Zo zápiskov môjho včelárenia

Slúžil som ako aktívny rotmajster v čsl. armáde v roku 1926 som onemocnel na nervovú chorobu. Bol som daný do penzie, pretože som nebol schopný žiadnej práce a odsťahoval som sa do svojej rodnej dedinky. Lekári mi odporúčali, aby som sa zamestnával nejakou ľahkou prácou. Vyvolil som si včelárstvo.

[private role="subscriber"]

Už vopred som si dal spraviť dva úle zadováky v miere 24 x 18. Počal som navštevovať okolitých včelárov a prosil som ich, aby mi predali 1 roj. Každý mi sľuboval, pokiaľ ho nemal, ale keď dostal, ponechal si ho pre seba. Podotýkam: boli to včelári všetko neorganizovaní, ktorí čakajú od včiel len med, ale dať im nechcú nič.
Konečne som sa rozhodol ísť 3 hod. peší za jedným včelárom do Rožňovej Neporadze, k p. L. Prosil som ho, aby mi predal i poslal roj, až bude mať. A opravdu, dňa 14. júla 1926 priniesol mi jeho syn roj. Bola to moja najväčšia radosť. No, ale jako s tým narábať? Nerozumel som tomu. Keď som chcel niečo s nimi robiť, musel som stále do knihy pozerať. Včely som dobre kŕmil, aby si niečo postavily na zimu. V vskutku, behom 14 dní vystavily 10 rámikov. Predpoveď starých včelárov, ktorí tvrdili, že včely padnú, sa nesplnila. Včely som dobre zazimoval a v budúcom roku daly mi veľmi silný roj a k tomu 12 kg medu.
V tom istom roku, keď som začal včeláriť, oboznámil som sa na jaseň s dvoma včelármi-odborníkmi: p. S. a p. strm. K., s ktorými som sa časom radil, čo a jako mám robiť. Dňa 15. nov. 1926 vybrali sme sa so strážm. K. do obce Pravotice, kde sme kúpili dva koše. Tie boly tiež veľmi slabé. Pomocou dvoch chlapov dopravili sme ich do môjho novovystaveného včelienca. Počasie bolo veľmi pekné. Hneď som im dal 10 kg cukru, ktorý spracovaly a boly dobre zazimované.

Rok 1927.

Prišla zima. Aby som bol z jará dostatočne pripravený, spravil som si 6 klátov o miere 34 x 27 a 2 koše. Pripomínam, úle som nespravil dľa presnej miery a ešte aj teraz sa na ne hnevám. Staré príslovie: „Skúpy dvakrát kúpi”, sa tu úplne uplatnilo. Úle je najlepšie dať spraviť presnému, dobrému majstrovi. Uvediem príklad: S mojou prácou ma úle stály 1 kus 65.— Kč. Dobrý majster žiadal za 1 kus 100.— Kč. Vedľa toho som čítaval včelárske knihy a radil sa s dobrými včelármi, čo a jako mám robiť.
Prišiel apríl. Začal som podkrmovať. Včely veľmi silnely. U jedného koša som pozoroval, že včely stále vynášajú podlhovastých červíkov. Rozmýšľal som, čo to môže byť. Išiel som k p. Š., aby mi vysvetlil, čo je to a čo mám robiť! som k p. Š., aby mi vysvetlil, čo je to a čo mám robiť. Povedal mi s úsmevom: „Mole, keď však budú včely silné, vynesú si ich samé.” Šiel som zas domov a pozoroval som, či to robia. Vynášaly ich každý deň. Ja som im tiež pomáhal každý deň chytať a zabíjať.
Včely sa tak vyvrcholily, že ten istý kôš dal mi 4 roje. Prvý mi dal 19. VI. Druhý kôš mi dal 3 roje, klát 1 roj. Tak som vstúpil na množstvo včiel 8 klátov a 3 koše.
Roje som opatroval a kŕmil, aby len zostaly. Medu nedaly žiadneho, až na ten spomenutý klát, ktorý mi dal 12 kg. Na jaseň som včely dobre zazimoval a nechal v plnom pokoji.

