Môžeme sa vyhnúť rezistencii klieštika na podávané varroatiká?

Napísal lacosebosik v . Zaradené v Včelie choroby

0
0
Tento obah je prístupný len pre členov stránky.

Značky: ,

Trackback from your site.

Komentáre (6)

  • turcani

    |

    0

    0

    1.
    V clanku sa uvadza:”Preto sa hľadajú nové kombinácie a ich striedanie s inými prípravkami v boji proti klieštikovi napr. anorganická kyselina mravčia, šťaveľová, mliečna.”.
    Doteraz som si myslel ze kyselina mravcia (alebo metanova), stavelova(alebo oxalova) a mliecna su karboxylove kyseliny a karboxylove kyseliny su vlastne organicke zluceniny. Mylim sa, alebo ako to vlastne je?

    Musím sa priznať, že byť včelárom neznamená, že som aj dobrým chemikom a preto pri zaradení kyseliny mravčej do anorganickej skupiny,som vychádzal zo svojich vedomostí, ktoré som získal kedysi pred 50 rokmi na strednej škole.
    Pri zaradení pôvodu organických či anorganických chemických látok, vychádzam z jednoduchého poznania, čo pochádza zo živej prírody považujem za organický produkt, ak z neživej, tak to považujem za produkt anorganický.
    Ako pomôcka mi poslúžil i naučný slovník cudzích slov, kde sa píše:
    Organický /grécky/ 1. ústrojný, prírodný, živý /opak slova anorganický/.

    Anorganický /grécky/ 1. Týkajúci sa nerastných, neživých, neústrojných látok, nerastný, neústrojný.

    Keďže svoje články sú osobné, “neopisujem” ich z iných zdrojov, stane sa, že niečo môžem interpretovať mylne, ale v konečnom dôsledku pri ich použití to klieštiku aj tak nepomôže. Preto ďakujem obidvom pisateľom, že ma upozornili na rozpor so skutočnosťou a zvlášť kolegovi Laikovi, ktorý to uviedol na správnu mieru. Anton

    Odpovedať

  • Laik

    |

    0

    0

    Iba malý komentár: zrejme sa v článku jedná o malý [i]lapsus lingue[/i], zle použité slovíčko. V chémii sa látky rozdeľuju na anorganické a organické podľa toho, či daná zlúčenina (daná látka) obsahuje (alebo neobsahuje) uhlíkovú kostru. Všetky zlúčeniny s uhlíkovou kostrou sú organické zlúčeniny, aj keby boli syntetizované “umelo”. Keďže kyselina mravčia obsahuje uhlíkovú kostru, tak sa nazýva organická, resp. patrí medzi organické látky.
    Skupina uhíkatých látok, alebo látok s uhlíkovou kostrou nesie označenie organické látky, lebo prvé zlúčeniny, ktoré boli popísané , boli izolované z tiel organizmov, resp. rastlín /cukry, kys. maslová, mliečna atď./ Neskôr sa zistilo, že aj iné látky, ktoré sa v prirode nevyskytujú, pozostávajú, resp. majú uhlíkovú kostru, ale označenie ORGANICKÉ sa vžilo a už zostalo v chemickej taxonómii. Táto drobná nezrovnalosť však v žiadnom prípade neznižuje výpovednú hodnotu článku p. Turčániho.

    Odpovedať

  • turcani

    |

    0

    0

    V ziadnom pripade to neberte tak, ze Vas chcem poucovat, Vase prispevky poznam, pokladam ich za hodnotne.

    Ja hovorím , aj majster tesár sa utne a ja som v tom nie výnimka, čiže pomýliť sa v tomto zhone môžem i ja. Dôležitejšie je, ak čitateľ na komentár či článok reaguje, lebo napísaná a nepovšimnutá hlúposť je horšie, ako niekoho na to neupozorniť. Anton

