Podľa skúsenosti z predchádzajúcich rokov rojová nálada vo včelstvách vzniká zakvitnutím repky ozimnej. Aby sa dalo predísť vyrojenie včelstiev vypracoval som pre seba plán na potlačenie tohto javu.
[private role="subscriber"]
Predpokladajme, že repka zakvitne na mojom stanovišti, ktorú mám zasiatu tohto roku hneď vedľa včelnice, tak ako po minulé roky, 23.4. Včelstvá zakladajú materské bunky týždeň po začiatku kvitnutia.
Aby k tomu nedošlo bude treba, najmä silné včelstvá tlmiť v rozvoji, a to tak, že ich v predstihu oslabím odobratím prebytočného zaviečkovaného plodu. Toto môžem urobiť na začiatku kvitnutia repky alebo aj skôr podľa rozvoja včelstiev, ktoré ešte neprejavili rojovú náladu. Odložence ak chcem robiť, musím mať na tento úkon pripravené matky alebo zaviečkované materské bunky. Pre krátkosť času od prvého jarného preletu sa k oplodneným matkách nemôžem dopracovať. A ak by aj to bolo možné, po repkovej znáške u mňa nasleduje agátová znáška. Mladé matky by sa rozplodovali do tohto termínu a agátová znáška by vyšla navnivoč, lebo včelstvá s mladými matkami by namiesto zberu nektáru vychovávali plod.
Zostáva mi na vytvorenie odložencov dochovať len potrebný počet zaviečkovaných materských buniek. Túto prípravu na získanie materských buniek musím urobiť pred 10.4., lenže v tomto čase nemá rojovú náladu na prijatie série na chov matiek nijaké včelstvo. Už v predstihu, v minulom roku, som určil včelstvá z ktorých by bolo možne odchovať matky. Tieto včelstvá vyberiem ako chovné. Matku v nich izolujem v hornom NN cez mriežku a medzidno s otvoreným letáčom. Do tohto nadstavku prevesím z dolných nadstavkov dva krycie plásty s medom a do stredu umiestnim plodový rámik s matkou. Zostávajúci priestor vyplním vystavanými plástami a medzistienkami. Po odobratých rámikoch v spodných nadstavkoch ich doplním plodovými plástami bez včiel z iných včelstiev takým spôsobom, že z ostatných včelstiev odoberiem po jednom plodovom rámiku.
V mojom prípade stačí štyri plodové rámiky ( okolo 20 – 30 dm² ), ale nič sa nestane keď ich bude viac, ostatný priestor doplním vystavanými rámikmi. Plodové plásty usporiadam tak, aby boli v strede nadstavkov. Včely musia obsadať všetky rámiky v nadstavkoch, ak tak nie je mám veľký priestor v úli, ktorý treba upraviť. Po deviatich dňoch ( ak nie je znáška včelstvo treba podnecovať ) môžem po odobratí vrchného nadstavka, kde sa nachádza matka, utvoriť so starou matkou odloženec. Do spodnej častí, kde mám už len zaviečkovaný plod, môžem založiť chovnú sériu. Keďže je to len neodskúšaný plán predpokladám, že už v neprítomnosti matky v dolnej častí úľa pod mriežkou včelstvo založí na vlastnom plode materské bunky a tie pri založení série musím odstrániť a ja si myslím, že aj použiť, zužitkovať.
Ďalšie možností podľa uváženia, buď chovné včelstvo rozoberiem po dozretí materských buniek ( na 14 deň od položenia vajíčka ) na odložence alebo zužitkujem materské bunky do odložencov, ktoré som vytvoril z iných včelstiev na zabránenie rojenia. Chovnému včelstvu ponechám len jednu materskú bunku. Toto včelstvo, ak ho nerozoberiem na odložence treba posilňovať plodom z iných včelstiev.
Odložence sa snažím robiť z plodových plástov so včelami na ktorých sú už všetky bunky zaviečkované. Stalo sa mi, že odloženec z pridaného otvoreného plodu založil náhradné materské bunky a matka ktorá sa vyliahla z predtým pridanej materskej bunky ufujazdila s rojom. Ak do odloženca pridáme aj plasty s otvoreným plodom, musíme si označiť pridanú materskú bunku, že kde sa nachádza, aby sme vedeli ostatné náhradné materské bunky zrušiť.