Rok 1928.

Prišiel rok 1928, zima. Čítaval som knihy. Úle som si dal zhotoviť dobrému majstrovi, 6 kusov, s ktorými som veľmi spokojný. 1 kus, miery 34 x 27, stál ma 104.-Kč
Na jar som kúpil 50 kusov agátov a dal vysadiť na voľné miesta. Len ľud nemal k tomu porozumenia – asi polovica ich vyhynula. Robil som to na upomienku 10. výročia slobody.
V apríli začal som včely podkrmovať a koncom mesiaca sa začaly pripravovať k rojeniu. 1. mája za krásneho dňa prišla veľká búrka, takže včely, jak boly v poli, zbilo a tým veľmi zoslably. Rojenie sa pretiahlo až do konca júna á začiatku júla. Zase som dostal z každého koša 2 roje, spolu 6, a jeden klát mi dal tiež roj. Všetky som usadil do klátov a jedného koša, bárs niektoré boly slabé, keďže som chcel za každú cenu zvýšiť počet čeľadí. Roje som usilovne podkrmoval, aby zosilnely a nezhynuly.
Roje z roku 1927, bárs boly veľmi silné, úplne zoslabil a nedaly mi nič medu. Tie roje, čo boly slabé, daly mi 35 kg medu, bárs bol veľmi biedny rok na náš kraj bánovský.. Počet včelstiev sa mi zvýšil v tomto roku na 18, a síce 14 klátov a 4 koše. Na jaseň som im dal 100 kg cukru a dobre zazimoval.

Rok 1929.

Zima bola tuhá, snehu napadlo až 60 cm. Trvala celý január. 11. februára vystúpila na – 36° C. Aj celý marec bol veľmi studený. Dňa 23. marca robily očisťovací prelet a pri tom som spozoroval, že niektoré včely nosily. biele obnôžky (asi zo starých, spráchnivelých vŕb). Po tejto krutej zime boly všetky včely zdravé a veselé a normálne boly opatrené.
Apríl bol studený a bolo treba kŕmiť. 5 mája sa zjavil kvet na stromoch, ale veľmi málo, keďže puky po krutej zime čiastočne pomrzly.
28. mája ukázal sa agátový kvet. Prišly vetry a studené noci — agáty nemedovaly.
3. júna všeobecná prehliadka včelstiev, ktoré som našiel úplne v poriadku. Niektoré majú medník čiastočne medom zanesený.
29, IV. došlý mi dva objednané úle značky jub. „Vácha”, vzor 24, veľkosť 39 x 24, vrchom i zo zadu prístupné, 1 medomet a váha. Toto všetko potrebujem k rozvoju včelárstva. Úle sú moderné a praktické. Vývin včelstiev budem pozorovať. Dnes som dostal z čísla 10 a 13 roje, ktoré sú silné. Jeden som umiestil do došlého úľa a druhý som pripojil k slabšej rodine.
Vyhliadky na medobranie sú špatné. Keď nám nedá nič druhá ďatelina, bude tento rok zase slabý. Podotýkam, že som pri dome asi 500 stvor, siah zasial faceliou. Okrem toho vysial som na voľné miesta okolo potoka a kanálov 7 kg tohoto semena: faceliu, esparzetu, olejku, pohanku, komonicu. Semä sa ujalo a krásne kvitne. Asi ani to nepomôže, ak nie je na to dobrý rok. Poznám jedného pr. včelára, ktorý hovorí: „Keď je dobrý rok na medovanie rastlín, zanesú včely každý voľný priestor.”
5. augusta. Začiatkom augusta ukázaly sa pekné časy a včely začaly pilne nosiť. Prírastok na váhe bol až vyše 2 kg denne.
15. augusta vybral som med z 11 klátov, a to 255 kg. Som úplne spokojný.
Med som speňažil za Kč 3000. – mimo domácnosti.
Vosku som získal 4 kg. Všeobecne bol rok 1929 pre nás, včelárov, veľmi dobrý. Vykŕmil som 150 kg cukru a včely dobre zazimoval.
Týmto by som uzatváral tento rok s veľmi dobrým ziskom, keďže niektoré kláty daly mi 33 kg medu, čo sa v našom kraji zriedka stáva. Po čom som túžil, to sa mi splnilo a podarilo. Dokázal som starým včelárom, že to ide, len treba investovať do toho a nie včeláriť v starých klátoch.
Moji kolegovia, ktorí ma občas navštevujú, sa divili, keď som im ukázal výsledok. „To nie je možné”, hovorili, „veď ja včelárim už toľké roky a nemal som nikdy toľko medu.” Za chrbtom si robia poznámky, že je to asi z cukru robený med. Ja si však tých poznámok nevšímam a radím im: Priatelia moji, zahoďte tie Vaše dlabáky a nenechajte staré, moľové súše a špinu 20 rokov v kláte. Vy ste ich zdedily od svojich otcov a tak sú až doteraz. Vtedy to bolo dobré, ale dnes je iný čas. Pracujte dľa dneskajšej, pokročilej metódy, čítajte odborné knihy, navštevujte včelárske výstavy, skúmajte, čo tam nového a pri tom včelárte s pár rodinami! – Zistil som, že lepšia je jedna dobrá, silná čeľaď, ako 10 zlých.
30. novembra som včely zazimoval.

