0
0
Tento obah je prístupný len pre členov stránky.
11 thoughts on “Ako včelstvo zimuje?”
  1. Včelařím v TS Tachováku (9 rámků 39×24 na nástavek) a nevidím jedinný problém pro teplé roční období. Pokud je snůška, tak přehřátí nehrozí (odpořování vody z nektaru) a pokud snůška není, tak včely nosí vodu. Celkem mě překvapily stránky http://www.apidomia.cz/ , kde je popsán pokus s plechovým úlem na včelnici. Na tránkách http://web.quick.cz/pvzubri/ (Výzkumný ústav včelařský) je popsán test výnosů v uteplených úlech a TS úlech – prakticky bez rozdílu.
    S názorem, že TS úl není vhodný do včelína nesouhlasím, mám zkušennosti jak s včelnicí tak se včelínem a není mezi tím rozdíl.
    Podle mých zkušenností je mezi utepleným a TS úlem jediný rozdíl (kvůli kterému jsem kompletně přešel na TS úly) a to jsou mravenci. V TS úlu nemají tolik prostoru jak v úlu utepleném polystirenem.

  2. Zatiaľ praktické skúsenosti nemám. Výhoda neuteplených
    úľov je, že informácia o vonkajšej teplote je takmer okamžite
    v vnútri úľa. Čo je zvlášť dobre na jar.Kdežto vo včelíne pôsobi stena včelína ako druha izolacia (vonkajšie uteplenie úľa) a vzduch medzi úľom a stenou včelína je ako dobrý izolant. Obdobnú situáciu si vyskúšajte, teraz už asi nie, ale na jar, keď bude pekne slniečko prihrievať. Vy zhodite zo seba zimny kábat a čiapku, lebo vám bude teplo, lebo vás prebudi jar.Vtedy vojdite do nejakej búdy zbúchanu hoc aj 22mm dosiek z malým okienkom a verte že tam ešte jar nebude.
    Taká je moja predstava o umiestnení TS úľov do uzávretých priestorov. Troška teórie o tom nájdete na webstránke priáteľov p.Boháča alebo p.Kolomého. presne neviem kde. Zdravím.

  3. Veď práve to som mal na mysli 🙂 , výrobca sa nedokázal oslobodiť od tradičnej predstavy zatepleného úľa, aj keď už asi pochopil výhody zasieťovaného dna… 💡

  4. este mala poznamka, dextrin možno ľudovo popísať ako pražený škrob používaný ako lepidlo, čiže sú to v našom prípade látky vznikajúce rozkladom škrobu na menšie čiastočky a pre včely sú nestraviteľne alebo tazko stravitelne.
    a ja si kladiem otázku : aký účel plnia steny nadstavku izolované 2cm polystyrénom pri zasieťovanom dne? má to logiku? podľa mňa nie!

  5. otvorené očká slúžia okrem prúdenia čerstvého vzduchu hlavne na odvádzanie vlhkosti z úľa. ak aj napriek tomu dôjde k plesneniu plástov, treba skúsiť zahnúť PE fóliu v jednom rohu úľa pod utepleným vekom

  6. Vážený pane, příteli,
    zaujal mě váš příspěvek.
    Včelařím v nástavkovém systému, který má stěny zateplené. Nástavky mají očka. Mezi zatepleným víkem a "nadrámkovým" prosterem je PE folie. Včely zimuji ve dvou nástavcích. Očka nechávám otevřena.
    Nyní dotaz: Je dostatečně zajištěno proudění vzduchu v úle? Mám na mysli především použití PE folie.
    Za eventuelní odpověď děluji.
    Včelař Josef

  7. Včelám tiež škodí vlhko. Hlavne v zime, keď sa neodvetráva vlhko a plesnejú rámiky. Preto čoraz viac včelárov si uvedomuje výhody zasieťovaného dna, resp. otvoreného očka v hornom nadstavku aj cez zimu. Samozrejme je rozdiel keď na severe Slovenska je takýto úľ umiestnený v závetrí a keď by bol umiestnený kde neustále silno pref u k u j e.
    Ale to je už chybou umiestnenia úľa, nie konštrukciou.

    Prečo myslíte že nie je vhodný do kočovných vozov a včelínov nezateplený úľ? Máte nejaké skúsenosti??