Po repke nastupuje agátová znáška na mojej včelnici, ktorú považujem za hlavnú, preto odložence robím veľmi silné ( dva nadstavky NN plné zaviečkovaného plodu ). Odloženec za niekoľko dni zmohutnie, potrebuje rozšírenie o ďalšie nadstavky s vystavaným dielom a medzistienkami. Ak už prebieha znáška z agáta odložence rozširujem len vystavaným dielom. Prakticky z odloženca je plnohodnotné včelstvo pripravené na znášku.
To bola jedná schéma zabránenia vyrojeniu.
Tá druhá je takáto:
Vyčlením si niekoľko chovných včelstiev. V nich v predstihu vzniku rojovej nálady, sa budem snažiť dochovať materské bunky na použitie do iných včelstiev. Chovné včelstvo, tak ako bolo spomenuté vyššie posilním plodovými plástami bez včiel z iných včelstiev. Ak uznám za vhodné, že včelstvo je dostatočne silné na chov, chovné včelstvo rozdelím mriežkou na polovice ( predpokladom je, že včelstvo sa nachádza vo viacerých nadstavkoch ). Matka musí byť nad mriežkou, ak ju nenájdem, za tri – štyri dni skontrolujem prítomnosť vajíčok, či sa nachádzajú nad či pod mriežkou. Ak je matka pod mriežkou, stačí prehodiť nadstavky, aby sa matka dostala nad mriežku.
Usporiadanie plástov je nasledovné: všetok zaviečkovaný plod premiestnim pod mriežku na zámenu za prázdne plasty, ktoré umiestnim nad mriežku. Mriežku prikryjem fóliou a to tak aby v zadnej častí úľa bol prechod včiel medzi nadstavkami v šírke 2 – 3 cm a oddelím medzidnom s otvorený letáčom pre hornú časť včelstva . Po jednom dni v spodnej časti pod mriežkou s fóliou a medzidnom môžem založiť chovnú sériu, ktorú umiestnim medzi otvorený plod do stredu nadstavku. Tento úkon môžem robiť iba vtedy, keď včelstvo už má zaviečkovaný trudí plod. To platí aj v predchádzajúcom prípade. Ak nezaložím chovnú sériu, po troch – štyroch dňoch včelstvo založí na vlastnom plode materské bunky na otvorenom plode pod mriežkou. Na to treba zakladený panenský plást ponechať pod mriežkou. Bunky na panenskom pláste s vajíčkami, kde chceme mať materské bunky rozšírime na 9 mm, tak aby sme nepoškodili vajíčko alebo akurát sa liahnucu larvičku.
V ostatných kmeňových včelstvách rozdelíme včelstvo podobne ako chovné, mriežku prikryjeme fóliu s ponechaním medzery. Do včelstiev bez príznaku rojovej nálady pod mriežku upevníme zaviečkovanú materskú bunku medzi plod. Vraj až po rozkladení mladej matky namiesto mriežky a fólie použijeme pevne medzidno. Rozdelenú časť pod mriežkou sústavné posilňujeme zaviečkovaným plodom od starej matky. Včelstvá s mladými matkami sa neroja.
Je to len plán a budem sa snažiť ho dodržať aj keď to niekedy zostane len na papieri. Negatívne poznámky si nechajte pre seba, ale privítam poznatky každého kto podobné metódy uplatnil. Tieto postupy nie sú mojím výmyslom ale prevzaté z literatúry.
Ján Vasilisa
[/private]
Na hľadanie a značenie matiek nemám čas a ani nervy.
Červinka, vaše návrhy mám dávno za sebou a ani jeden rojeniu nezabraní.
