Môžeme sa vyhnúť rezistencii klieštika na podávané varroatiká?

Hrozba rezistencie – odolnosti klieštika včelieho na podávané prípravky nie je planým poplachom. Svedčia o tom časté správy, ktoré prichádzajú z rôznych strán u nás, ale i vo svete. To čo sa stalo v týchto štátoch, môže sa ľahko stať i u nás. Prijmite túto moju úvahu ako jednu z možností zabrániť rezistencii škodcu (V.D.) na liečivá, ktoré máme k dispozícii.

[private role="subscriber"]

Prax hubenia škodcov v poľnohospodárstve potvrdzuje, že na všetky anorganické látky ak sa dlhodobo používajú a k tomu neodborne aplikujú, si škodca časom na ne zvykne, stane sa voči ním rezistentným – odolným a nepomáha ani zvyšovanie dávok hubiacej látky.
Preto sa hľadajú nové kombinácie a ich striedanie s inými prípravkami v boji proti klieštikovi napr. anorganická kyselina mravčia, šťaveľová, mliečna. Len kombináciou striedania dostupných prostriedkov, sa podarí škodcu udržať na takej výške, že včelstvo uchránime od jeho zániku uchránime. Pred niekoľkými rokmi som robil jeden pokus s organickou kyselinou mravčou priamo od lesných mravčou. Pri včelnici bolo veľké mravenisko, v ktorom som na položenú látku odoberal ich produkt, stačilo ich častejšie podráždiť a ony vďačne po prevrátení sa na chrbát odstrekovali gejzíriky kyseliny, ktorá sa do nej zachytila. V pokuse bolo 5 včelstiev a pre kontrolu taktiež. Látku obohatenú o kyselinu som aj trikrát cez deň vymenil. Robil som to v mesiaci júl asi dva týždne. Výsledok nebol preukazný i keď nejaké klieštiky padali.
Chovatelia včiel sú pod určitým tlakom informácií, že taká možnosť existuje. Zameriam sa na pre nás dostupné hubiace prostriedky, ich časový harmonogram použitia a striedania, aby sme klieštika udržali pre včely na neškodnej úrovni. Tým je samozrejme zahrnutá aj ochrana včelích produktov pred ich kontamináciou nebezpečnými látkami.

Z času na čas sa medzi včelárskou pospolitosťou objavia správy, že ten a ten včelár prišiel a tretinu či polovicu, ale i viac včelstiev vďaka klieštikovi. Včelár tvrdí, že urobil všetko ako má. Len po opatrnom vypytovaní vysvitne, čo to z pohľadu postihnutého včelára znamená, keď povie, že urobil všetko.
Príklad :včelár prišiel do zimy skoro o všetky včelstvá v kočovnom voze a tie čo zostali boli značne poškodené. Ešte v priebehu augusta, keď pred letáčom poskakovali poškodené včely, na otázku či má vložený GABON, odpovedal, nie a ani ho nedám, vo včelstvách mám vloženú kyselinu mravčiu a to stačí! V októbri už nemal čo veľmi fumigovať. Iný včelár, ktorý taktiež prišiel d zimy o niekoľko včelstiev. Ako sa to mohlo stať, keď tvrdil, že do včelstiev dal aj Gabon aj fumigoval. Keď som ho presviedčal, že to nie je možné, priznal sa ako to vlastne bolo. Včely fumigoval v októbri ale bez prehliadky či sa vo včelstvách nachádzal plod, ale čítajte ďalej, Gabon PA-92 (bol už raz použitý) vložil do včelstiev až po fumigácii (ponechal ho až do jari), keď včely by už nebola zachránila ani rozprávková živá voda. Vidíte tú nedôslednosť?
Preto treba neustále včelárom pripomínať čo a kedy urobiť, aby sa na jar nedočkali sklamania. Práve takáto nedôslednosť môže byť príčinou aj rezistentných kmeňov klieštika, ktorá spočíva práve v nízkej dávke účinnej látky v použitých gabonových dýh. Škoda len, že práve tí čo by o tom mali vedieť, rady a spôsoby ako to robiť nečítajú. Je to ich škoda ale i výstraha pre nás ostatných, pretože rezistentný klieštik sa môže preniesť vzdušnou cestou aj do našich včelstiev.

