TECHNOLÓGIA: September - končí produkčný rok včelstiev.
Poslané v Štvrtok, 30 september 2004 (23:18:51) EDT podľa Laco Šebošik
|
|

September je mesiacom, v ktorom sa končí leto a s ním aj definitívne produkčné obdobie včiel. Septembrové dni 'babieho leta' sú ešte teplé, ale noci sú už dosť chladné. Príroda je už skúpa, neposkytne dostatok nektáru a peľu pre včely, ak sa vyskytnú ešte nejaké kvitnúce rastliny, väčšinou tento prínos neovplyvní zimné zásoby včelstva.
Za optimálneho počasia sa v horských a podhorských oblastiach môže vyskytnúť ešte medovica. Najmä medovica zo smrekovca opadavého môže včelárom v oblastiach výskytu, narobiť poriadne nepríjemnosti. Pre zimovanie včelstiev je absolútne nevhodný, lebo obsahuje množstvo nestráviteľných látok. Včelám sa v zimnom období rýchlo zapĺňajú výkalové váčky a tak sa podporuje rozširovanie nozémy a zhoršia sa šance na úspešné prezimovanie včelstiev. Ak tento med včas nevytočíme, za pár dní skryštalizuje na hustý melocitózny med. Med je tvrdý ako 'skala' včely nedokážu tento med spracovať a po zatuhnutí sa ani nedá vytočiť z rámikov. Podobný melocitózny med je v lete z duba, a v septembri aj z kvitnúceho vresu.
V južných častiach sa ešte môže vyskytnúť podnecujúca znáška zo strniskových miešaniek a burín. Vítanou včelárskou rastlinou v blízkosti nášho stanoviska je zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea - Aiton), jej príbuzný druh je zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis). Poskytuje včelám v neskorom lete a jeseni veľké množstvo kvalitného peľu a za priaznivých klimatických podmienok aj nektár. Rastie vo veľkých spoločenstvách a jej agresívny rast, ako nepôvodnej rastliny, je potom odborníkmi z ochrany prírody a krajiny zaradená do kategórie inváznych druhov rastlín na Slovensku. Viac o inváznych rastlinách, ktoré sú zároveň aj výbornými včelárskymi rastlinami, si napíšeme niekedy nabudúce.
V septembri môžu zakvitnúť ešte porasty horčice, jarnej repky, facélie a lecerny. V chladnejších dňoch už neposkytujú včelám nektár, ale za slnečných dní bohatú peľovú znášku.
Aktivita včiel v septembri rázne klesá a svoju poslednú činnosť zameriavajú prípravou na pokojné prežitie zimného obdobia.
Charakteristickým prejavom včelstiev, pripravujúcich sa na zimu je:
- silné tmelenie vnútorného úľového prostredia propolisom, niekedy je dôkladne zatmelený aj letáč, pri vkladaní podmetovej podložky pri liečení proti Varroa d. je často problémom vybrať letáčovú pätku.
- sliedenie včiel
- zosilnená ochrana letáča proti dobiedzajúcim nepriateľom - sliedičky z iných včelstiev, dotieravé osy a niekedy aj sršne.
 V prvej polovici septembra včelstvá dokŕmime na potrebné množstvo glycidových zásob. V tomto termíne sme dosiahli to, že invertovanie podávaného cukru a jeho uloženie vykonajú staršie včely - lietavky, ktoré sú tak či tak odsúdené na zánik. Mladé 'dlhoveké' včely sú vo väčšine od odberu a spracovania cukrového roztoku ušetrené. Šetriť tieto včely by sme mali aj z ďalšieho dôvodu, zakrmovať by sme mali väčšími dávkami roztoku 2 až 3 litre odrazu. Veľkými dávkami matku obmedzujeme v kladení, ak zakrmujeme malými dávkami, matka sa môže za teplých dní 'babieho leta' rozplodovať a 'dlhoveké' včely potom kŕmia a vychovávajú plod, ich opotrebovanosť vzrastie, čo je pre kvalitné zimovanie včelstva nežiadúce. Včelstvo následne spotrebuje na výchovu plodu aj časť dodaných zimných zásob a na prezimovanie ich má potom nedostatok.
