Domov » Anatómia a biológia » Návrat k menším bunkám s veľkosťou 4,9 mm?

Návrat k menším bunkám s veľkosťou 4,9 mm?

0
0
Tento obah je prístupný len pre členov stránky.

About Milan Bencur

Check Also

Princíp regulácie tepla a vlhkosti vzduchu v úli

00Ak sa chystáte postaviť si úľ alebo dva, prosím, popremýšľajte o jeho konštrukcii. Nevyrábajte pekné …

Vývojové štádia a metamorfóza včelieho plodu

00Vývoj včely prebieha od vajíčka, ktoré sa mení v larvu, larva sa mení v predkuklu, …

17 komentárov

  1. 0

    0

    Nové poznatky z bojom proti varoáze sú uvedené v časopise MODERNÍ VČELAŘ. A ešte jedno moje zbožné želanie je také, aby sa v jednotlivých včelárskych kluboch ustanovili dátumy na liečenie včiel. Ak by sa toto podarilo, že by sa včely na Slovensku preliečili v priebehu dvoch týždňov, tak by klieštik dostal určite ranu pod pás a prenos zo včely na včelu by sa výrazne obmedzil. Ale to je asi nonsens. A ešte by sa mala zlepšiť práca dôverníkov, ktorí by sa mali sem tam pozrieť na včely svojich kolegov. V Čechách ma oslovil monitoring na varoázu.

  2. 0

    0

    Názory včelárov na otázku výhodnosti malých buniek sú veľmi polarizované. Skúsenosti ukazujú, že niečo nie je v poriadku s moderným včelárstvom orientovaným na prírodu. Zmenou veľkosti buniek sa skutočne dosiahne zdravé, produktívne včelstvo, ktorému sa darí bez klasickej liečby. Význam veľkosti buniek je veľký krok správnym smerom. Ale to je len jeden krok a ten nestačí. Ošetrenie kyselinou mravčou spôsobuje vo včelstve obrovský stres a ten tiež neprispieva ku zdraviu organizmu včelstva. Malobunkové včelárenie naďalej používa množstvo zaužívaných rušivých praktík, ktoré tak negatívne ovplyvňujú zdravie kolónie. S takouto technológiou je to naďalej len konvenčné, komerčné včelárstvo s rovnakými prioritami a zameraním na finančný prospech, ale s inou veľkosťou buniek. Klieštika sa nikdy nezbavíme. Môžeme však jeho spád minimalizovať prechodom na prírodné včelárenie. To znamená, nepoužívať medzistienky, ale orientovať včelstvá na prirodzenú stavbu diela. Vylúčiť doplnkové kŕmenie s cukrom a osvojiť si technológiu včelárenia s mednou komorou. Za predpokladu, že kŕmenie je potrebné, tak potom zásoby doplniť len s medom. Včelstvá nevyrušovať zvedavým prehliadaním a otvoriť ich len dvakrát ročne, pri jarnom rozšírení a pri letnom medobraní. Treba sa naučiť včeláriť v súlade s prírodou, sledovať život na letáči, čítať počas celého roka z podložky, a do úľa nazerať len cez povalovú fóliu a okno v stene úľa. Tak to robili aj naši dedovia. Malé bunky, to je dobrý, čistý krok správnym smerom. Len intenzívne snahy na obchodné zameranie aj v bežných menších včelárstvach vyvolávajú problémy s neklesajúcim spádom klieštika, a to aj v čistejšom prostredí prírodného včelárenia. Včelstvá v brtiach lesných stromov stále prežívajú, rozmnožujú sa, znášajú nektár, spolunažívajú s klieštikom bez kyseliny mravčej a bez avartínu.

  3. 0

    0

    Niečo na doplnenenie k problematike menších rozmerov včelích buniek:

    Mezistěna s menším rozměrem buňky nezabrání Varroa v množení

    Ve třech nezávislých opakovaných studiích v terénu se srovnávaly biometrie roztoče Varroa a včelích populací ve včelstvech na jedné z dvou plodových buněk: malá buňka (velikosti 4.9 ± 0.08 mm, včetně stěny) nebo konvenční velikosti(5.3 ± 0.04).