Keď ste teda zástancom rojivosti, tak si zoberte aspoň malé nožničky a oplodnenej matke odstrihnite koniec jedného krídla. Potom nemusíte sa báť, že Vám nejaký roj uletí. A keď prídete na včelnicu tak vyrojenú matku nájdete na zemi s malým chumáčom včiel. Matku potom môžete zobrať a dať do malého úľa ako záložnú. Ostatné včeli z roja sa vrátia späť do úľa. Výhodou je, že Vám žiaden roj neuletí. Najväčšie riziko nákazy na varoázu a včelí mor sú práve nechytené roje. Viem očom hovorím. Ja už som raz pálil 60. rodín. U nás sú tiež včelári, ktorí nemajú čas ani chytať roje. Tak zoberte nožničky a strihajte končeky jedného krídla, alebo berte plod zo silných včiel a posilnite si slabšie.vytváranie odelkov je tiež jedno z riešení. Je to najlepšia ochrana Vašich včelníc.
Pavol Červinka, http://www.medonosky.szm.sk
Nemôžem s vami súhlasiť. Ja mám z praxe overené to, že základom nerojivosti je veľkosť úľa a dobrá odvetrateľnosť úľa.
Matka má určitú kapacitu v kladení vajíčok počas sezóny. Ak jej včelár včas poskytne miesto na kladenie, to znamená koľko vajíčok nakladie, toľko sa vyliahne denne nových včiel. Ide o to, že má stále miesto kde klásť. Ja mám úle počas sezóny vysoké až 140 cm. Druhým faktorom je chov matiek, ktorý je založený zo včiel,ktoré majú výborné vlastnosti na produkciu medu, obranné schopností voči sršňom, čmeliakom a nepochádzajú od matky z roja. Sú to genetické vlastnosti chovu a praxe včelára. Ďalším faktorom je teplota v úle. To je dno celo sitové, letáč na celú šírku úľa a všetky očka na nádstavkoch otvorené. Používam neuteplené úle. A keď chcem rozširovať včely, tak najlepšie proti rojeniu je tvorba oddelkov. Pavol Červinka http://www.medonosky.szm.sk (vyskúšajte uvidíte)
Ja s Vami súhlasím. Kolega Vasilisa však chce uplatniť metódu demaré v obrátenom poradí a ja mu prajem úspech, nech mu to vyjde. Predpokladám, že nás o svojej skúsenosti bude informovať.
Demaree plán je spôsob predchádzania rojeniu známy v anglosaských krajinách podľa amerického včelára tohto mena. Popri premiestňovaní včelstiev je najčastejšie praktizovanou metódou. Mohli by sme ju tiež nazvať dištancovaním plodu od matky. Matku dáme na 1 až dva nezaviečkované plodové plásty do najspodnejšieho nadstavku. Zvyšok priestoru vyplníme súšami a medzistienkami. Naň dáme mriežku a nadstavok s otvoreným očkom a s medom, či inak bezplodovými plástmi. Celkom hore dáme nadstavky s plodom a očká na nich zatvoríme. Kombinujeme tu dve osvedčené a široko využívané stratégie chovu včiel : Zredukujeme dvojnadstavkové plodisko na plodisko jediné, čím včely prinútime ku skoršej tvorbe medu. Vasilisa tu niekedy vlani uviedol, že on má štvordebničkové plodiská, tak ich musí rozdeliť na dvojdebničkové. Opätovným zjednotením dvoch plodísk s matkami vytvoríme pre zvyšok sezóny dve silné spoločenstvá s dvoma matkami. Tieto tri kroky, rozdeliť, odchovať mladú matku a spojiť, možno urobiť v rozmedzí asi 6 týždňov a ďalej postupovať podľa stanoveného plánu, ktorý umožňuje kontrolovať rojenie po celú dobu včelárskej sezóny. Ak očakávame kvitnutie agáta okolo 20. mája, musíme s touto protirojovou metódou začať v polovici apríla. Tak to popisuje a chce dosiahnuť aj Vasilisa. Viac informácií o demaree pláne je [url=http://www.n-vcelari.sk/view.php?cisloclanku=2006042001]tu.[/url]
Ak včely aj napriek tomu prejavia sklony k rojeniu, pristúpime k alternatívnej metóde tvorby oddielkov na princípe separácie lietaviek a úľových včiel.
Ja som takto pochopil Vasilisov zámer z toho čo napísal.
