Vývoj včely prebieha od vajíčka, ktoré sa mení v larvu, larva sa mení v predkuklu, predkukla v kuklu. Prehryznutím viečka sa z bunky liahne imágo – dospelá včela (jedinec). Celý tento proces sa nazýva – holometabólia – úplná premena.


Vývojové štádia a metamorfóza včelieho plodu
Vývojové štádia a  metamorfóza včelieho plodu

pri optimálnej vývojovej teplote plodového hniezda 35 °C

Vajíčkoovulum; embryonálny vývoj – embryogenesis; prvá etapa ontogenézy– vývoja hmyzu, má dve štádia:
1. blastogenézu – brázdenie vajíčka, vznikajú základy budúcich orgánov, zárodok mení svoju polohu,

2. organogenézu – intenzívny rast zárodku a formovanie orgánov; vajíčko je dlhé 1,3-1,8 mm a je prilepené úzkym koncom na dne bunky sekrétom tmelovej akcesorickej – prídavnej samičej žľazy; pri pohľade do bunky má podobu bielej tyčinky; z väčšieho až 1,8 mm vajíčka sa vyliahne väčšia, kvalitnejšia a výkonnejšia matka; z oplodneného vajíčka sa vyliahne matka a robotnica, z neoplodneného vajíčka trúd – partenogenéza;
1.deň – vajíčko v bunke stojí zvislé, 2.deň – vajíčko je naklonené, 3.deň – vajíčko leží na dne bunky,

Stočená larvalarválny vývoj – otvorený plod; juvenilné – /mladé, nedospelé/ postembryonálne štádium hmyzu; mesiačikovite stočená 1-1,5 mm larva je na dne bunky zo začiatku s malým množstvom kŕmnej zmesi, následne v kŕmnej zmesi doslova pláve a prijíma ju ústnym otvorom a celým telom na základe endoosmózy – samovoľné jednosmerné prelínanie – prechod živín do tela;
pri nadbytku kŕmnej zmesi a optimálnej teplote larva rýchle rastie, až vypĺňa celý priestor bunky; je to doba intenzívneho kŕmenia a rastu /3 000 x zväčší svoj objem/; prvé 3-dni sú všetky larvy kŕmené čistou materskou kašičkou, ďalšie dni je larva matky kŕmená materskou kašičkou, larva robotnice a trúda len kŕmnou zmesou z kašičky, medu, peľu a vody;
do 3-dní môžu včely larvu robotnice ďalším kŕmením materskou kašičkou „preladiť“ na vývoj matky;
prvé 4-dni si larva periodicky každých 24-hodín zvlieka kutikulu–pokožku; dýchacie otvory – stigma – spiraculum má larva len na jednom boku, preto pri prelarvovaní sa nesmie položiť na druhý bok !!!; prvýkrát sa larva vykalí po skončení príjmu potravy, na konci larválneho vývoja,

Vzpriamená larva – larva sa pred zakuklením natiahne – vzpriami; je to posledný larválny instar – vzrastový stupeň; po skončení prijímania potravy je larva schopná sa zakukliť a premeniť na kuklu; v tomto štádiu vylučuje na dno bunky trus v podobe malých svetložltých chuchvalčekov, ktorý doposiaľ hromadila v tele; toto štádium je začiatok zaviečkovaného plodu a je teda veľmi vhodné pri každej rutinnej prehliadke včelstva na vyšetrenie prítomnosti klieštika – roztoča Varroa !!!,

Predkuklazačiatok metamorfózy – premeny; posledný zmenený larválny instar – vzrastový stupeň; larva prestala prijímať potravu a nastali v nej morfologické – /tvarové/ a etologické – /životné prejavy a inštinkty/ zmeny; po zaviečkovaní bunky sa larva zapriada do lesklého jemného obalu kokónu – zámotku – košieľky z pradivých vlákien a sekrétu, ktoré po vyliahnutí vždy zostávajú prilepené na vnútorných stenách bunky; v tomto štádiu sa larva ešte jedenkrát zvlieka a mení sa na kuklu v podobe dospelej včely, ktorá je bez pigmentu teda ešte nevyfarbená a jej krídla majú podobu pahýľ,