    V jedné ze studií, konečná populace včel byla významně vyšší ve včelstvech s malou buňkou ( 14994 +-2494 včel) než konvenční buňkou ( 5653 +- 1082). Avšak včelstva s malými buňkami měla významně vyšší populaci roztočů na plodu( 359.7 +- 87.4 proti 134.5 +- 8.7), procenta populace roztočů v plodu (49.4 +-7.1 proti 26.8 +- 6.7), a roztočů na 100 dospělých včel ( 5.1 +-,0.9 proti 3.3 +- 0.5). S třemi zbývajícími konečnými metrikami populace Varroa, byly střední trendy pro malou buňku nepříznivé. Došli jsme k závěru že mezistěny s technologií malých buněk nebrání populaci Varroa v růstu.

    Small-cell comb foundation does not impede Varroa mite population growth in honey bee colonies
    Jennifer A. Berry1, William B. Owens2 and Keith S. Delaplane1

    1 Department of Entomology, University of Georgia, Athens, GA 30602, USA
    2 Owens Apiaries, 4510 Springwood Drive, Monroe, GA 30655, USA

    Apidologie (2009)

  4. 0

    0

    Pozorovania včelárskych osobností vo svete potvrdzujú dávno známu skutočnosť, že včely, rodiace sa z diela s prirodzenou veľkosťou buniek 4,9 mm, prehryzú viečko bunky o 12 až 24 hodín skôr, ako včely vyvíjajúce sa v bunkách väčšej veľkosti. Príčiny tu nebudem rozoberať. Tento fakt vedie k menšiemu počtu párenia varroa pod viečkom a zároveň k znižovaniu jeho populácie vo včelstve. Takéto poznanie je oprávneným dôvodom na používanie staronovej generácie rámikov určených na prirodzenú stavbu diela s veľkosťou buniek 4,9 mm, ktorých horná latka je široká 22 mm, smerom nadol je ukončená v tvare trojuholníka, ktorého spodná hrana je povoskovaná, šírka pleca je 32 mm, ktoré určuje vzdialenosť medzi stredmi jednotlivých plástov.

  5. 0

    0

    Táto téma je v Polsku stále aktuálna. A nie iba tam. Celý svet sa s ňou zaoberá. V Polsku sa bežne predávajú medzistienky 54-51-49-46. Kto má o túto tému záujem, môže počas dlhých zimných večerov študovať fórum na tejto adrese http://free4web.pl/3/2,92259,225699,7565079,11,Thread.html;jsessionid=1od1ww9eqwjvs .

  6. 0

    0

    Dobrý článek.
    Každá taková zajímavost sem patří i když se třeba neprosadí.Zkusit se má všechno a teprve až potom vrtět hlavou.Spousta včelařů i u nás se drží zarytě starých úlů kde není možné pořádně “uklidit” natož pak účinně léčit.
    Míra

  7. 0

    0

    Počúvajte ma Turčáni, neviem prečo mi tu možno už desiaty krát podsúvate Vaše domnienky o propagácii slameného úľa. Budem citovať moju odpoveď na Vašu reakciu z roku 2005 : Anti,
    predovšetkým si myslím, že táto stránka slúži včelárom ako inšpirácia k rozvoju našej včelárskej praxe a poznatok každého z nás slúži na rozširovanie obzoru nášho poznania. Slamené úle sa nikdy nevyrábali fabrickým spôsobom, ale len svojpomocne a ak si čítal môj príspevok pozorne tak ja sa nesnažím o znovuvskriesenie tohoto úľa. Som z Oravy a poznám technológiu prípravy včelstiev oravských včelárov na agátovú znášku. To je však na ďaľší odborný príspevok a nie na polemiku v tomto fóre.
    Tvoje skúsenosti z včelárenia v panelových úľoch PUT B 10 sú určite bohaté a bolo by užitočné pre nás všetkých, keby si ich odborne popísané zverejnil v časti technológia na tejto včelárskej stránke, nech nás inšpirujú ku skvalitňovaniu našej práce so včielkami.
    Milan
    O technológii, ako dosiahnuť päťboxovú zostavu béčka, som sa v článkoch o Vašom včelárskom roku, na tému “Systém dvoch včelstiev”, nikde nedočítal. Okrem toho, nechce sa mi vyťahovať z archívu Vaše reakcie na moje prvé príspevky o technológii viacnadstavkového včelárenia, kedy ste nemali ani šajnu o tom čo v nich píšem. Ostatné reakcie na môj článok o slamenom úli si môže pozrieť každý tu : http://www.vcely.sk/index.php?name=News&file=article&sid=95