Ale, kde je napísané, že včelstvo príde do rojovej nálady len vtedy keď je úľová zostava plná včiel? Mám nejeden prípad, keď včelstvo prestalo stavať medzisteny v počte 10 (na začiatku kvitnutia repky), na nedokončenej stavbe pripravilo M 10-20 materských kolísok a donútili M ich zaklásť. S takýmto včelstvom už nedalo “pohnúť” a končilo vyrojením aj v prípade, že včelár robil všetky zákroky o ktorých sa tu bavíte.
Ja viem, že používa nízke nadstavky. Za tri týždne, do 23.apríla ako uvádza Vasilisa, v období, kedy končia zimné včely, nie je možné, aby včelstvo narástlo do 6.-7. n-nadstavkov. To nedokázali včelstvá ani vlani, a to bola výnimočná jar. Sedem nadstavkov miery Optimal je 126 cm, to je 3,5 nadstavka miery “C” alebo 4,5 nadstavka miery “B”, prípadne 5 nadstavkov Adamcovej miery, či 5,5 nadstavka miery “A”.
A prečo by nebolo možné, veď Vasiľ používa len polovičné debničky.
Na Slovensku v Honte nie je možné aby včelstvo narástlo do znášky z repky na 6-7 nadstavkov.
Veď celý článok je o tom, aby som v 6-7 nadstavkoch nemusel hľadať matku.
Vasilisa, poznámky si nechaj pre seba. Ja som tu tiež pred rokmi [url=http://www.n-vcelari.sk/view.php?cisloclanku=2006042001]podobný článok napísal,[/url] ale som ho rozkreslil, aby to bolo jasnejšie, a predtým som sa presvedčil, že to skutočne funguje.
Ak sa ti neosvedčil preleták na plod alebo matečník v jednej úľovej zostave s medzidnom, tak ho treba urobiť na starú matku. Len ju treba vyhľadať a to je určite menej roboty ako podľa tvojho postupu. Najdôležitejšie je, oddeliť mladé včely od lietaviek.
A čo mám ja povedať, keď z 200 stráň textu som to vtesnal do tohto príspevku.
Asi som to zle napísal, keď taký skúsený včelár ako pán Bencúr nepochopil, že predchádzať rojeniu ( rojovej nálade ) je vždy lepšie, ako potom hasiť požiar. Počas prípravy na rojenie matka vo včelstve obmedzuje kladenie vajíčok a to vtedy, keď sú potrebné väčšie rozlohy plodu do hlavnej znášky.
Na Vašom blogu poznám obrázok ako utvoriť preleták, tak ako ste ho opísali vyššie, lenže to má svoje úskalia. Preleták na tom istom mieste ( urobil som ich desiatky ) rozdelený medzidnom do ktorého z jeho jednej častí by sa mali s poľa vracajúce sa včely vrátiť, ony potvory začnú obletovať úľ a nájdu tu rozdelenú časť včelstva kde je matka a nie tam kde je materská bunka alebo len otvorený plod. A rojová nálada nepohasla, lebo väčšia časť lietaviek sa vrátila k svojej matke. Pri samostatne stojacom úli nepomohlo ani otočenie letáča o 180 stupňov, čiže dozadu. Ale tento prípad je už o zabráneniu vyrojenia včelstva.
Myslím, že
[url=http://lh6.ggpht.com/_5ykbcvtGiYk/S4fvjWhRFWI/AAAAAAAACks/8eVoRBdciaM/Ako%20zabr%C3%A1ni%C5%A5%20vyrojeniu%20v%C4%8Delstva..jpg]takéto riešenie je jednoduchšie.[/url]
Preleták na plod alebo matečník.
Oddeliť ho medzidnom.
Robiť ho dopoludnia, aby všetky lietavky preleteli do preletáka.
Tým oddelíme mladé včely od starých a zabránime rojeniu.
Najspodnejší nadstavok vybavíme medzistienkami a dvoma plástami s najmladším plodom.
Z dodaného plodu lietavky vytiahnu núdzové matečníky.