Ako správne postupovať pri ošetrovaní včelstiev, aby klieštik nezískal odolnosť na hubiace látky?

Budeme používať len doporučované liečivá Štátnou veterinárnou správou a to v množstve a dĺžke pôsobenia vo včelstve, podľa uvedeného návodu na jeho obale. Dôležité je striedanie prípravkov, aby sa zabránilo klieštiku návyku utvoriť na jednu látku. V prvej fáze tzv. letnej keď sa tvorí skupina tzv.dlhovekých včiel, použijeme kontaktný prípravok GABON PA-92 s účinnou látkou acrinathrin a v druhej fáze tzv. jesennej ošetríme včely bez akéhokoľvek plodu zadymovacím prostriedkom vyrobeným na báze amitrazu, Varidol FUM a AVARTIN 01 B 90.

Tieto prípravky vyrobené na báze účinnej látky amitrazu, nám môžu ešte dlhodobo poskytovať dobré služby, ak budeme dodržiavať určité zásady, pokiaľ EU neprijme opatrenie na ich používanie. Takýmto striedaním prípravkov pri letnom ošetrení použijeme acrinathrin ak všetky nezasiahne a ony prežijú, v druhej fáze bez plodu ich „dorazíme“ fumigáciou amitrazom, prípadne aerosolovaním v decembri. Ja som tento spôsob zatiaľ nevyužil i keď VAT 1 v ZO máme, invázivosť včelstiev už dlhodobo udržiavam v norme, za použitia dostupných prípravkov.

I. fáza- letné ošetrenie.

Na letné ošetrenie použijeme pásiky GA PA-92 v počte 2 ks/vč. rozšírenej uličky v strede plodového telesa, na dobu 24-28 dní. Pred jeho vložením vytočíme med ak sa nachádza v medníkovej časti keď vieme, že diferenciácia dlhovekých zimných včiel prebieha z vyliahnutých koncom júla, augusta a septembra, sme povinní umiestniť GABON do včelstva vtedy, keď účinná látka zasiahne sťahovanie sa klieštikov na otvorený plod pred jeho zaviečkovaním, aby vývoj včely pod viečkom bol bez nebezpečného parazita .Čas vkladania Gabonu do včelstiev by mal byť najpozdešie 1.8 bežného roka, i keď tento termín na mnohých miestach Slovenska koliduje zo znáškou či už slnečnice alebo medovice, na čo treba brať ohľad. Musíme sa však rozhodnúť, lebo v opačnom prípade pôjdu včelstvá do zimy poškodené, v horšom prípade nepôjdu žiadne. Je šťastie, že obsah acrinathrinu v pásikoch je nízky a pritom účinný. Zanecháva v produktoch minimálne rezíduá. Otázna je dĺžka určená výrobcom na pôsobenie vo včelstvách, ktorá je stanovená na 2×12=24 resp.2×14=28 dní. Za dve tieto periódy by mala byť účinnosť 98%, čo pri 1000 jedincoch odpadnutých klieštikoch je vo včelstve 20 ks. Ak vložíme do včelstva npr.1.8,vyberieme ho 25 až 29.8, zbytok jedincov klieštika sa po tomto čase bude v septembri rozmnožovať ďalej, ale v podstate zimné včely už neohrozí. Ak je nesprávne vložený Gabon do včelstva, jeho priepustnosť je vyššia ako 2% Včelár 12/95, čo pripúšťa aj tvorca Gabonu ing. Veselý (Vč.7-8/96,s.133), k čomu sa priraďuje i reinvázia klieštika z neliečených včelstiev (napr. osy dokázateľne prenášajú klieštika v čase ich enormného premnoženia).