    S pozdravom

    Milan Krokavec

  8. Izolačná schopnosť steny nadstavku pôsobí v oboch smeroch. Zabraňuje prenikaniu tepla alebo zimy von i dovnútra, respektíve spomaľuje vyrovnanie rozdielov. Všelstvám nesmieme našim ľudským myslením „uľahčovať“ ich život. Technológie včelárenia sú rôzne a treba si osvojiť tú najjednoduchšiu a najefektívnejšiu. Ak mám úle bez falcov a nadstavky kladiem na tupo na seba, mám možnosť včeláriť s rôzne vysokými nadstavkami, dvojpriestorovo, viacpriestorovo a kombinovať ich medzi sebou, čo mi úle s falcami neumožňujú, lebo falce nebudú všade pasovať, ale jednoduchá bednička bez falcov áno.
    Dostatočné množstvo vody obsahuje nektár, ktorú musia včely ešte odpariť. Treba si osvojiť výhody vysokého a zasieťovaného dna, jednotného desaťrámikového pôdorysu, kočovania za osobným automobilom, atd.atd… Načo miešať hrušky s jablkami. V jednom článku sa predsa nedajú obsiahnuť všetky informácie. Treba ich hľadať v literatúre, časopisoch, na internete a v iných príspevkoch zverejnených na tejto stránke, a aj od iných autorov. A treba tieto informácie spájať do svojho „vedeckého“ včelárskeho celku, lebo jedna informácia súvisí s tou druhou. Proste : Učiť sa, učiť sa, učiť sa.
    💡

  9. Ďalší z mnohých presviedčajúcich článkov v prospech tenko-
    stenných úľov.(TS) Teraz to ale myslím v dobrom.Sám sa chystám tejto zimy vyrobiť dva alebo tri TS úle a budem sa
    hrať na vedca-amatéra-pozorovateľa. Čo ale mne chýba vo
    všetkých článkoch o TS úľoch je nie to, ako včely zimuju,
    ale ako je to vhodný úľ v lete. Včelám vraj škodí len prievan
    a dážď. Takže TS úľ nie je asi žiadným problémom v zime.
    Ale koľko asi včiel treba v horúce letné dni na donesenie vody do úľa a koľko na vetranie.Ostane nejaká včela na prínos nektáru?
    A nakoniec. TS úľ nie je vhodný do včelínov a kočovných vozov. Zdravím

  10. Je možné ešte v tomto období zakrmovať??? Prípadne dokrmovať použitím nádoby vzdialenej niekoľko desiatok metrov od úľov. Mám už totiž úle zateplené, takže povalové krmítko už nemôžem použiť.
    Zakrmovanie som ukončil už dávno, ale vzhľadom na dlhé teplé počasie počas ktorého včely spotrebovali časť dodaných zásob už v tomto období chcel by som radšej pre istotu ešte dokŕmiť aby mali dostatok zásob až do jari.
    Teplé počasie má byť tento rok ešte dosť dlho.
    Je možné použiť sklenenú fľašu vzdialenú cca 20 m od úľov ? Nehrozí napr. rabovka? 😳

  11. Pekný článok. Je potrebné opakovať, že pri zimovaní včely nehynú zimou, ale najčastejšie hladom, že včely „nevykurujú“ úľ ale samotný chumáč, rovnako dôležitý je dostatočný prívod vzduchu. Možno by som čakal viac vysvetlenia pri tvrdení, prečo spotreba zásob rastie pri prechode „studených periód do teplých“ , prečo sa niektoré rodiny dostanú do situácie, že stratia kontakt so zásobami a uhynú hladom. Mechanizmus, ktorý bol tu popísaný evokuje predstavu, že by mali uhynúť, pri daných teplotných pomeroch, všetky rodiny na včelnici. Ďalej ako dosiahnuť sacharidové zásoby bez dextrínu, možno zmienku o tom, čo je to dextrin a ako škodí včelám. Vo všeobecnosti však hodnotím článok ako veľmi potrebný na búranie „tradičných“ predstáv o zimovaní včelstiev. Nepochopil som zmienku o „zámere včelárskych velikánov“, nové myšlienky treba jednoducho prezentovať, obhajovať vlastnou prácou ukazovať výsledky v praxi. Drobná reklama „iným“ systémom nevadí.
    Výsledky sa pomaly dostavujú. Podarilo sa mi kúpiť zostavu, kde jednotlivé nadstavky sú izolované 2cm polystyrénom, ale dno je zasieťované…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

code

error: Obsah je nedostupný !!!