Rok 1930.

13. – 14. januára včely robily očisťovací prelet. Zima je mierna. Pole je pokryté slabou vrstvou snehu. Cez zimu dal som si zhotoviť 3 úle miery 34 x 27 a tri úle som kúpil od vr. H., jeden prázdny a dva so včelami za summu Kč 500.—, Po prehliadke som zistil, že jedny nemajú matky. Tie som spojil s druhým úľom. Nebol som veľmi spokojný. Preto by som odporúčal, kto si chce kúpiť včely, nech kúpi na jar silné čeľade, lebo vtedy možno sa presvedčiť o stave včiel a o matke, jako kladie. j
12. marca štyri koše, ktoré boly dobré na roje, som preložil do úľov, keďže na roje už nereflektujem. Počet mojich včelstiev vstúpil na 20 a dva úle zostaly prázdne.
15. marca úle som umiestil dľa čísiel od 1 – 22, prefarbil a dal do vzorného poriadku.
24. marca som zistil, že jedny včely sú bez matky, ktorým som dal mlaď.
24. apríla v tom istom úli som zistil oplodnenú matku, ktorá veľmi dobre kladie a je dobrá.
25. apríla rozkvitly ovocné stromy a začalo pribúdať na to aj upotrebily, takže musím zase podkrmovať.
10. mája prestaly kvety medovať. Čo pribudlo na váhe, to aj upotrebily, takže musím zasa podkrmovať.
26. mája ukázal sa agátový kvet a začalo pribúdať na váhe denne priemerne 1.50 – 1.80 kg.
28. mája prehliadka včelstiev. Zistil som, že č. 19 je hrboplod, ktoré som vymietol a úľ nechal voľný. Zostalo mi 19 čeľadí a 3 prázdne úle.
10. júna pri prehliadke zistil som prírastok na váhe 15 kg.
4. júla zase prehliadka. Výsledok je dobrý, takže ma to až prekvapuje a moje nemocné nervy ukľudňuje, lebo tu trávim najväčšiu čiastku dňa. Medníky boly úplne zanesené medom.
5. júla spravil som tri umelé roje, ktoré som umiestil do voľných úľov.
10. augusta vytočil som 235 kg medu a získal 3 kg vosku, teda o 20 kg menej, ako v minulom roku. Príčina bola asi tá, že august bol suchý a ďateliny nemedovaly. Zároveň som im dodal patričný cukor.
15. – 18. okt. boly krásne dni, ktoré boly vhodné k výletu.
28. nov. včely urobily úplný očisťovací výlet, pri čom som spozoroval žlté obnôžky. Na váhe ubýva denne 2 – 3 dkg. Za všetok med som utŕžil 2100.- Kč.
30. nov. som včely úplne zazimoval.