Vzniká dilema a včelár sa rozhoduje medzi dodržaním stanovenej dĺžky pôsobenia, ktorá je 28 dní alebo poruší nariadenú dobu a ponecháva Gabon aj 60 dní a čo je ešte horšie až do jari, čím ohrozuje včelie dielo vyššou kontamináciou rezíduí. Priepustnosť Gabonu sa dá na základe mojich pokusoch znížiť, keď dva pásiky vložíme nie po okrajoch plodového telesa, ale práve do jeho stredu do dobre roztiahnutej medziplástovej uličky (14až 16mm), aby prechádzajúce včely sa mohli pásika dotýkať. Stáva sa, že Gabon umiestnený na okraj plodového telesa sa časom ocitne na periférii plodového telesa, to sa zákonite postupne zmenšuje a liahnuci sa klieštik v plodovom telese sa môže bez zasiahnutia hubiacou látkou prekĺznuť do práve viečkovaného plodu. Pravdepodobne preto sa klieštik vyskytuje vo včelstve aj po dobe stanovenej výrobcom. Dôležité je, aby sme túto fázu boja proti klieštikovi nevypustili. Niektorí doporučujú Gabon nasadiť do včelstva len vtedy ak je v tom čase denný prirodzený odpad 4ks na včelstvo, ale koľkí včelári v nevhodných úľoch dokážu presne stanoviť denný odpad? Preto túto fázu nemôžeme zatiaľ vynechať a vkladať ho do včelstva v predpísaný čas.
V tejto fáze sa doporučuje používať i organickú kyselinu mravčiu, ale ja som ju dosiaľ nepoužil a preto nemám s ňou skúsenosti.

II.fáza – jesenné ošetrenie

Druhá fáza ošetrenia včelstva je dôležitá, lebo ako som už spomenul časť klieštikov prežíva z I. fázy a keby sme neurobili fumigáciu, budúci rok sa nám prejaví vysokou zamorenosťou včelstiev. Vlastné kontroly po fumigácii potvrdzujú túto potrebu, lebo početnosť klieštika je vysoko preukazná .Ak ale robíme fumigáciu včelstiev, musíme ju robiť dôkladne. Čo to znamená “robiť ju dôkladne”.
Urobiť predprípravu včelstiev, aby v čase fumigácie nebol na plástoch ošetrovaných včelstvách žiaden plod! Tento stav dosiahnem vhodnou izoláciou matky na 21 dní. Tu postupujeme striktne bez akýchkoľvek výhovoriek. Včelári sa často spoliehajú na to, že “hádam” už plod vo včelstvách nebude, alebo počkajú keď už plod nebude. Ďalej sa uspokojujú tým, že dvojročné matky už nebudú v tom čase plodovať, pretože nemajú včelstvá uteplené a pod. Ani jedno ani druhé nie je pravda. Plodovanie včelstiev vždy záleží od poveternostnej situácie, preto sa na to včelár a zvlášť včelár s väčším počtom včelstiev nedá a ani nemôže spoliehať. Náhoda do serióznej včelárskej praxi nepatrí, preto včelár musí postupovať pragmaticky a nie náhodile. Moje pokusy v tomto smere po viac rokov hovoria niečo iné a tak uzatváranie matiek robím ako bežný každoročný technologický postup v príprave včelstiev pred fumigáciou. Túto fázu izolácie matky môžeme vynechať, ale len vtedy, keď robíme aerosolovanie včelstiev prístrojom VAT 1 začiatkom decembra. Posledné roky matky neizolujem, ale fumigujem až v novembri, keď včely plod neošetrujú.