Množstvo včiel sa pri spracovávaní zásob upracuje k 'smrti', letné včely sa postupne z úľa vytratia a včelstvo ide do zimy omladené. Pri pokojnom zimovaní je predpoklad, že takto omladené včelstvo úspešne prezimuje a dochová jarnú generáciu včiel.
Neskoršie zakrmovanie je spojené z určitým rizikom, či už je to spracovávanie roztoku 'dlhovekými' včelami, alebo včely podávaný sirup z kŕmidiel nespracujú, lebo pri chladnejšom počasí neprebieha dostatočne invertovanie cukru. Dobre zakŕmené včelstvo má mať plásty so zásobami aspoň z 2/3 tretín zaviečkované. Časť voľného miesta v plástoch uprostred plového telesa, by sme nemali dokrmovať na 'doraz', myslime nato, že po zimnom slnovrate začínajú včelstvá plodovať a voľné miesto potrebuje matka pre kladenie vajíčok, preto kompletné zaviečkovanie plásov je niekedy nežiadúce, ale všetko závisí od prírodných podmienok, v ktorých včelárime. |
 Dôsledné utepľovanie včelstiev po jesennom zakŕmení je častou chybou mnohých včelárov, matka ďalej kladie vajíčka a umožnuje parazitovi Varroa d. na pretrvávajúcom uzavretom plode jeho ďalšie prežitie, preto by sme nemali po zakŕmení včelstvá utepľovať.
Ochladenie nadrámikového priestoru včelstvo obmedzí, resp. zastaví plodovanie, a to je dôležité pre úspešné aplikovanie prípravkov a liečív. Včelstvo pri aplikácii prípravkov proti parazitovi Varroa d., v ktorom nie je uzavretý plod je účinnejšie preliečené, ako včelstvo v ktorom je ešte uzavretý plod. Prítomnosť plodu nám teda vo včelstvách počas aplikovania prípravkov, sťažuje a znižuje účinky tlmenia tohto parazita najmä v silno napadnutých včelstvách.
Problém s uzavretým plodom je niekedy riešený uzavretím matky do klietky, resp. uzavretý plod je na plástoch odstránený vyrezaním, alebo likvidovaný pomocou odviečkovacej vidličky. Tieto metódy sú pre niektorých včelárov neprijateľné a v septembri už nechú vyrušovaním zasahovať do včelstiev. Ak máme celozasieťované odnímateľné dno a počas septembra je naplno otvorené, a strop úľa neuteplíme, potom koncom septembra nájdeme včelstvá bez uzavretého plodu s vylúčením vyššie uvedených postupov.
V čase aplikácie protivarroáznych prípravkov (AVARTIN, VARIDOL) je vhodné aby teplota vzduchu bola od 10 °C do 12 °C, keď včely už nelietajú. |
Niekedy na včelniciach hrozí nebezpečenstvo tzv. tichého rabovania. Stáva sa to najmä pri nezúžených včelstvách, odložencoch, osirotených včelstvách a pod. Tiché rabovanie spoznáme podľa zvýšenej letovej aktivity na letáči rabovaného včelstva, keď už na letáčoch ostatných včelstiev je kľud. Tichá rabovka však nemusí byť spozorovaná hneď, ako keď začnú nemilosrdné súboje sliedičiek a strážkyň na letáčoch. Napadnuté včelstvo sa nebráni a vpúšťa sliedičky do úľa, tieto postupne poodnášajú do svojich úľov všetky zásoby a vyrabované včelstvo, ak mu včas nepomôžeme, následne hynie hladom. Rabované včelstvo poznáme podľa toho , že na letáči má melivo z viečok plástov, ktoré je často lepkavé od odnášaných cukrových zásob. Ak včas zistíme tichú rabovku, najúčinnejším opatrením na záchranu takého včelstva, je jeho premiestnenie na iné stanovisko vo vzdialenosti 2 až 3 km. V prípade, že nemáme takúto možnosť potom takéto včelstvo (odloženec) umiestnime do chladnej miestnosti na 2 až 3 dni. Zásoby mu doplníme rezervnými plástami so zásobami a dodáme mu počas väznenia ešte 3 až 5 l teplého cukrového roztoku v pomere 1:1. Včelstvo si ich postupne ukladá do stredu plodového telesa, prehliadku vykonáme až po troch dňoch väznenia a neskoro večer. Priechodnosť letáča zúžime na veľkosť 1 až 2 včiel. Ak máme obavy môžeme takéto včelstvo premiestniť na iné miesto na našom stanovisku, dôležité je venovať pozornosť umiestneniu na slnečné miesto. Ak ho dáme do tieňa, popr. s neskorým slnečným svitom, potom sliedičky z úľov, ktoré rannejšie vychádzajúce slnečné lúče zohrejú, opäť zavítajú na pôvodné miesto rabovaného včelstva. Aj keď máme letáč zúžený, včelstvo je na chladnejšom mieste a včely stiahnuté do chumáča ešte nestačia obsadnúť letáč a následnej 'lúpežnej' presile sa opäť neubránia.
