V novembri klesajú denné teploty na 6 až 2°C a nočné pod bod mrazu, vegetácia rastlín je úplne zastavená a s ňou aj celá príroda sa definitívne uložila k zimnému spánku. Napriek tomu, že november patrí do jesenného mesiaca, je z hľadiska života včiel mesiacom zimného pokoja. Dni sú už chladné, často nevľúdné, sychravé a s častými hmlami, nastáva dlhý čas relatívneho kľudu vo včelstvách.
[private role="subscriber"]Je to však zdanlivý kľud, ani v tomto čase nie je včelstvo pasívne, ako si niekedy včelár myslí. V tomto období by včely už nemali plodovať, lebo vyliahnuté včely nie sú schopné prečkať zimu, pritom včelstvo sa zbytočne vyčerpáva aj spotrebou zásob a peľu. Do zimnéhu chumáča sa včelstvo začína sťahovať už pri poklese teplote pod 12 °C. S ďalším poklesom teploty sa zimný chumáč stáva tesnejší a jeho plocha, cez ktorú je pasívne vyžarovaná teplota, sa zmenšuje. Matka sa nachádza uprostred zimujúceho chumáča a včely ju pozorne zahrievajú, aby nebola podchladená, lebo je jediným základom budúcnosti včelstva. Tepelné straty sú veľmi ovplyvnené veľkosťou chumáča a tým aj počtom zimujúcich včiel. Pre úspešné prezimovanie je teda prvoradou veľkosť zimného chumáča s počtom min. aspoň 5000 včiel a kvalitou zimných dlhovekých včiel, ktorej základ sa tvorí už koncom júla.
Nedostatok tepelných ochranných prostriedkov u včiel nahrádza plást. Jesenná generácia včiel si už priamo túto tepelnú izoláciu pripravuje v predstihu. Po vyliahnutí posledného plodu sa včely zhromaždujú v okolí prázdnych buniek, pri ochladení sa vtiahnu do týchto buniek a slúžia ako kompaktná izolačná vrstva vonkajšieho obalu zimujúceho chumáča. Na túto okolnosť musí včelár pamätať a nemal by včelstvá zakrmovať na doraz. Ideálne je keď na každý ponechaný plást (RM “B”) pripadá 1,5 kg zásob pri zimovaní v plodisku a 2 kg zásob pre plásty keď sa zimuje v medníku. Ak sa nedodrží toto optimum a podá sa včelstvu viac zásob, včely nemajú možnosť pri tvorení zimujúceho chumáča zaliezť do buniek a hneď od začiatku zimy zimujú nežiadúco chladno. Chumáč sa pohybuje na plástoch pozdĺž a hore, ale nikdy nie smerom nadol. Včely počas zimy menia polohu chumáča, pohybujú sa za glycidovými zásobami, tento pohyb vieme dedukovať aj zo spadu meliva na podmetovej podložke. (viac v článku Čítanie z podmetovej podložky)
Pre úspešné prezimovanie včelstiev musíme splniť tieto základné podmienky:
– zabezpečiť vzdušné a tepelné podmienky
Po poslednom preliečení, včelstvá následne primerane uteplíme. Prílišné uteplenie naopak neznevýhodňuje zimovanie včelstva. Nadrámikový priestor musí preto byť primerane teplý a vzdušný, uteplivky musia dobre priliehať, nesmú byť nasiaknuté vodou. Aj keď uteplenie nie je tak potrebné proti chladu v zimnom období, ale je dôležité v predjarnom a jarnom období. V tomto čase včelstvo už ploduje a teplotné straty nevhodným uteplením včelstvo nahrádza zvýšenou spotrebou zásob, čo býva niekedy jedným z rizík úspešného prezimovania včelstiev, najmä v zhoršených prírodných a klimatických podmienkach Slovenska. V čase keď včelstvo ešte neploduje, potrebuje dobrú výmenu vzduchu pre odvod prebytočných vodných pár, lebo vznikajúca vhkosť v úli nepriaznivo pôsobí na zimujúce včelstvo. Zvlhnuté steny strácajú tepelno izolačnú schopnosť. Strop úľa preto zateplíme priedušnými materiálmi, medzi najpoužívanie patria drevené doštičky (povalovky), filc, hobra, lisované rohože zo slamy, plsť, mach, jutové vrecia, staršie koberce a pod. Ak nemáme dobré vzdušné podmienky v úli, plásty splesnivejú a dôjde aj k znehodnoteniu glycidových a peľových zásob.