Kuklanympha; priebeh a koniec metamorfózy – premeny; je to obdobie pokoja; vývojové štádium s úplnou premenou; v kutikulárnom obale kukly prebieh a prestavba larválneho organizmu na imago; v priebehu zmien sa postupne vyfarbujú oči, hnedne hruď a nakoniec aj bruško; po poslednom zvliekaní sa rozprestrú aj krídla;
nakoniec prehryznutím viečka sa liahne imago – celkom vyvinutá dokonalá včela, ktorá už ďalej počas svojho života nerastie;
robotnica začína viečko prehrýzať uprostred, trúd a matka po okraji viečka;
na 1 dm2 plástu je asi 400 robotničích a 270 trúdích buniek,

Metamorfóza – vlastná premena – pretvorenie; nepriamy vývoj organizmu cez larválne štádium; prebieha počas posledného larválneho instaru a štádia kukly; je to súbor všetkých zmien, ktorými prechádza jedinec hmyzu od vyliahnutia larvy z vajíčka po dosiahnutie pohlavnej zrelosti a tvarovo konečnej podoby;
metamorfóza a jej rýchlosť je usmerňovaná a regulovaná juvenilným hormónom,

z – fázy zvliekania; instarvzrastový stupeň, ktorého hranicami sú jednotlivé zvliekania chitínovej pokožky; juvenilné jedince hmyzu sa pri vývoji niekoľkokrát zvliekajú a zbavujú starej kutikuly – pokožky,
v – robotnice začínajú otvor bunky konkávno – vypuklé zakrývať: jemným, matným, svetlohnedým, pórovitým povlakom z vosku a peľu, teda bunku – viečkujú,
iliahnutie imaga – celkom vyvinutá – dokonalá včela.

Ing. Ján Plavčan, Košice, Čirč

7 myšlienok k článku “Vývojové štádia a metamorfóza včelieho plodu”
  1. V článku ma zaujala informácia, že metamorfóza a jej rýchlosť je usmerňovaná a regulovaná juvenilným hormónom.
    Vygúgloval som, že juvenilný hormón, je hormón hmyzu ako stimulátor, povzbudzuje rast lariev a ich sexuálne dozrievanie, ekdyzon, ktorý reguluje vývojové štádiá hmyzu, je to tzv. zvliekací hormón, larvy ho prijímajú v potrave, neotenín má inhibičný vplyv na metamorfózu, spomaľuje fyziologický proces v organizme. Znamená to, že rýchlosť premeny môže skrátiť vývoj včely povedzme o 24 hodín alebo aj viac? Alebo juvenilný hormón vplýva len na časový vývoj matky 16, robotnice 21 a trúda 24 dní? Ing.Milan Kresák, vo svojom článku, “Ontogenetický vývoj včely medonosnej”, v roku 1963 píše, že zárodok včely matky, robotnice i trúda sa vyvíja pri priaznivej teplote, t.j. pri 34-35 stupňoch Celzia tri dni. Ak je teplota nižšia, vývoj zárodku sa predlžuje. Na konci zárodočného vývoja po pretrhnutí obalových blán sa z neho liahne larva. Ďalej uvádza, že vcelku trvá vývoj pri matke 16, pri včele robotnici 21 a pri trúdovi 24 dní. Píše, že čas vývoja môže sa približne o jeden deň skrátiť pri optimálnych vývojových – najmä tepelných podmienkach alebo predĺžiť, ak za vývoja plodu nebolo v úli potrebné teplo. Toto tvrdí každá dostupná včelárska literatúra.
    Z uvedeného sa dá predpokladať, že robotnica sa liahne na 21.deň ráno, na poludnie alebo večer, ale môže to byť aj na 20.deň ráno, na poludnie alebo večer, ak sú počas vývoja priaznivé teplotné podmienky. To znamená, že pri ideálnych teplotných podmienkach sa včela rodí o jeden deň skôr, teda aj na 20.deň ráno a klieštik má v takom prípade na reprodukciu až o 48 hodín menej času. Nestrávi pod viečkom 12 dní, ale iba 10. Čo všetko za tých desať dní stihne?

