Slovensko má za sebou nepríjemný debut: Európska komisia totiž prvýkrát rozhodla, že budeme musieť Bruselu zaplatiť pokutu v prepočte za 152 miliónov korún.
[private role="subscriber"]
V čase, keď sme vstupovali do únie, sme totiž mali nadmerné zásoby cukru. Verdikt je po dvoch rokoch rozhovorov konečný. “Pôvodne sme mali zaplatiť viac,” tvrdí exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon, za ktorého pôsobenia sa konanie začalo.
Nie sme sami
Okrem nás sa pokute nevyhne ani Estónsko, Cyprus, Lotyšsko a Malta. Celková pokuta pre tieto krajiny je 57 miliónov eur, čo je vyše dvoch miliárd korún. Zásoby cukru nad stanovenú kvótu únii prekažajú, pretože narúšajú rovnováhu európskeho trhu. Brusel tvrdí, že tieto krajiny vytvárajú špekulatívne zásoby. Európska komisia by preto musela začať s intervenčnými nákupmi cukru nad povoleným limitom, ktorý by potom odišiel na trhy mimo únie. Stálo by to stovky miliónov eur. Ak by slovenskí podnikatelia skutočne mali nadlimitné zásoby, tak by zarobili na rozdieli v cenách cukru pred a po vstupe do únie. Hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva len dodáva, že “Slovensko využilo všetky možnosti na zníženie postihu a teraz je povinné sa s pokutou vyrovnať”.
Hľadanie vinníkov
Slovensko a ďalší štyria noví členovia mali pôvodne nadlimitné zásoby cukru odstrániť do 31. marca. Hoci sme ich znížili o 1 797 ton, na celkový prebytok 10 225 ton to nestačilo, argumentuje komisia. Za každú tonu navyše preto teraz musíme zaplatiť 499,5 eur. Každá členská krajina zisťuje, ktoré podnikateľské subjekty mali nadmerné zásoby. “V zmysle európskej legislatívy musia tento poplatok zaplatiť práve tie subjekty ktoré ich mali.” Ministerstvo teraz bude od týchto firiem vymáhať peniaze.
Štát nemusí o peniaze, ktoré zaplatí na pokute, definitívne prísť. Rezort pôdohospodárstva totiž môže financie vymáhať od firiem, ktoré sa nadmernými zásobami previnili. “Platobná agentúra bude pokutu od nich vymáhať v správnom konaní a to vo výške stanovenej rozhodnutím Európske komisie,” tvrdí Fajtová.
Potravinári sa bránia
Podľa riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska Jarmily Halgašovej však potravinárske podniky žiadne špekulatívne zásoby nerobili. “Lebo výrobky, v ktorých je cukor, majú obmedzenú dobu trvanlivosti a niektoré podniky možno mali v pláne rozširovať výrobu a tak potrebovali aj viac cukru.” Sankcie považuje za retroaktívne, lebo podľa nej prijal Brusel tieto opatrenia pred našim členstvom v únii. |
Odolávajú Bruselu
Prebytkom potravín na trhu sa musia členské štáty Európskej únie brániť aj podľa prístupovej zmluvy s EÚ. Keby tak ale robili napríklad pomocou zvýšených ciel, dostali by sa zasa do konfliktu so Svetovou obchodnou organizáciou. To znamená, že ani Slovensko, ale aj ďalší noví členovia majú sťažené vytváranie účinných opatrení proti prípadnému vytváraniu zásob.
Podobne ako cukor, posudzoval Brusel aj zásoby ďalších komodít, ako sú mandarinky, ryža, huby, bravčové mäso a iné. Európska komisia začiatkom tohto roka tvrdila, že aj týmito potravinami narušili noví členovia EÚ európsky trh. Sankcie vyčíslila na 382 miliónov eur (asi 14,4 miliardy korún), z čoho na Slovensko má pripadnúť okolo 30 miliónov eur (1,13 miliardy Sk). Proti hrozbe pokút nové členské štáty spoločne protestovali. Zámery Bruselu odmietli s tým, že žiadne nepovolené prebytky nemali. “Na Brusel sme vyvinuli sústredený tlak. A tak k meritórnemu rozhodnutiu zatiaľ nedošlo,” dodal Simon.
Hrozba pokút za potraviny
Slovensko 30 miliónov eur (1,13 miliardy Sk).
Poľsko 136,9 milióna eur (5,16 miliardy Sk)
Maďarsko 89,2 milióna eur (3,36 miliardy Sk)
Česko 39,7 milióna eur (1,49 miliardy Sk)
Za čo nám ešte hrozia pokuty
– nedodržali sme pravidlá verejného obstarávania pri výstavbe diaľnice D3 v úseku Hričovské Podhradie – Žilina – Strážov
– pri volaniach na jednotné európske tiesňové číslo 112 neposkytujeme informácie o polohe volajúceho
– sme posledným členským štátom, v ktorom chýba prenositeľnosť pevných čísiel
– neoznámili sme opatrenia na zavedenie smernice o energetickej hospodárnosti budov
– Brusel sme neinformovali o prevzatí dvoch smerníc o železniciach do národnej legislatívy
Zdroj: SITA, TASR
onyxer
[/private]

Potravinári sa bránia
Neviem či som kompetentný odpovedať, ale mám informácie, že včely prezimovali na denaturovanom cukre zle, takže sa neodporúča ho použiť.
Minulú sezónu 2006 sa na Slovensku testoval denaturovaný cukor. Mohol by niekto z kompetentných oboznámiť včelársku verejnosť o výsledkoch tohto testu a či sa takýto cukor aj dostane ku včelárom ešte v tomto roku ? Ďakujem
Z tohto vidieť že slovenskú vládu zaujíma len vlastné vrecko a nie potreby národa. Ak chcem kúpiť lacnejší cukor tak musím ísť do čiech. Tam ho kúpim lacnejší a dokonca slovenský.
Vždyď je to na hlavu. Včela je hospodářské zvíře a tudíž cukr, který je určen k intervenci je možné přes SZIF (u nás v ČR) prodat levněji. Umožňuje to Unie svou cukrovou směrnicí, ale ne … ono by se musel cukr denaturovat. A to se v dnešní době neví jak? …
Směšné. Naco máme vědátory přes cukr a včely, když neumí ani říci čím bezpečně denaturovat cukr pro včely a fondu, který pustí jistým způsobem znehodnocený cukr pro krmení levněji. A co 100 000 včelstev je přeci až 1 000 t cukru mimo kvótu ne? A ani jednotnost včelařů v ČR nepomůže k takovému výsledku slovenští přátelé. 🙂 🙂 🙂
Pěknej den.
Pozorne sledujem túto nekalú špekuláciu s cukrom od r.2OOO
Min.pôdohospodárstva Z.Simon narobil v tomto smere obrovské chyby.Keď sa nemohol cukor dostať do obchodu,existovala možnosť uvolniť časť zásob pre vinárov,potravinárov a včelárov.Včelári by si zmiernili svoje straty ,ktoré nastali po importe lacného medu do Európy.
Jeho postoje,vyjadrenia a činy boli pre slov.poľnohospodárstvo sabotážou.
Proti včelárom bol zaujatý a nespravodlivý.
Dlhoročný produktívny včelár.