– zabezpečiť nerušené prezimovanie
Do včelstiev už zbytočne nezasahujeme, neotvárame ich a nevyrušujeme nejakou činnosťou v blízkosti úľov, včelínov a kočovných vozov. Každé vyrušenie pôsobí na včely negatívne, dochádza k uvoľnovaniu chumáča, tým aj k úniku tepla. Tieto tepelné straty po upokojení včelstvo nahrádza zvýšenou spotrebou glycidových zásob, dochádza k plneniu výkalových vakov. Včely sa už nemôžu preletieť a následne kalia v úli na stenách a na plástoch, čo má veľmi nepriaznivý vplyv na ich zdravotný stav. Najčastejšími narušiteľmi zimujúcich včelstiev bývajú zvieratá a vandali. Pokoj včelstiev môže narušiť aj vietor, treba odstrániť konáre stromov, popr. okolité kríky, ktoré narážajú do úľov, alebo včelínov. Zabezpečíme aj striešky a kryty úľov, lebo pri silnom vetre nám ich vietor odfúkne a zamoknutie povaly nám môže nepriaznivo ovplyvniť prezimovanie včelstiev. Najvhodnejšie umiestnenie včelstiev je v závetrí. Úle by mali byť mierne naklonené dopredu, aby daždová voda pri veterných prehánkach a voda z topiaceho snehu nezatekala z letáčov do úľov.
Upravíme aj miesto pod úľami, kde aj počas daždivého počasia býva sucho a tento priestor potom vyhľadáva domáca hydina a vtáci, a týmto tiež včelstvá počas zimovania vyrušujú.
Ak nám to klimatické a teplotné podmienky dovolia, v prvej polovici dokončíme preliečenie včelstiev proti klieštikovi fumigáciou – zadymením. Robíme to len v takom príprade, keď spád klieštika bol v predchádzajúcom ošetrení vysoký, preto v žiadnom prípade posledné ošetrenie nevynechajme. Včelár by nikdy nemal používať nedovolené prípravky a liečivá, jednak tým zvyšuje stupeň napadnutia klieštika a zároveň sa dostávajú do úľoveho prostredia nežiadúce látky. V dnešnej dobe sa ošetrenie proti klieštikovi považuje za najdôležitejší zásah do života včiel, ak chceme aby nám včelstvá mohli v plnej miere prinášať osoh. Z pohľadu niektorých včelárov je to často nepríjemná práca, preto ju robme svedomite, aby sme aplikáciou liečív a prípravkov zlikvidovali maximálne množstvo samičiek klieštika Varroa d. Vývoj klieštika v budúcom roku preto závisí od nášho prístupu k liečeniu v jeseni, platí čím menej klieštikov máme, tým pomalšie sa nám namnožia vo včelstve. V jarnom rozvoji by sme mali čo najskôr použiť stavebný rámik, aby sme čiastočne spomalili a eliminovali ďalšie jeho rozmnožovanie. Viac o stavebnom rámiku v článku: Stavebný rámik vo včelstve, na čo nám slúži ? Ak nám príroda v budúcom roku poskytne maximum nektáru, znášku využijú len silné a zdravé včelstvá.
Prvý novembrový sneh, ktorý pokryje pôdu znižuje možnosť zaobstarať si potravu pre mnohé živočíchy. Hlad hlodavcov a vtákov má pre zimujúce včelstvá množstvo hrozieb. Nechránené letáče, zle prikryté úle a pod. sú vstupnou bránou k obžive pre myši, hraboše, piskory a najmä sýkorky. Tieto neúnavných ďobaním na letáče tak vyrušia včelstvo, že včely vychádzajú počas chladných dní malátne von, kde sa stávajú ich ľahkou korisťou. Pre piskory sú včely, ako hmyz veľmi významnou bielkovinovou potravou a jeden párik piskorov počas zimy dokáže totálne zdecimovať aj najsilnejšie včelstvo. Pri nižších teplotách, keď sa včely sa pre chlad nedokážu úspešne brániť, zalovia si aj na včely v zimujúcom chumáči. Aj počas zimovania by sme mali kontrolovať podmetové podložky (viac v článku Čítanie z podmetovej podložky), ktoré nám signalizujú aj záškodnícku činnnosť piskorov a včas môžme potom zasiahnuť. Pozor !!! Piskor je živočích, ktorý je zákonom chránený ! V prírode spotrebuje a likviduje množstvo hmyzu, je preto veľmi užitočný ! Nenechajme ho vniknúť do úľa ! |
Proti sýkorkám, ale aj ďalším vtákom, ako sú ďatle a žlny, tieto rozsekajú letáčovú vložku jedna radosť, a zároveň otestujú počas dlhých a tuhých zím konštrukciu našich úľov, pritom sa stal nejeden prípad, že máme v drevenom úli o jeden poriadny otvor – letáč naviac:)))
Je veľmi dobré preto použiť siete z umelej hmoty, používané v záhradkárstve. Siete siahajú pred úľami až po zem, týmto opatrením zabránime náletom mnohých hladných operencov.