Rok 1931.

Január. Zima pekná a kľudná. Nebo je krásne modré – neváľajú sa po ňom oblaky, lebo tie spadly na zem a utvorily na nej asi 20 cm hrubú bielu prikrývku, takže slnko sa každý deň opiera o môj včelienec a prebúdza moje včeličky zo zimného pokoja. Tie sa potešia, že to už iste jaro je tu, vyletia von, ale zasa sa vrátia, lebo sa boja chladu, ktorý vonku panuje. Ešte niekoľkokrát sú včelky klamané slniečkom, ktoré ich láka von, ale až 22 februára mohly spraviť očisťovací prelet, pri čom som spozoroval, že č. 7 a 18 sú spadnuté. Príčina bola tá že nemohly sa dostať k zásobám.
16. marca začaly nosiť obnôžky. Do konca mesiaca bolo chladno.
Apríl bol krutý. Zima bola na odchode, ale ona nemienila ešte odísť. Chcela si vynahradiť to, čo zameškala v zimných mesiacoch. Jaro sa neukazovalo – celá príroda spala pod čarovnou mocou Zimy. Darmo sa slniečko usmievalo, darmo vystupovalo vyššie a vyššie, zem sa nechcela prebudiť. Až konečne 27. apríla sa ukázal prvý kvet marhuľový a 4. mája začaly kvitnúť stromy. Kvitnutie trvalo až do 20. mája. Zásoby včiel boly úplne vyčerpané, musel som ich podkrmovať. Na konci mája začal kvitnúť agát a bolo príjemné počasie. Váha ukazuje denne prírastok 2.50 – 2.60 kg.
Jún bol priaznivý a na váhe pribudlo za celú dobu 36 kg. Koncom mesiaca som spravil dva umelé roje. V júli prestala snáška a váha ukazovala úbytok. Koncom júla začalo pribúdať zase na váhe, a to 2.70 kg denne. 8. augusta som vytočil 325 kg medu a 3.30 kg vosku. 20. augusta boly kŕmené včely cukrom, každá čeľaď dostala 10 kg. Nasledovaly dažde do konca septembra. Potom boly krásne časy a dňa 1. okt. boly včely zazimované.
Všetky tieto poznámky som robil po dobu päť rokov pre ďalší rozvoj včelárstva a pre poučenie včelárom – začiatočníkom. Lebo človek, keď chce niečo robiť, musí byť dobre informovaný a musí rozmýšľať, čo je dobré a čo nie. I ja som bol neskúsený a nemal mi kto poradiť, utrpel som i väčšie škody, a za tým ešte aj teraz banujem. Je pravda: mám krásny včelienec a dobré včelstva aj úle; lenže keď skúsim druhé úle, vrchom prístupné, z ktorých mám tiež 2 kusy značky „Vácha 24″, je to veľký rozdiel tá práca a tá. Vrchom prístupný úľ prezrem za 2—5 minút, zakiaľ na zadovák potrebujem niekedy aj pol hodiny. So žihadlami je to tiež tak. Pri zadovákoch dostanem až o 80% žihadiel viac. Pri tom podotýkam, že tie žihadlá sú tiež niekedy potrebné. Tak na pred piatimi rokmi cítil som bolesti v celom tele, dnes však už nie, čo pripočítavam tým žihadlám.

Dľa môjho pozorovania včelstva v týchto moderných úľoch sa neskoršie vyvinujú a preto nie som s nimi úplne spokojný, lebo i medný výťažok v nich je menší. Možno, že sú aj matky chybné.
Úľové letáče mám rôzne; dľa môjho pozorovania sa mi najlepšie osvedčily spodné.
Dodatok: Za med som utŕžil Kč 2300.—. Bol predávaný na drobno po 12.— Kč za 1 kg.

Štefan Paška, rotm. v.v., Dol. Naštince

zdroj: Slovenský včelár č.7-1932

[/private]