  8. 0

    0

    Vymýšľate si Bencúr alias lego, Vy Ste ešte 2005 to na týchto stránkach propagovali dvojpriestorové včelárenie v slamenných úľoch a tu taký zázračný prerod. Ja som v tých časoch už premýšľal o postupnom snižovaní nadstavkov, mal som ich až 5, no ak si vyhľadáte časopis Včelár, (už pre 25 rokmi som zavádzal viacnadstavkové úle na svojej včelnici), môžete si to nájsť a presvedčiť sa tom. Viem jedno, včeláril som s celými nadstavkami (teda moderne) a ako sa postupne od roku 1980 zlepšovalo počasie, narastali znášky a včelstvá postupne dosahovali vysokú početnosť včiel, zvyšovalo sa i rojenie (aj v 5-tich nadst. miery B), napriek 2,5 násobnému zvýšeniu vnútorného priestoru), je to niečo inom. Aj teraz mám pokusné včelstvo s možnosťou prírodnej stavby, nedirigujem mu čo má robiť, rozhoduje sa samo (k dispozícii má ešte polovicu úľa), po dva roky sa rojilo, už tretiu zimu som mu musel podať zásoby niečo o tom svedčí a polovica príbytku je ešte voľná. Bunky stavia aké chce, kde chce a koľko chce, aj plástovú uličku si urobí širokú aká mu najviac vyhovuje a to sa týka aj trúdich buniek, má ich neúrekom a nie okraji plástov. Je to asi sprosté včelstvo, robí to čo nemá, nie aby si doplnilo zásoby aspoň toľko, aby som im nemusel dopĺňať. Preto si myslím, že včelstvo robí všetko preto aby sa rozmnožilo a prežilo zimu
    A Optimal vôbec v časoch jeho zrodu nehovoril o viacnadstavkovom úli veď ten sa rodil na Slovensku a šírka uličky v medníkoch 27 mm?, keď ja aj teraz mám túto medzeru 38 mm (šírka debničky 380 mm a 10 rámikov- skúste si to vypočítať a netrepte hlúposti.
    A menšie bunky? Do Európy to prišlo z Nórska, kde sa robili pokusy s menšími bunkami, no ani oni nedokázali našej včele zmeniť jej genetické danosti.