Dlhé zimné večery využijeme na zhotnotenie včelárskej sezóny, najmä ekonomika nášho úsilia by mala byť na prvom mieste, ak chceme využiť výsledky našich rozborov pre ďaľšie rozhodovanie a plánovanie v budúcom včelárskom roku. Množstvo údajov z minulých rokov nám pomôže sa ľahšie orientovať v danej problematike, či už pri chove matek, alebo pri výnosoch medu apod.
V súčastnosti je k dispozícii aj program pre PC, na evidenciu a chov včiel od dánskeho včelára, pomôže nám lepšie zosumarizovať a prehľadne nám zobraziť množstvo údajov zo včelárskej sezóny, ktoré sme si poctivo počas celého roka zapisovali. Dokáže vyhodnodiť mnohé ukazovatele aj graficky, jeho zaujímavosťou je, že pracuje aj s prenosným PALMTOP-om. Miesto číslovania úľov používa čiarkový kód, ktorý je vygenerovaný pre každý úľ. Ak pracujeme s PALMTOP-om a čítačkou čiarových kódov, po priblížení k úlu, kde je pripevnený čiarkový kód, ihneď sa nám na displeji zobrazia požadované údaje a poznámky pre daný úľ. Tých možností, ktoré tento program ponúka je naozaj dostatok, je už na Vás, či ho budeme vedieť spoľahlivo využiť aj vo včelárskej praxi.
Novú verziu (BIDATA ver. 8.0.27) tohto dánskeho programu (článok o tomto programe BIDATA) si môžte stiahnuť zo sekcie DOWNLOAD. Tu je aj súbor Slovak Pack, ktorý obsahuje lokalizáciu do slovenčiny, tak jeho použitie by nemalo robiť žiadne problémy.
Na čo by včelár nemal v novembri zabudnúť:
– na posledné preliečenie proti klieštiku – naše posledné preliečenie, by malo vychádzať z poznatku, koľko padlo klieštikov na podložky a podľa toho sa zariadiť.
– na zabezpečenie pokojného prezimovania – vzdušné a tepelné podmienky pre zimujúce včelstvá sú najdôležitejšie pre úspešné prezimovanie
– na nerušené zimovanie – letáče zabezpečíme proti nájazdom myší, piskorov a vtákov. Prílety sýkoriek obmedzíme položením doštičiek pred letáč, resp. použijeme eternit, pertinax apod., tak aby bolo zabezpečené dostatotočné prúdenie vzduchu.
– na kontrolu uskladnených plástov – skontrolujeme plásty či s k nim nedostali myši
– na opravu včelárskych pomôcok – dlhé zimné včery využijeme na opravu plemenných úlikov, oplodniačikov a ďalších včelárskych potrieb
– na dôkladnú dezinfekciu – dezinfikujeme pôdu v okolí úľov a všetky používané potreby a veci vydezinfikujeme, napr. roztokom sódy, lúhu, alebo použijeme oheň. Ak pre úle, úliky použijeme oheň, zásah robíme zásadne iba vonku a dbáme na zvýšenú bezpečnosť pri práci.
– na prikrmovanie vtákov – hlad je určite nepríjemný aj pre vtákov, ktoré zostali zimovať v našich prírodných podmienkach, nezabudnime preto na prikrmovanie v kŕmitkách a pod., týmto ich odlákame od úľov a zmiernime ich nevítané návštevy v okolí zimujúcich včelstiev.
Laco Šebošik
[/private]
Chcem upozorniť že klieštik mal tohto roku (2004) zrejme veľmi dobré podmienky na rozmnožovanie. Jeho veľké množstvo, ktoré som zistil pri ošetrovaní s gabónom, kde som denne sledoval spád klieštika, pričom môžem potvrdiť, že gabón zaberal, za 30 dní odpadlo v priemere 300 až 500 klieštikov z jedného včelstva. Prvé zadymenie s prípravkom VARIDOL FUM som previedol 20. októbra, spád klieštika bol od 50 do 300 v priemere 175. Druhé zadymenie som previedol 15. novembra, spád klieštika bol nasledovný u 72% včelstiev 0 klieštikov u zvyšných 28% v priemere 3 odpadnuté kliešte. Ešte je stále možnosť ošetriť včelstvá, nech si každý vstúpi do svedomia či previedol tohoročné ošetrenie ako sa má a keď si myslí že nie, ešte nie je neskoro ošetriť včelstvá aerosolom. Viem že všetko nové včelári prijímajú veľmi opatrne, ale aerosolové ošetrenie nie je nové, Ćesi to používajú úspešne 10 rokov. Ešte je čas!!! Na budúci rok začiatkom leta už bude neskoro.