Podľa skúsenosti z predchádzajúcich rokov rojová nálada vo včelstvách vzniká zakvitnutím repky ozimnej. Aby sa dalo predísť vyrojenie včelstiev vypracoval som pre seba plán na potlačenie tohto javu.

Predpokladajme, že repka zakvitne na mojom stanovišti, ktorú mám zasiatu tohto roku hneď vedľa včelnice, tak ako po minulé roky, 23.4. Včelstvá zakladajú materské bunky týždeň po začiatku kvitnutia.

Aby k tomu nedošlo bude treba, najmä silné včelstvá tlmiť v rozvoji, a to tak, že ich v predstihu oslabím odobratím prebytočného zaviečkovaného plodu. Toto môžem urobiť na začiatku kvitnutia repky alebo aj skôr podľa rozvoja včelstiev, ktoré ešte neprejavili rojovú náladu. Odložence ak chcem robiť, musím mať na tento úkon pripravené matky alebo zaviečkované materské bunky. Pre krátkosť času od prvého jarného preletu sa k oplodneným matkách nemôžem dopracovať. A ak by aj to bolo možné, po repkovej znáške u mňa nasleduje agátová znáška. Mladé matky by sa rozplodovali do tohto termínu a agátová znáška by vyšla navnivoč, lebo včelstvá s mladými matkami by namiesto zberu nektáru vychovávali plod.

Zostáva mi na vytvorenie odložencov dochovať len potrebný počet zaviečkovaných materských buniek. Túto prípravu na získanie materských buniek musím urobiť pred 10.4., lenže v tomto čase nemá rojovú náladu na prijatie série na chov matiek nijaké včelstvo. Už v predstihu, v minulom roku, som určil včelstvá z ktorých by bolo možne odchovať matky. Tieto včelstvá vyberiem ako chovné. Matku v nich izolujem v hornom NN cez mriežku a medzidno s otvoreným letáčom. Do tohto nadstavku prevesím z dolných nadstavkov dva krycie plásty s medom a do stredu umiestnim plodový rámik s matkou. Zostávajúci priestor vyplním vystavanými plástami a medzistienkami. Po odobratých rámikoch v spodných nadstavkoch ich doplním plodovými plástami bez včiel z iných včelstiev takým spôsobom, že z ostatných včelstiev odoberiem po jednom plodovom rámiku.
V mojom prípade stačí štyri plodové rámiky ( okolo 20 – 30 dm² ), ale nič sa nestane keď ich bude viac, ostatný priestor doplním vystavanými rámikmi. Plodové plásty usporiadam tak, aby boli v strede nadstavkov. Včely musia obsadať všetky rámiky v nadstavkoch, ak tak nie je mám veľký priestor v úli, ktorý treba upraviť. Po deviatich dňoch ( ak nie je znáška včelstvo treba podnecovať ) môžem po odobratí vrchného nadstavka, kde sa nachádza matka, utvoriť so starou matkou odloženec. Do spodnej častí, kde mám už len zaviečkovaný plod, môžem založiť chovnú sériu. Keďže je to len neodskúšaný plán predpokladám, že už v neprítomnosti matky v dolnej častí úľa pod mriežkou včelstvo založí na vlastnom plode materské bunky a tie pri založení série musím odstrániť a ja si myslím, že aj použiť, zužitkovať.

Ďalšie možností podľa uváženia, buď chovné včelstvo rozoberiem po dozretí materských buniek ( na 14 deň od položenia vajíčka ) na odložence alebo zužitkujem materské bunky do odložencov, ktoré som vytvoril z iných včelstiev na zabránenie rojenia. Chovnému včelstvu ponechám len jednu materskú bunku. Toto včelstvo, ak ho nerozoberiem na odložence treba posilňovať plodom z iných včelstiev.

Odložence sa snažím robiť z plodových plástov so včelami na ktorých sú už všetky bunky zaviečkované. Stalo sa mi, že odloženec z pridaného otvoreného plodu založil náhradné materské bunky a matka ktorá sa vyliahla z predtým pridanej materskej bunky ufujazdila s rojom. Ak do odloženca pridáme aj plasty s otvoreným plodom, musíme si označiť pridanú materskú bunku, že kde sa nachádza, aby sme vedeli ostatné náhradné materské bunky zrušiť.
Po repke nastupuje agátová znáška na mojej včelnici, ktorú považujem za hlavnú, preto odložence robím veľmi silné ( dva nadstavky NN plné zaviečkovaného plodu ). Odloženec za niekoľko dni zmohutnie, potrebuje rozšírenie o ďalšie nadstavky s vystavaným dielom a medzistienkami. Ak už prebieha znáška z agáta odložence rozširujem len vystavaným dielom. Prakticky z odloženca je plnohodnotné včelstvo pripravené na znášku.
To bola jedná schéma zabránenia vyrojeniu.

Tá druhá je takáto:
Vyčlením si niekoľko chovných včelstiev. V nich v predstihu vzniku rojovej nálady, sa budem snažiť dochovať materské bunky na použitie do iných včelstiev. Chovné včelstvo, tak ako bolo spomenuté vyššie posilním plodovými plástami bez včiel z iných včelstiev. Ak uznám za vhodné, že včelstvo je dostatočne silné na chov, chovné včelstvo rozdelím mriežkou na polovice ( predpokladom je, že včelstvo sa nachádza vo viacerých nadstavkoch ). Matka musí byť nad mriežkou, ak ju nenájdem, za tri – štyri dni skontrolujem prítomnosť vajíčok, či sa nachádzajú nad či pod mriežkou. Ak je matka pod mriežkou, stačí prehodiť nadstavky, aby sa matka dostala nad mriežku.

Usporiadanie plástov je nasledovné: všetok zaviečkovaný plod premiestnim pod mriežku na zámenu za prázdne plasty, ktoré umiestnim nad mriežku. Mriežku prikryjem fóliou a to tak aby v zadnej častí úľa bol prechod včiel medzi nadstavkami v šírke 2 – 3 cm a oddelím medzidnom s otvorený letáčom pre hornú časť včelstva . Po jednom dni v spodnej časti pod mriežkou s fóliou a medzidnom môžem založiť chovnú sériu, ktorú umiestnim medzi otvorený plod do stredu nadstavku. Tento úkon môžem robiť iba vtedy, keď včelstvo už má zaviečkovaný trudí plod. To platí aj v predchádzajúcom prípade. Ak nezaložím chovnú sériu, po troch – štyroch dňoch včelstvo založí na vlastnom plode materské bunky na otvorenom plode pod mriežkou. Na to treba zakladený panenský plást ponechať pod mriežkou. Bunky na panenskom pláste s vajíčkami, kde chceme mať materské bunky rozšírime na 9 mm, tak aby sme nepoškodili vajíčko alebo akurát sa liahnucu larvičku.

V ostatných kmeňových včelstvách rozdelíme včelstvo podobne ako chovné, mriežku prikryjeme fóliu s ponechaním medzery. Do včelstiev bez príznaku rojovej nálady pod mriežku upevníme zaviečkovanú materskú bunku medzi plod. Vraj až po rozkladení mladej matky namiesto mriežky a fólie použijeme pevne medzidno. Rozdelenú časť pod mriežkou sústavné posilňujeme zaviečkovaným plodom od starej matky. Včelstvá s mladými matkami sa neroja.

Je to len plán a budem sa snažiť ho dodržať aj keď to niekedy zostane len na papieri. Negatívne poznámky si nechajte pre seba, ale privítam poznatky každého kto podobné metódy uplatnil. Tieto postupy nie sú mojím výmyslom ale prevzaté z literatúry.