  9. 0

    0

    Už pred rokmi som pochopil, že v spoločnosti Turčániho sa ťažko nájde múdrejší a skúsenejší včelársky odborník. Možno to je tým, že sme tu celé polstoročie (od roku 1935) poznali jedinú, direktívne nariadenú, technológiu včelárenia v dvojpriestorových béčkach a JU, a on sa jej drží ako klieštik včely. Nevie sa zbaviť tej vyše polstoročnej uniformity. Na áčko sme hneď zanevreli, priatelia z Česka si aspoň ponechali Adamcovu technológiu, dnes nemajú problém pochopiť technológie včelárenia vo vyspelých včelárskych krajinách.
    Ale k téme. Originálny Langstroth 232 mm s dvojpriestorovým plodiskom zdokonalil Dadant tým, že začal v tomto úli ťažiť med v nadstavkoch určených iba na ťažbu medu s výškou rámika 137 mm. To bolo pred sto rokmi. V medníku sa dlhodobo používali na ťažbu medu rámiky s panenským dielom o veľkosti buniek 5,5 mm, v ktorých nikdy včelstvo neplodovalo. Polovica plodiska bola každoročne obnovená novým dielom s veľkosťou buniek 4,9 mm. V západnej Európe a v Amerike je bežné včelárenie na rámikoch z plastu s predlohou buniek určených pre plodisko a zvlášť pre medník. V tom článku sa píše o skúsenostiach včelárov, ktorí na takúto technológiu prešli. Nikde tam nie je spomínané, že by menšie bunky boli receptom na liečenie varroázy len preto, že by sa do nich zmestilo menej klieštikov, ako si vymyslel Turčáni, ale návrat včely medonosnej k jej prirodzenej veľkosti môže vylepšiť východiskovú pozíciu pri selekcii včiel odolných proti varroatóze.
    Kto si pozorne prečítal informácie na stránke optimálklubu, určite neušlo jeho pozornosti, že aj československý výskum rátal s takouto technológiou a pre úľovú zostavu Optimál, už pred tridsiatimi rokmi, doporučil riešiť plecia rámikov v plodisku šírkou 35 mm a plecia rámikov určených pre medník šírkou 37 mm. Táto úľová zostava zároveň predpokladá plodiskový rámik s výškou 275 mm a medníkový s výškou 170 mm. Tým chcem povedať, že aj naša národná miera “B” drží krok s najmodernejšími technologickými postupmi včelárenia vo svete. Pre každého neznáme technológie treba pozorne študovať, vybrať si z nich to najlepšie, rešpektovať skúsenosti aj tých druhých a nekydať hneď vlečku maštalného hnoja na autora len preto, pretože nevie nájsť slová, aby povedal čo si myslí.

  10. 0

    0

    “Inak mi autorove vývody pripadajú ako fantazmagória, včely sme za 100 rokov naučili iným móresom, keď sa to učili milióny rokov.”…v článku nebolo nič písané o móresoch…je tam uvedná skutočnosť, že od 19.storočia vyrábané medzistienky majú väčší rozmer bunky a teda vlastne včely nútime stavať bunky väčších rozmerov, čo je fakt. Steve

    Tento boom malých buniek už prebehol svetom dávnejšie, npr. aj v Poľsku, ale ako prišlo tak odišlo. Princíp zníženia výskytu Vd, bolo odôvodňované menším priestorom v bunke pre život vyvíjajúceho sa škodcu. Ale neuvažovali Ste tom, že aj škodca tak isto môže použiť podobnú taktiku ako včela, aj ten sa vie prispôsobiť a veľakrát lepšie a rýchlejšie ako v našom prípade, včela.

    Neraz som sa venoval počtu buniek a ich veľkosti na prirodzenej stavbe, ktorú včely stavali bez obmedzenia včelára a porovnával s Ms vyrábanými vo Sv.Petri. Bol som prekvapený (voľná stavba) ich veľkosťou a počtom s porovnaním s Ms zo Sv. Petra, obojstranne ich bolo 836 a na prirodzenej stavbe nad 832-836, teda aj veľkosť buniek je rovnaká, 4,9-5,0 mm.

    Výskyt Vd bol v priemere nízky (po dvoch odľahčujúcich FUM zatiaľ 97 ks/vč.), nie preto, ale preto že sa o to pričiňujem svojimi zásahmi proti nemu.

    Dlhé roky som používal Ms zo Želoviec, kde na 1 dm2, bolo len 760 buniek (zlá technológia výroby, teraz je to už vraj lepšie), preto sú aj väčšie, ale žeby boli aj včely väčšie? V tom spočíva tá fantazmogória, ktorou nás presviedča nemecký autor. Pán kolega, to že ja mám výhrady ku zmieneným pravdám, ešte neznamená, že ja ich nemám, všetko je to v rovine dohadov. Napísať niečo (aj keď je to spoza hraníc) na stránky tohoto webu, je vždy riskantné, pretože ich číta rôzna skupina nie vždy realistických ľudí a preberú to bez hodnotenia iných autorov, je nebezpečné! Ak niekto váha či to má prijať do svojho technologické postupu a prečíta si aj nejaké výhrady, tak zbystrí svoje myslenie a premyslí si to. V tom je podstata širokej diskusii, ktorú podrobujú ľudia z rôzneho pohľadu.
    Takéto niečo prebieha na uvedenom blogu a myslíte, že tam včelári všetko nekriticky preberajú? V kritičnosti je podstata pokroku a nie spiatočníctva, že veda kráča stále dopredu.
    ovcsvpardubice.blog.cz/