Na čo by včelár nemal v septembri zabudnúť:
- na vyradenie nevyhovujúcich plástov - ak sme plásty nepretriedili v auguste, teraz je najvyšší čas aby sme tak urobili, vyradíme čierne plásty, rôzne deformované plásty (s trúdimi bunkami, poškodené pri vytáčaní apod.). Nedostavané medzistienky, panenské plásty nám potom v plodisku rozdeľujú plodové teleso a narúšajú hospodárenie s teplom. Viac v článku Triedenie plástov.
- na ošetrenie plástov - vytriedené plásty včas ošetríme proti vijačke
- na skoré zakŕmenie včelstiev - dôsledné doplnenie posledných zásob je najdôležitejšou prácou včelára v tomto mesiaci, lebo dostatočné zásoby spracovaného cukru a doneseného peľu nám dávajú istotu v dobré prezimovanie včelstiev. Skorím zakŕmením chránime 'dlhoveké' včely, tieto mladušky si následne vyvoria dobré tukovo-bielkovinové teliesko pre úspešné prezimovanie.
- na bezmatkové včelstvo - strata matky je signalizovaná nepokojom, pobehovaním po letáči a nadstavku, vetraním včiel. Výskyt trúdov na letáči nám signalizuje , že včelstvo nemá matku, alebo prebieha tichá výmena matky. Po prehliadke včelstva, keď pri tichej výmene zlikvidujeme všetky matečníky, nepriaznivú situáciu riešime pridaním celého odloženca s rezervnom matkou. Septembrový termín pridávania matiek je vhodnejší a stretáva sa aj s väčším úspechom, ako tomu bolo pred mesiacom.
- na vloženie podmetových podložiek - slúžia nám na diagnostiku pri ošetrení proti Varroa d. Mali by pokryť celé dno, ale nemali by siahať k letáčom, aby ich neupchali.
- na protivarrroázne opatrenia proti klieštiku - po ukončení kŕmenia včas včelstvá preliečime proti parazitu Vaaroa d. , viac nájdete v metodickom pokyne pre rok 2004.
- očistenie kŕmidiel a poriadok na včelnici - po skončení kŕmenia včelstiev, kŕmidlá odoberieme a dôkladne očistíme od nastaveného vosku a propolisu. Následne ich vhodne dezinfikujeme, aby sa nestali zdrojom rôznych plesní a baktérií, potom ich osušíme, inak kovové kŕmidlá môžu skorodovať. Urobíme celkový poriadok na stanovisku včelstiev, vo včelíne , alebo v kočovnom voze, pred uložením včelárskych pomôcok si ich dôkladne očistíme a dezinfikujeme pre budúce použitie.
- na zabezpečenie letáčového priestoru - úprava letáčových otvorov proti vniknutiu škodcov včiel, ako sú rôzne hlodavce a vtáky.
|