Po deviatich dňoch vylámeme všetky núdzové matečníky z najspodnejšieho nadstavku a nasadíme ho ako najhornejší, bez novinového papiera. Sila včelstva zostane zachovaná.
Anton. Ty si mal minulého roku rojov neúrekom. Ja som ich mal oveľa menej. Ja si nemôžem dovoliť, aby sa včely vyrojili, pretože pre vysoké stromy nezoberiem ani jeden roj a pre mňa je to veľká strata. Preto hľadám iné riešenie ako rojeniu včiel zabraniť a dúfam že budem úspešný aspoň na tých 80%. Vasiľ
Vasiľ, zle si ma pochopil, ja som nenapísal, že netreba robiť opatrenie na zníženia rojenia včelstiev, ja som len napísal, že tento spôsob pre mňa je nevhodný. Je príliš zložitý.
Ja som taktiku boja proti rojeniu zmenil pred 3-4 rokmi, včelstvám, ak sa rozhodnú pre tento akt, tak im v tom nebránim, skôr ich povzbudím, aby roje roje vyleteli pre agátovou znáškou.
Na včelnici som im vytvoril podmienky, aby mali kde sadnúť, najlepšie sú kríky šípových ruží, divých trniek, hlohov, klenov a pod., potom je hračkou striasať roje do podloženej rojnici.
Je to môj zámer, na ktorý sa pripravím dostatkom voľných debničiek, starších úľov a dostatku zásobných súšov.
Aj vlani som pripravil osem 3 až 4 úľových zostáv, kde som umiestnil aj 3-4 roje, matky som umiestnil do IZO ANTI, pretože ma v tomto prípade zaujíma len med. A oplatil sa mi tento ťah, takto umiestnené roje mi nahradili všetky straty rojením včelstiev (vyrojilo sa mi asi 40 %).
Tento spôsob je pre mňa vysoko efektívny a o to každému včelárovi ide. Pritom bol vlk sýty (rojenie) a baran celý (dobrý výnos).
Faktom ostáva, že toto si môže dovoliť len ten, kto má na tmožnosti.
😆 😆
to je veľa čítať a nie robiť
Anton. Ty si mal minulého roku rojov neúrekom. Ja som ich mal oveľa menej. Ja si nemôžem dovoliť, aby sa včely vyrojili, pretože pre vysoké stromy nezoberiem ani jeden roj a pre mňa je to veľká strata. Preto hľadám iné riešenie ako rojeniu včiel zabraniť a dúfam že budem úspešný aspoň na tých 80%.
Podľa skúsenosti z predchádzajúcich rokov rojová nálada vo včelstvách vzniká zakvitnutím repky ozimnej. Aby sa dalo predísť vyrojeniu včelstiev vypracoval som pre seba plán na potlačenie tohto javu.
Vasiľ, nebudem hodnotiť Tvoj spôsob potlačenia RN, pre mňa je to hotový galimatiáš (neustále odoberanie, prekladanie, zámena pod a nad MMr, plásty s plodom či bez plodu), kým som prišiel k záveru, zabudol som čo bolo na začiatku. Je to špecifický boj, ktorý včelár v podstate nevyhrá.
Pre mňa je aj termín (aj keď sa všeobecne používa) “vznik RN” neprijateľný, pretože ten je pre včely špecifický, ak by sa nerojili, neprežili by. Pripadá mi to, akoby sa včelstvá rojili len preto, že včelár urobí niečo nesprávne a nie preto, že rojenie- rozmnožovanie je v nich geneticky dané. Včely rok čo rok začínajú svoj rozvoj tým, že sa snažia využiť dané možnosti v prírode, ak ich majú, roja sa, pretože len dostatok potravy dáva predpoklad na ich prežitie.
Potom zastaviť rojenie je len deštrukcia včelstva, ktorú riadi človek, niekedy sa mu to podarí a myslí si, že len preto, že je múdry, ale väčšinou svojimi zásahmi dosiahne pravý opak. Takže negatívne poznámky som predsa využil.
Ak tohoročný trend v zmene počasia bude pokračovať, tak nebude treba aplikovať necitlivé zásahy do včelstiev, nebude prečo!