    Odpovedať

  • dilit

    |

    0

    0

    Ano, netvrdite to priamo,len mne to tak akosi z toho vyznelo. Mate pravdu, nespravne pouzite KM velmi znizuje jej ucinok. To liecenie odparnymi doskami bude to asi take ako v nemecku pouzivana “[i]Schwammtuch[/i]” metoda – je to bezna penova kuchynska utierka asi 20x20x0.5cm – pri nej je dolezite: namocit do vody, velmi dobre vyzmykat, 2ml KM 60% na plast (zanderov), co najviac chladena KM, teplotny rozsah 12-25°C, nedazdive pocasie,polozit na ramiky, zasietovane dno zavriet, letac na plno otvorit, 3-4 pouzita v priebehu 4-7dni. Tuto metodu pouziva vacsina vcelarov z mojho okolia (hlavne ti z velkym poctom ulov) a maju zatial kliestika varoa pod kontrolou. Pri tejto metode je riziko straty matky a treba dobre trafit pocasie.
    Osobne tuto metodu nepouzivam, myslim si ze nie je dostatocna a vraj riziko straty matky je vysoke, ale nechcem ju posudzovat, lebo s nou nemam skusenosti. Ja pouzivam odparovac s 60%KM, tak aby sa odparilo denne 15-25ml denne po dodobu 5 dni, 1. aplikacia po poslednom vytacani, druha po zakrmeni,pocasie je velmi dolezite.

    V ziadnom pripade to neberte tak, ze Vas chcem poucovat, Vase prispevky poznam, pokladam ich za hodnotne.

    Odpovedať

  • turcani

    |

    0

    0

    Z clanku som pochopil, ze varoa je rezistna voci kys. mravcej.

    Zatiaľ odpoviem na druhú otázku.
    Ja predsa v úvode článku nepíšem o rezistencii V.D. na kyselinu mravčiu, ale o tom, že použitá 60% kyselina mravčia nebola u mňa účinná v takej miere, aby som ju rešpektoval. Preto ju ani nepoužívam, veď klieštik si na ňu nemohol ani zvyknúť, použil som ju v tom lete prvýkrát. Dokonca odpad klieštika v pokusných včelstvách na záver sezóny po zhodnotení výsledkov, bol vyšší ako vo včelstvách v pokuse bez použitia KM. Je možné, že koncetrácia bola nízka a nemohla sa kladne prejaviť, druhá možnosť neúčinnosti u mňa mohla byť zaúpríčinená vložením KM do podmetu, keď odborníci doporučujú vkladať odparné dosky nad plodiskové plásty!?.

    U jedného včelára bol zaznamenaný prípad, keď na odporúčanie, tiež odborníka, liečil včelstvá odparnými doskami, v letnom čase. Keď som sa ho opýtal prečo nevložil do včelstiev GABON PA 92, odpovedal, že ani nedá, spoliehal sa ňu. Po zime mu ostalo niekoľko včelstiev a celé leto zháňal včelstvá na obsadenie prázdnych úľov. Sú tu určité medzery, ktoré možno vyplývajú aj z nesprávneho pochopenia jej použitia.
    Nakoniec, to čo sledujem, KM je len pomocníkom na zníženie počtu V.D. vo včelstve a jej účinnosť je od 80 do 90%.

    Možno sa mýlim, ale zatiaľ proti V.D. bojujem osvedčeným prostriedkom – amitrazom, na ktorý klieštik stále vynikajúco reaguje. Zatiaľ, pokiaľ jej rezíduá nebudú v mede relevantne preukazné. Pozri Fórum: Komentár k výskytu V.D. vo včelstvách

    Anton

    Odpovedať

  • dilit

    |

    0

    0

    1.
    V clanku sa uvadza:”[i]Preto sa hľadajú nové kombinácie a ich striedanie s inými prípravkami v boji proti klieštikovi napr. anorganická kyselina mravčia, šťaveľová, mliečna.[/i]”.
    Doteraz som si myslel ze kyselina mravcia (alebo metanova), stavelova(alebo oxalova) a mliecna su karboxylove kyseliny a karboxylove kyseliny su vlastne organicke zluceniny. Mylim sa, alebo ako to vlastne je?
    2.
    Z clanku som pochopil, ze varoa je rezistna voci kys. mravcej. Nedavno som sa zucastnil jedneho maleho seminaru pri Mnichove na temu varoa a boj proti nej a tam jeden pan z UNI Hohenheim, ktory sa tymto zaobera povedal, ze este nebola zistena rezistencia kliestika varoa voci kys. mravcej. V nemecku vysla taka mala brozurka “Varoa pod kontrolou” a v nej sa uvadza v suvislosti s kys. mravcou,ze tvorba rezistencie je nepravdepodobna. Odkial mate tu informaciu, ze varoa je rezistetna voci kys. mravcej, alebo je to na zaklade vasich skusenosti a pozorovanii a ako ste dospeli k tomuto zaveru?
    Je dost mozne, ze som ten clanok nespravne pochopil, tak ma prosim opravte.

    Odpovedať

Zanechať komentár

You must be logged in to post a comment.