    Apropo, pred dvomi rokmi som metódu Linharta vyskúšal, ale pochváliť ju nemôžem, včely sa mi rojili a tohoto roku som ju zavrhol ako neúčinnú a oberajúcu včelára o čas. Nechcem, neprosím si! Mne otec včelár už umrel
    ovcsvpardubice.blog.cz/

  11. 0

    0

    Pán Turčáni,
    za roky čítania vašich príspevkov prichádzam k presvedčeniu, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, bude akýkoľvek článok pochádzajúci z vedeckých výskumov (či už svetových alebo súsedného Česka) vami spochybnený, dokonca v mnohých prípadoch zosmiešnený (Šťastie, že ide len o predklad…). Nemusíte so všetkým samozrejme súhlasiť, ale to neznamená, že máte znevažovať prácu, názory, výroky ľudí, ktorí sa niečomu venujú profesionálne, zatiaľ čo Vy “len” ako zanietenec, hoci s dlhoročnými skúsenosťami. Budem Vás citovať: “Inak mi autorove vývody pripadajú ako fantazmagória, včely sme za 100 rokov naučili iným móresom, keď sa to učili milióny rokov.”…v článku nebolo nič písané o móresoch…je tam uvedná skutočnosť, že od 19.storočia vyrábané medzistienky majú väčší rozmer bunky a teda vlastne včely nútime stavať bunky väčších rozmerov, čo je fakt.
    Najčerstvejšie sa mi vynára v pamäti Vaše pohŕdanie s výsledkami výskumu p. Mgr. Linharta a uverejneniu postupu ako predchádzať rojeniu chovaním trúdov…a výsledok? Takýto rok, ako tento by ste nechcel už zažiť, ja naopak áno…dodržiaval som (hlavne teda môj otec, ktorý mal viacej času byť na včelniciach) uvedený postup a z 50 včelstiev sa 2…slovom dve, dostali do rojovej nálady…Minulý rok to bolo podobné.

    Ale späť k veci, ja som si tento článok, ktorý p. Bencúr tu uverejnil, rád prečítal a neľutujem. Steve

  12. 0

    0

    Zdroj článku je nemecký odborný včelársky časopis Bienen Zeitung, 2004, č. 1.

  13. 0

    0

    Zaujímavé a určite na tom niečo pravdy je….. ak to pomáha proti varioáze tak by to bola super vec

  14. 0

    0

    Šťastie, že ide len o preklad, pretože z počiatku to pripadá ako by článok písal sám Bencúr, ja by som rád vedel zdroj kde a kedy bol článok napísaný.
    Inak mi autorove vývody pripadajú ako fantazmagória, včely sme za 100 rokov naučili iným móresom, keď sa to učili milióny rokov.
    Ešte sa k článku vrátim.

  15. 0

    0

    Skúsený včelár vie, že pri voľnej stavbe diela stavajú včely na pláste bunky všetkých rozmerov. V texte sa všade uvádza, že ide o stavbu na predlohe – medzistienkach. Preklad je v poriadku, nie je v ňom nič nepochopiteľné. 💡

  16. 0

    0

    Nepochopil som, či sa hovorí o stavaní medzistienok ( predloha daná včelstvu na stavbu ) alebo o voľnej stavbe diela, pravdepodobne ide o zlý preklad.

Pridaj komentár

error: Obsah je nedostupný !!!

www.vcely.sk - stránka o chove včiel.
Web Design Copyright © 2003
Ladislav Šebošik - Studio LaSe WEB DESIGN
Copyright © 2003 - 2019. All rights reserved.