Ešte dodávam výsledok mojich pozorovaní o plodujúcich včelstvách v októbri. Tak ako plodovali mladé, plodovali i staré matky, v uteplených aj v neuteplených včelstvách. Z celkového počtu mladých matiek polovica plodovala a tak isto z matiek dvojročných. Ešte raz dodávam, ak chceme v tejto otázke dosiahnuť optimálny stav, t.j. udržať včelstvá bez klieštika včelieho na kondíciu včelstiev, musíme potrebné práce každý rok vykonať bez akýchkoľvek podmienok Najlepší spôsob ako mať včelstvá pri fumigácii bez prítomnosti akéhokoľvek plodu je izolácia matiek na 21 dní vo vhodných izolátoroch. Ani mechanické odstraňovanie plodu s plástov nedoporučujem, pretože je to namáhavé, neestetické ale hlavne nedokonalé, môžeme neodstrániť bunku s klieštikom. Na izolovanie matiek používam veľmi jednoduchý izolátor, do ktorého majú prístup včely (Včelár r.1991), (nie do klietky, do ktorej nemajú včely prístup), v ktorom M prežije v dobrej kondícii. Matky vkladám do izolátorov 20.9, ktorý zakvačený na drôtiku spustím do rozšírenej uličky v strede chumáča. Tento termín je zvolený zámerne, po ich vypustení už roky býva veľmi vhodné počasie na fumigáciu. Zadymovanie nie je problémom v úľoch, ktoré sú na túto činnosť prispôsobené. Ja mám úľové dno prístupné zozadu, ktoré je celoplošne prekryté kovovou sieťou (kvôli odberu peľu som ju odstránil), pod ktorú vkladám kontrolnú podložku na zber odpadnutých klieštikov. K zadymovaniu používam Varidol FUM, Avartin a teraz Tactic, ktorý aplikujem v počte dvoch kvapiek na priložený pásik papiera zohnutého do tvaru obráteného V. Do včelstiev zimujúcich v dvoch-troch debničkách dávam tri kvapky prípravku. Letáče dopredu uzavriem molitanom a horiaci pásik na plechovej podložke vkladám zozadu do podmetu. Letáče nechávam 20-30 min uzatvorené, fumigant dokonale pokryje úľový priestor. O 24 hodín robím kontrolný zber a vyhodnotím úspešnosť letnej a jesennej fázy ozdravenia včelstiev. Druhé ošetrenie nerobím, nie je potrebné, možno v mimoriadnych prípadov. Len takto robený kombinovaný boj proti klieštikovi včeliemu, prináša prospech včelstvu ale i včelárovi. Som si vedomý toho, že je to práca náročná, ale kto si ju neosvojí a neprijme za svoju, nedosiahne úspech, či sa to niekomu páči alebo nie.
Kontinuálne ošetrenie včiel zahŕňa aj biologický boj, pozostávajúci z odstraňovania zaviečkovaného trúdieho plodu zo stavebných rámikov, čím v určitom množstve znižujeme početnosť klieštika vo včelstve i keď vieme, že len ním by sme úspešní neboli. Striedaním ochranných látok v jednom roku, dosiahneme dlhodobú zábezpeku pred návykom škodcu na hubiacu látku. Ak klieštik unikne z dosahu Gabonu PA 92, pretože začína alebo je už rezistentný, neunikne následnej fumigácii amitrazu a naopak. Nebezpečie návyku na umelé syntetické látky hrozí z nevedomosti a hlavne ľahostajnosti niektorých včelárov, ktorí použijú z finančných dôvodov Gabon aj dvakrát, umiestnia ho na okraj plodového telesa, Avartin po záručnej lehote a pod. To všetko znižuje účinnosť hubiacich látok, parazit je zasiahnutý dávkou, ktorá ho nezabije, prežíva a svoju “skúsenosť” odovzdáva potomkom, ktorí sú už pripravení prijať ponúknutý jed, bez toho aby uhynuli. Rezistentnosť – odolnosť živočíšnych škodcov, nie je výmyslom niekoho, je to fakt, ktorý nesmú podceňovať ani včelári.

Anton Turčáni, Závada

Poznámka redakcie: všetky návody liekov a prípravkov nájdete v tomto článku: