka IZOlátor, v ktorm uväzním M ale včely majú možnosť M ošetrovať na 36 hodín. Matka v IZO môže položiť max. 150 vajíčok, čím vznikne umelé prerušenie jej intenzívne kladenie vajíčok (v tom čase denne kladie aj 2200 vaj.).

    Tým sa hmotnosť hmotnosť postupne zvyšuje z 12 milig. na 18 milig., M po vložení do IZO položí prvé vajíčko až keď včely pripravia pre ňu bunky.
    Prijímanie potravy bez produkcie vajíčok (asi po 6 hod.) zvyšuje následne ich hmotnosť. Dobrý chovateľ to využije na produkciu robustných matiek s max. počtom vaječných rúročiek.

    Odpovedať

Zanechať komentár