  2. Anti, ja som skutočne reagoval na príspevok Dana Šišku, pretože článok hovorí o vývoji včelieho plodu a o tom rozhodujú včely a nie matka. Matka nerozhoduje o ničom. Ešte aj o tom či má kráľovná klásť oplodnené alebo neoplodnené vajíčka rozhodujú včely podľa potreby včelstva a nie podľa toho čo si zmyslí matka. S Vašou prvou reakciou súhlasím, len som chcel zdôrazniť, že o tom, či matka položí denne 100 alebo 2200 vajíčok nerozhoduje veľkosť jej vaječníkov, ale teplota hniezda, kvalita stravy a intenzita kŕmenia matky včelami. Keď kráľovná nevyhovuje záujmom kráľovstva, vymenia ju.

  3. O výkone kráľovnej rozhodujú celkom určite včely a nie robustné vaječníky matky.

    O výkone kráľovnej áno, ale nie o výkone včelej matky.
    Milan, mne netreba odpovedať cez Dana, treba to napísať rovno mne.
    Pod pojmom robustnú hruď a hádam Vám netreba pripomínať, že v robustnom brušku môže byť až 240 vaječných rúročiek a v tenkom 160-180, práve M s vyšším počtom vaj. rúročiek nakladie za de viac vajíčok.
    Pojem robustné bruško so nevymyslel ja ale tí, čo sa tomu venovali do detailov, čiže tie vaječné rúročky vo vaječníkoch pitvali a spočítavali na slovo vzatí odborníci.

    Takže ja stále trvám na tom, že robustné matky sú vo všeobecnosti dobré matky. Ak tomu tak nie je, skúste diskutovať s nebohým Hejtmánkom a s ďalšími odborníkmi v tejto oblasti.

  4. Dano, nestačí len odrapotať otčenáš, treba poznať aj jeho význam pre život. Moja skúsenosť je zas taká, že robustná matka nie je tou najvýkonnejšou. Pri chove matiek sme používali prelarvovanie. Mysleli sme si, že keď bude jednodňová larvička plávať v materskej kašičke, vyliahne sa priam zázračná matka. Takýto predpoklad nebol správny, pretože nemožno novorodenca kŕmiť stravou, ktorá je vhodná pre polročné dieťa. Ja si zas myslím, že na kvalitu včelieho plodu má rozhodujúci vplyv teplota, pretože tá urýchľuje a spomaľuje jeho vývojové štádiá. Od teploty závisí inteligencia a výkonnosť celého včelstva. O výkone kráľovnej rozhodujú celkom určite včely a nie robustné vaječníky matky.

  5. Stručný, prehľadný, vysoká didaktická hodnota- skoro by sa ho mal každý včelár naučiť ako “očenáš” 😉

  6. 2. organogenézu – intenzívny rast zárodku a formovanie orgánov; vajíčko je dlhé 1,3-1,8 mm a je prilepené úzkym koncom na dne bunky sekrétom tmelovej akcesorickej – prídavnej samičej žľazy; pri pohľade do bunky ma podobu bielej tyčinky; z väčšieho až 1,8 mm vajíčka sa vyliahne väčšia, kvalitnejšia a výkonnejšia matka; z oplodneného vajíčka sa vyliahne matka a robotnica, z neoplodneného vajíčka trúd – partenogenéza; J.P.

    Môže to byť aj “dĺžka vajíčka”, ale lepšie to vyjadruje výraz jeho hmotnosť (takto to definoval ing. Hejtmánek a ing.Kresák pri svojich pokusoch), lebo ak je dlhé a tenké, nová matka nemusí byť robustná.

    Preto ja pri chove uplatňujem pre získanie hmotnejšieho vajíčka IZOlátor, v ktorm uväzním M ale včely majú možnosť M ošetrovať na 36 hodín. Matka v IZO môže položiť max. 150 vajíčok, čím vznikne umelé prerušenie jej intenzívne kladenie vajíčok (v tom čase denne kladie aj 2200 vaj.).

    Tým sa hmotnosť hmotnosť postupne zvyšuje z 12 milig. na 18 milig., M po vložení do IZO položí prvé vajíčko až keď včely pripravia pre ňu bunky.
    Prijímanie potravy bez produkcie vajíčok (asi po 6 hod.) zvyšuje následne ich hmotnosť. Dobrý chovateľ to využije na produkciu robustných matiek s max. počtom vaječných rúročiek.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Overenie *Časový limit bol prekročený. Vyplňte prosím overenie ešte raz.

69 − = 61

error: Obsah je nedostupný !!!