Aj osy môžu prenášať Varroa destruktor

Napísal Anton Turcani v . Zaradené v Pre členov, Škodcovia včiel, Včelie choroby

0
0

Vo včelárskej literatúre sa najčastejšie uvádza šírenie varroa destruktor (V.D) zo zdroja nákazy do jeho okolia, najčastejšie zalietavaním včiel do cudzích úľov, pri rabovaní zásob v nakazenom včelstve, menej už stretávaním sa včiel lietaviek na kvetoch (zber peľu), kde V.D dokáže prežiť bez včely až 48 hodín.

Značky:

Trackback from your site.

Komentáre (4)

  • j.tokar

    |

    0

    0

    Vo Švajčiarsku v Dubendorf-Zurichu spozorovali v jednom intenzívne invadovanom včelárstve, ako zo včelstiev odnášajú osy včelí plod do svojho hniezda. Po tomto zistení vybrali z osieho hniezda plasty na ktorých bol zaviečkovaný aj nazaviečkovaný plod. Plasty poslali na vyšetrenie do veterinárneho zariadenia, kde zistili, že na 1 154 kusoch nezaviečkovaného plodu sa nachádzalo 33 klieštikov. Na vzpriamených larvách našli jedného, na bielych kuklách dvoch a na dospelých mladých osách bolo šesť klieštikov. Priemerná invadovanosť osieho hniezda bola 1,6%.

    Pri inom pozorovaní bolo zistené, že dospelá samička klieštika sa prichytila na osu, ktorá ju preniesla do svojho hniezda. Vzhľadom na spôsob rozmnožovania ôs, klieštik včelí pravdepodobne neohrozuje ich existenciu.

    Tieto informácie boli uverejnené v časopise Včelár č.8 z roku 1990.

    Odpovedať

  • Laco Šebošik

    |

    0

    0

    Ja som si prenos Varroa d. na osu pred pár rokmi odskúšal. Klieštik bol prenesený na osu, ale podľa pozorovania jej hladké telo nebolo veľmi pre klieštika prítulné. A naviac osa dokázala po niekoľkých sekundách sa klieštika zo svojho tela nožičkami šikovne zbaviť, a aj opätovné vrátenie skončilo tým istým výsledkom. Nuž ale jeden pokus ešte nič nemôže vyvrátiť, preto by určite pomohla nejaká fotka Varroa na ose. Poprípade dlhšie pozorovanie na osách by dokázalo či k takýmto prenosom dochádza aj počas bežného včelárskeho roka, resp. len pri nadmernom rozšírení klieštika a následnej lúpeži ôs.

    Odpovedať

  • turcani

    |

    0

    0

    Pri mojich náhodných, ale raritných nálezoch, živé samičky V.D. som pozoroval na hrudi a brušku osy, tak ako na včelách. Ideálnym dôkazom o pozoruhodných nálezoch by bola videokamera alebo digitálny fotoaparát so zoomom, ale vtedy som tieto snímačťe nemal a odvtedy som takýto prípad nezaznamenal, pretože od roku 1991 sa na včelnici nevyskytoll totálny rozpad včelieho spoločenstva. V týchto prípadoch už neexistuje ochrana letáča a osy si chodia do úľa, ako do dobre zásobenej komory a návštevu ôs využije aj V.D. na svoj transport do iného včelstva. A to je dobre, vďaka správnemu ošetrovaniu včelstiev a dobrým prípravkom, som 15 rokov som na včelnici nemal premnoženie klieštika. Niečo také v tých istých rokoch ako ja , opísal i jeden nemecký včelár. (bolo to v Odb. včel. prekl.) Anton

    Odpovedať

  • Ondrej

    |

    0

    0

    Dobry den p Turcani, chcem sa len nieco spytat . Kde na tych osach ten V.D. bol? Na rovnakom mieste ako na vcele? Dakujem.

    Odpovedať

Zanechať komentár

You must be logged in to post a comment.